„Som rád, že sme sa zhodli všetci, že Slovensko nevyšle na Ukrajinu žiadnych vojakov, hoc do mierovej alebo akejkoľvek misie, a že zvyšovanie výdavkov je na stole, bude veľkou témou, ktorou sa budeme ešte zaoberať,“ skonštatoval prezident. Pri obranných výdavkoch sa má ďalšia diskusia týkať nielen objemu prostriedkov, ale aj tempa, ako by mohli rásť a čo majú zahŕňať. Negatívnym postojom Slovenska k vyslaniu vojakov na Ukrajinu vysvetlil, prečo Slovensko nepozývajú iné krajiny na summity tzv. ochotných krajín.
Účastníci okrúhleho stola sa zhodli aj na potrebe posilňovať európsky pilier Aliancie. Rovnako súhlasia s tým, že ak by Spojené štáty ďalej nechceli pôsobiť v NATO alebo chceli svoje pôsobenie obmedziť, Slovensko musí byť súčasťou prípadného nového samostatného európskeho bezpečnostného modelu.
Názory koalície a opozície sa rôznia pri téme príspevku na pomoc Ukrajine v rámci Európskej únie. „Kým koalícia jasne dáva najavo, že by Slovensko dobrovoľne nemalo prispievať do tohto balíka dodatočnými finančnými zdrojmi, tak niektoré opozičné politické strany prejavujú postoj, že by Slovensko mohlo robiť vo vzťahu k Ukrajine viac a významnejšie jej pomáhať,“ zhodnotil Pellegrini.
Prezident ocenil konštruktívny priebeh rokovania. Obranu a bezpečnosť považuje za strategické témy, o ktorých je potrebné diskutovať naprieč politickým spektrom. Stretnutie zdôvodnil aj snahou prezentovať na zasadnutiach NATO širší postoj, keďže niektoré rozhodnutia budú mať dosah na viac ako jedno volebné obdobie. Zastúpenie mali politické strany Smer, Hlas, SNS, PS, KDH a SaS. Pripomenul, že okrem lídrov politických strán na stretnutie pozval aj ministra obrany Roberta Kaliňáka (Smer) a náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených síl SR Daniela Zmeka.
Obnovenie povinnej vojenskej služby nepovažuje prezident v aktuálnej situácii za správny prístup. Naopak, podporuje návrh dobrovoľných brigád predložený v parlamente. Avizoval, že v prípade schválenia návrhu sa po nadobudnutí účinnosti sám do takýchto kurzov prihlási.
Prezident zvolal na stredu okrúhly stôl k otázke zvyšovania obranyschopnosti SR a možnému navyšovaniu obranných výdavkov. Hlava štátu naň pozvala predsedov parlamentných strán, ktorí dostali pozvanie na predchádzajúci okrúhly stôl, ministra obrany Roberta Kaliňáka (Smer) a náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených síl SR Daniela Zmeka.
Hnutie Slovensko vníma okrúhly stôl za zbytočné divadlo
Opozičné hnutie Slovensko považuje stredajší okrúhly stôl, ktorý zorganizoval prezident za zbytočný a za divadlo. Slovensko podľa neho nemá problém s výškou výdavkov na obranyschopnosť, ale s tým, že sa financie míňajú netransparentne a na zbytočnosti. Zástupcovia hnutia to uviedli na tlačovej konferencii.
„Slovenská republika nepotrebuje zvýšiť obranné výdavky. Slovenská republika potrebuje to, aby sa rozpočet, ktorým disponuje minister obrany Robert Kaliňák, míňal transparentne a efektívne. Aby nevyhrávali miliónové zákazky vopred vybrané firmy, ale aby sa o tie zákazky pobili súkromné firmy. Aby výsledný efekt bol výhodný pre štát a nie pre týchto súkromných dodávateľov,“ vyhlásil poslanec Národnej rady SR za hnutie Slovensko Gábor Grendel. Rokovania u prezidenta podľa neho nemajú zmysel a sú len divadlom.
Exminister vnútra a poslanec Roman Mikulec podotkol, že prezident má ako najvyšší veliteľ ozbrojených síl právomoc zavolať si ministra obrany a vysvetliť mu, aby financovanie rezortu zefektívnil. „Prezident by mal predovšetkým zamedziť, aby Kaliňák rozdával kšefty susedom svojej vily v Chorvátsku. Dva tryskáče za milióny, ktoré objednal, sú uzemnené a ich kúpa bola zbytočná. Kaliňák si plní svoje detské sny miliónovými kšeftami. Nebyť podobných kšeftov, bolo by financií na obranu určite dosť,“ povedal.
Hnutie zároveň poukázalo na to, že Slovensko si ako člen NATO plní záväzok prispievať na obranu dve percentá HDP, pričom existujú krajiny, ktoré tento záväzok neplnia. Považuje preto za nehorázne, že vláda chce v čase konsolidácie ešte navyšovať prostriedky na obranu.