Správu o úmrtí priniesla Slovenská televízia a rozhlas. Jacz sa narodil 27. marca 1958, jeho mama bola legendárna primabalerína, po ktorej je pomenované aj Tanečné konzervatórium Evy Jaczovej, otcom bol profesor na katedre žurnalistiky Ľudovít Jacz.
Pre STVR informoval známy moderátor ešte z čias federálneho vysielania v rámci Československej televízie. Pavel Jacz sa legendou stal už v Novembri 1989. Komunistická totalita ovládala spoločnosť cenzúrou médií a tak o revolučnom pohybe v novembri 1989 dlho ľudia nemali dostatok informácií.
Študenti bratislavských vysokých škôl utvorili živú reťaz už vo štvrtok 16. novembra 1989 od Hodžového námestia až po Dobrovičovú ulicu v Bratislave.
Verejnosť by sa o tom nedozvedela, nebyť predchodcov súčasnej STVR v podobe Slovenskej televízie. V tamojšom spravodajstve sa redaktorovi Pavlovi Jaczovi podaril dovtedy nepredstraviteľný mediálny televízny zázrak, napísala STVR.
Ešte v ten deň reportáž o proteste študentov jediná štátna televízia odvysielala, čo bolo priam nemožné, keďže aj po tomto dátume ďalej platila cenzúra a predstavitelia nežnej revolúcie sa nevedeli dostať do médií.
Foto: TASR, Tomáš Halász
Na udalosť s odstupom desaťročí si zaspomínal aj samotný Jacz. „Situácia sa už tri – štyri roky uvoľňovala vďaka Gorbačovovej perestrojke. Ľudia začali verejne nadávať. Po vodnej sprche na sviečkovej demonštrácii (25. 3. 1988) boli viac naladení proti režimu a voda v hrnci začínala bublať. Vďaka voľnejšej situácii si aj študenti uvedomili, že musia vyjadriť svoj názor. Perestrojka im dodala odvahu, tak do toho šli aj napriek obavám,“ uviedol Jacz pre web STVR.
„Skôr som si myslel, že ma vyhodia z televízie už v júli 1989, keď som odmietal tri dni po sebe nakrúcať reakcie na vyhlásenie Niekoľko viet.“ Niekoľko viet bola petícia za slobodu vypracovaná Chartou 77.
Od novinárov režim chcel, aby na petíciu Niekoľko viet pripravovali odsudzujúce reakcie od známych ľudí, čo Pavel Jacz odmietol. Preto očakával reakciu aj na jeho vysielanie protestu študentov zo štvrtka 16. novembra 1989.
„Na druhý deň v piatok 17. novembra 1989 bol z toho v televízii povyk, ale večer policajti v Prahe podobné vystúpenie študentov, aké bolo deň predtým v Bratislave, tvrdo potlačili. Čakal som, že ma možno budú za moje vysielanie riešiť v pondelok 20. novembra, ale v pondelok to už v spoločnosti kypelo,“ uviedol Jacz.
Jacz ako jediný novinár nahrával 21. novembra 1989 prvé vyhlásenie Verejnosti proti násiliu, ktoré však nebolo odvysielané. Až z televízneho spravodajstva odvysielali prvé Štúdio dialóg v piatok 24. novembra 1989, kým v televízii v Prahe sa to podarilo o týždeň neskôr 1. decembra 1989.
Čítajte viac Obušky i vodné delá. Od Sviečkovej manifestácie uplynulo 37 rokov
Jacz moderoval doteraz najdlhší priamy prenos Slovenskej televízie. Zasadnutie slovenskej Národnej rady v roku 1990 pri rokovaní o návrhu zákona o slovenskom jazyku moderoval spolu s Jozefom Hübelom 15 hodín.
Známa je aj jeho televízna tvorba, ktorá bola zameraná na odkrývanie mafiánov v slovenskej spoločnosti. Za jeho investigatívnu žurnalistiku bol aj fyzicky tvrdo napadnutý mužmi z podsvetia.
Na Pavla Jacza sa zameral Peter Steinhübel prezývaný ako Žaľuď. Po útoku jeho mužov Pavel Jacz skončil v 90.tych rokoch dokonca v nemocnici, uviedla STVR.