Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR ako predkladateľ návrhu potvrdilo, že v nadväznosti na zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu na Blízkom východe bude pomoc poskytovaná aj tomuto regiónu so zameraním na dosahy konfliktov v Sýrii, Libanone a Iraku. „V roku 2025 bude takisto vyhlásená pilotná výzva v rámci nového samostatného tematického programu zameraného na riešenie relevantných výziev spojených so životným prostredím, zmenou klímy a s obehovou ekonomikou, určená pre programové krajiny Keňu, Moldavsko a Gruzínsko,“ dodáva MZVEZ v predloženom materiáli.
Pre rok 2025 sú na dvojstrannú rozvojovú spoluprácu vyčlenené prostriedky v hodnote necelých 23 miliónov eur, z čoho 83 percent predstavujú prostriedky v kapitolách rezortu financií a zahraničných vecí. Rezort diplomacie v materiáli v tejto súvislosti pripomína, že SR výrazne zaostáva v plnení svojho medzinárodného záväzku dosiahnuť podiel oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA) na hrubom národnom dôchodku vo výške 0,33 percenta do roku 2030.
Čítajte viac Fico: Slovenská republika trvala na dobrovoľnosti poskytovania vojenskej pomoci Ukrajine
„Pokrok v tejto oblasti nepredpokladáme ani v roku 2025 z dôvodu konsolidácie a deficitu na úrovni 4,7 percenta hrubého domáceho produktu,“ konštatuje rezort upozorňujúc, že v spomínanom ukazovateli sa SR dlhodobo pohybuje okolo úrovne 0,13 – 0,15 percenta a umiestňuje sa na posledných priečkach spomedzi členských krajín EÚ, ako aj členov Výboru OECD pre rozvojovú pomoc.
Čítajte viac Progresívci kritizujú Blanára za neúčasť na európskej Rade pre zahraničné veci
„Okrem ambície zvýšiť prostriedky na rozvojovú pomoc ostáva stále aktuálnou výzvou neustále zvyšovanie verejného povedomia o význame rozvojovej spolupráce pod značkou SlovakAid,“ priznáva MZVEZ. Upozorňuje, že rozvojová spolupráca ako súčasť zahraničnej politiky predstavuje nástroj, ktorým SR ako zodpovedný člen medzinárodnej komunity prispieva k napĺňaniu cieľov udržateľného rozvoja Agendy 2030 vo svete a spolupodieľa sa na riešení globálnych výziev.
„Prioritou pre nás zostáva zodpovedné a efektívne smerovanie rozvojovej spolupráce tam, kde ju naši partneri najviac potrebujú. Prispievame tak k udržateľnému rozvoju a riešeniu globálnych výziev, ktoré majú vplyv aj na samotné Slovensko, ako napríklad pri nelegálnej migrácii, kde chceme aktívne pomáhať pri riešení jej príčin,“ vyhlásil k schválenému návrhu minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár (Smer) s tým, že rezort diplomacie je na Slovensku koordinátorom a prostredníctvom Slovenskej agentúry pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu (SAMRS) aj hlavným realizátorom dvojstrannej rozvojovej spolupráce.
Minister tiež informoval, že rezort zahraničných vecí podporí v roku 2025 intenzívnejšie zapájanie podnikateľskej sféry v tejto oblasti. „Chceme firmám pomôcť preniknúť na rozvojové trhy, kde sa môžu prostredníctvom nástroja na podporu nových podnikateľských partnerstiev jednoduchšie uplatniť a s pomocou svojich špecializovaných produktov a služieb zapájať do výziev a tendrov medzinárodných organizácií či finančných inštitúcií. Podporíme tým nielen miestne trhy a zamestnanosť, ale najmä našu ekonomiku,“ priblížil šéf slovenskej diplomacie.
Na medzinárodnom vojenskom cvičení Slovenský štít sa zúčastní aj Gruzínsko
Na medzinárodnom vojenskom cvičení Slovenský štít 2025 sa zúčastní aj Gruzínsko. Na územie krajiny bude za týmto účelom môcť prísť maximálne 50 vojakov tohto štátu. Vyplýva to z návrhu na aktualizáciu súhlasu vlády SR s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky a s vyslaním Ozbrojených síl Slovenskej republiky mimo územia Slovenskej republiky na účel vojenských cvičení v 1. polroku 2025, ktorý vláda v stredu na rokovaní schválila.
Zmena sa týka aj ďalších medzinárodných cvičení v zahraničí. „Dopĺňa sa cvičenie IANUS 2025, ktoré sa uskutoční v júni 2025 v Maďarsku. Finančné náklady na vykonanie cvičenia sú 10.000 eur. V rámci medzinárodného cvičenia Steadfast Cobalt 2025 sa aktualizuje termín a miesto konania cvičenia, okrem Poľskej republiky budú príslušníci Modulu nasaditeľných KIS NATO DCM-C vyslaní aj do Spolkovej republiky Nemecko,“ uvádza v materiáli rezort obrany, ktorý ho na rokovanie kabinetu predložil.
Na cvičenie Slovenský štít 2025 by mohlo okrem gruzínskych vojakov prísť aj maximálne 500 príslušníkov ozbrojených síl členských krajín NATO. Jeho organizácia bude Slovensko podľa materiálu stáť vyše pol milióna eur.
Vláda schválila akčný plán pre ochranu mäkkých cieľov na rok 2025
Vláda na svojom stredajšom zasadnutí schválila akčný plán pre ochranu mäkkých cieľov na rok 2025. Pre rôzne rezorty z neho vyplýva viacero úloh, ako je analýza stavu či vyškolenie zamestnancov inštitúcií. Vyplýva to zo zverejneného materiálu, ktorý na rokovanie predložilo ministerstvo vnútra.
„Cieľom akčného plánu je položiť základy systému ochrany mäkkých cieľov. Akčný plán definuje všeobecné a špecifické úlohy pre ústredné orgány štátnej správy na rok 2025 sústredené najmä do sektorov verejnej správy a vzdelávania. Jeho prílohou je prehľad strategických dokumentov v oblasti prevencie a boja proti radikalizácii, extrémizmu a terorizmu, ktoré boli pri príprave materiálu zohľadnené,“ uvádza rezort v materiáli.
Ministerstvo vnútra by malo na základe úloh v materiáli vypracovať niekoľko edukačných materiálov pre zamestnancov rôznych úradov. Zároveň by malo zrealizovať cvičenie na zásah proti ozbrojenému útočníkovi vo vytypovanom objekte považovanom za mäkký cieľ. Podobné úlohy z materiálu vyplývajú aj pre ministerstvo dopravy, školstva, rezort kultúry a ďalšie.
„Potreba vytvorenia takéhoto materiálu vzišla z aktuálnej bezpečnostnej situácie v objektoch a priestranstvách považovaných za tzv. mäkké ciele, predovšetkým však ako reakcia na útoky nožom a sekerou na školách vo Vrútkach a v Novákoch v rokoch 2020 a 2022, ďalej teroristický útok pred kaviarňou na Zámockej ulici v Bratislave v októbri 2022 a následne sériu masových bombových vyhrážok proti školám, kostolom, železničným staniciam, letiskám a iným objektom v máji a septembri 2024,“ uviedlo ministerstvo.
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) po rokovaní vlády spresnil, že akčný plán obsahuje 28 konkrétnych úloh a opatrení pre ústredné orgány štátnej správy. „Zameriava sa na to, čo je najdôležitejšie, ako predísť útokom a ako reagovať, ak k nim predsa len dôjde,“ uviedol. „Základom sú odborné príručky, simulačné cvičenia, krízové plány, manuál pre budovanie kamerového systému či videonávody, ako reagovať v konkrétnej situácii,“ priblížil.
Zdôraznil, že akčný plán zohľadňuje hrozby, ktoré pred desiatimi rokmi „nikto neriešil, dnes však predstavujú hrozbu pre Európu i Slovensko“, spomenul pritom nelegálnu migráciu. Štátna tajomníčka rezortu vnútra Lucia Kurilovská dodala, že pri nastavovaní bezpečnostných opatrení a návodov zohľadňovali aj vyhodnotenie situácií, ktoré sa stali v zahraničí.
Minister školstva, výskumu, vývoja a mládeže Tomáš Drucker (Hlas-SD) zdôraznil, že úsilie jeho rezortu sa výrazne venuje nielen vytváraniu bezpečného prostredia v školách, ale aj téme duševného zdravia. „Nie všetko sa dá predvídať. Ale to, čo vieme a musíme urobiť, je vytvoriť prostredie, kde sa každý cíti v bezpečí. Kde vie, že ak sa niečo stane, nie je na to sám. Spoločne vytvárame školstvo, ktoré nie je len o známkach a učive, ale aj o dôvere, podpore a bezpečí,“ dodal minister školstva.