„Návrh zákona upravuje nový proces zaraďovania registrovaných občanov, aktívne slúžiacich príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov, záchranných zložiek, verejných funkcionárov a vojakov ostatných záloh do jednotlivých zložiek Národných obranných síl. S ohľadom na úlohy, ktoré majú plniť, sa osobitne upravujú podmienky pre zaradenie do operačných záloh, pohotovostných záloh a branných záloh, pričom základným princípom ovládajúcim celý proces zaraďovania je dobrovoľnosť,“ uvádza rezort v materiáli.

Výcvik a plnenie úloh vojakmi v operačných zálohách či v pohotovostných zálohách bude podľa materiálu trvať 20 dní. Ďalších desať dní bude vojak v pohotovosti. Za absolvovanie celého obdobia dostane príslušník príspevok 3000 eur. Vojak v branných zálohách sa na získanie polovičného príspevku musí zúčastniť na výcviku a plnení úloh aspoň 14 dní.
Legislatívny návrh upravuje aj vznik takzvaného Žandárskeho zboru, ktorý by mal pri udržiavaní verejného poriadku asistovať polícii. Jeho súčasťou by mohli byť vojaci alebo súčasní či bývalí policajti. Žandári by mohli dostať podobné právomoci, ako má Policajný zbor, nová legislatíva upravuje ich rovnošaty, spôsoby využívania donucovacích prostriedkov či možnosť zadržania osoby. Podriadení však budú Policajnému zboru. Žandári dostanú za 20 dní služby, po maximálne 12 hodinách, príspevok 3000 eur.
Podľa materiálu by nová legislatíva mohla v prípade úspešného legislatívneho procesu nadobudnúť účinnosť 1. júla 2025.
Vznik Žandárskeho zboru kritizovali opozičné strany a svoje výhrady zverejnil aj verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský. Rezort obrany reagoval, že na zriadení zboru trvá, no pripomienkami sa zaoberá.
Poslanci schválili vyslanie vojakov do Kosova v rámci operácie KFOR
Do Kosova by v rámci misie Severoatlantickej aliancie KFOR mohlo ísť 150 vojakov Ozbrojených síl (OS) SR a viac ako 80 kusov techniky. Vyplýva to z návrhu Ministerstva obrany (MO) SR, ktorý v stredu schválili poslanci Národnej rady (NR) SR. Parlament tak odsúhlasil vyslanie vojakov.
„Dĺžka trvania mandátu na vyslanie príslušníkov OS SR do operácie KFOR sa navrhuje od schválenia vyslania do ukončenia operácie KFOR. Príslušníci OS SR budú plniť úlohy v operačnom priestore KFOR, to je na území Kosova,“ priblížil rezort obrany v materiáli.

V rámci veliteľských štruktúr KFOR by mohlo Slovensko vyslať do 15 príslušníkov, v rámci národného veliteľského a podporného prvku 20 príslušníkov. Do Kosova by mohli byť vyslaných aj maximálne 110 príslušníkov určených na zabezpečenie základne, patrolovanie či logistiku. Odísť by s nimi mohlo aj maximálne päť vojenských policajtov.
Zároveň sa plánuje vyslať maximálne 60 kusov kolesovej techniky, 20 kusov pásovej techniky, dva osobné automobily či 300 ručných a dlhých zbraní.
O návrate slovenských vojakov do Kosova informoval v novembri minulého roka počas návštevy Srbska minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD). Slovenskí vojaci pôsobili v misii KFOR od roku 1999 do roku 2010. Celkovo sa v rámci misie vystriedalo 2004 príslušníkov Ozbrojených síl SR.
NRSR odsúhlasila vyslanie vojakov do mnohonárodnej brigády NATO v Lotyšsku
V mnohonárodnej brigáde NATO v Lotyšsku bude v tomto roku pôsobiť do 155 príslušníkov Ozbrojených síl (OS) SR. Vyplýva to z návrhu na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl, ktorý v stredu schválili poslanci Národnej rady (NR) SR.
Ako v materiáli vysvetlilo ministerstvo obrany, ktoré návrh predložilo, počas samitu hláv štátov a predsedov vlád členských krajín NATO v Madride 2022 bol odsúhlasený prechod zo súčasných bojových skupín NATO na pozemné zoskupenia do veľkosti brigády. Transformuje sa preto aj bojová skupina posilnenej predsunutej prítomnosti v Lotyšsku, v ktorej v súčasnosti pôsobí do 152 príslušníkov OS SR.
„Cieľom predloženého materiálu je, v nadväznosti na transformáciu na FLF (predsunuté pozemné sily – Forward Land Forces), aj naďalej spolu s ostatnými spojencami demonštrovať jednotu Aliancie,“ uviedlo ministerstvo obrany.
Štruktúra príspevku SR by mala pozostávať z národného veliteľského a podporného prvku, príspevku do veliteľských štruktúr mnohonárodnej brigády v Lotyšsku, jednotky do veľkosti ekvivalentu pozemnej roty/batérie určenej na zabezpečenie spôsobilostí bojovej podpory a bojového zabezpečenia a tímu Vojenskej polície. Slovenskí vojaci by mohli pôsobiť v Lotyšsku do ukončenia pôsobenia FLF.
O reforme záchrannej zdravotnej služby budú poslanci rokovať zrýchlene
O reforme záchrannej zdravotnej služby (ZZS) budú poslanci Národnej rady (NR) SR rokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Rozhodli o tom v stredajšom hlasovaní. Na Slovensku má podľa návrhu vzniknúť nová linka pomoci v kompetencii Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby SR. Slúžiť má pre neurgentné stavy s cieľom odbremeniť tiesňovú linku 155. Vzniknúť majú aj nové typy záchranárskych posádok, s ktorými budú spojené aj nové indikačné kritériá na filtrovanie hovorov. Zmeny prináša novela zákona o záchrannej zdravotnej službe.
Linka pomoci s číslom 116117 má slúžiť na riešenie menej naliehavých zdravotných problémov, ktoré nevyžadujú okamžitý zásah záchrannej služby, napríklad konzultácie zdravotného stavu, odporúčania na vhodné zdravotnícke zariadenie alebo na organizáciu plánovaných medziklinických transportov.
Novela má priniesť nový spôsob tvorby siete záchrannej zdravotnej služby na Slovensku, ktorý má zabezpečiť efektívnejšie rozmiestnenie ambulancií a staníc ZZS na základe skutočnej potreby a frekvencie zásahov v rôznych oblastiach.

V stredu po 17.00 h čaká poslancov voľba predsedu parlamentu aj ďalšie personálne voľby. Nominantom na post predsedu NR SR je podpredseda Hlasu Richard Raši.
Parlament má voliť aj členov Rady Slovenskej televízie a rozhlasu, člena Správnej rady Tlačovej agentúry SR a člena Správnej rady Ústavu pamäti národa. Konať sa má i voľba do čela výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, voľba člena Súdnej rady SR a voľba členov Rady pre mediálne služby.