„Naši vojaci nemajú čo robiť na hranici s Ruskou federáciou. Je nepredstaviteľné, aby na jednej strane premiér Slovenskej republiky Robert Fico chcel navštíviť Ruskú federáciu 9. mája a podávať ruky Putinovi a na druhej strane, aby Slovensko posielalo vojakov na hranice s Ruskou federáciou,“ informovala riaditeľka kancelárie predsedu SNS Zuzana Škopcová.
Vyslanie vojakov do Pobaltia prešlo vďaka opozícii. Zo 145 prítomných hlasovalo za 137 poslancov, proti bolo sedem, jeden sa zdržal. Piati poslanci v stredu na rokovaní chýbali. Návrh podporili všetci poslanci Smeru, Hlasu, všetci prítomní z PS, SaS, KDH aj hnutia Slovensko. Zelenú dostal aj od nezaradených poslancov Ľubomíra Galka (Demokrati) a tiež Ivana Ševčíka, Pavla Ľuptáka a Romana Malatinca z Národnej koalície.
Andrej Danko, Dagmar Kramplová, Karol Farkašovský, Adam Lučanský, Milan Garaj, Roman Michelko z klubu SNS boli proti. Spolu s nimi hlasoval aj Miroslav Radačovský, ktorý len v utorok zložil ako náhradník za Rudolfa Huliaka poslanecký sľub. Radačovský pritom hovoril, že vládnu koalíciu bude bezpodmienečne podporovať. V stredu bolo všetko inak.
„Vzhľadom na moje zameranie a videnie sveta, samozrejme, že budem podporovať za všetkých okolností vládnu koalíciu. Buď ste vpravo, alebo ste vľavo, iná cesta neexistuje,“ uviedol v utorok pre Pravdu Radačovský. „Vždy budem rozhodovať v prospech tejto vládnej koalície a bezpodmienečne. Urobím svojím hlasovaním všetko preto, aby táto vláda vydržala do konca,“ deklaroval, hoci už v stredu svoje slová poprel.
Líder Progresívneho Slovenska (PS) Michal Šimečka ešte dopoludnia podotkol, že koalícia nie je jednotná ani v otázkach bezpečnostnej politiky. Príkladom je vyslanie 155 slovenských vojakov do Pobaltia. „Je to naozaj absurdná situácia,“ skonštatoval líder PS. Ide podľa neho o prvé návrhy, ktoré testovali silu koalície po urovnaní sporu. „Už pri prvom hlasovaní sa ukazuje, že to nefunguje,“ poznamenal.
Dankovi sa nepáčia žandári
To však nebol jediný návrh, s ktorým mala SNS problém a hlasovala proti partnerom. Dankovci odmietli podporiť zákon ministra obrany Roberta Kaliňáka (Smer) o opatreniach na zvýšenie odolnosti v obrane. Koaličná strana, ktorá rozuzlením krízy utrpela najviac, nesúhlasí so založením Žandárskeho zboru. Slovo žandárstvo jej „pripomína predpisy rakúskej monarchie a je spojené s totalitným prístupom voči slovenskému národu“. SNS však pripustila, že zákon môže byť dobre mienený.
Kaliňák hovorí, že o výhradách ešte budú diskutovať. „Uchádzam sa o všetky hlasy parlamentu, to je výhoda parlamentnej demokracie, že chcete komunikovať s poslancami, ktorí sú najpodstatnejší preto, aby ste presadili niekoľko dobrých myšlienok,“ obhajoval návrh minister.
Stotožnené s návrhom nie je ani opozičné PS, no za istých okolností by Kaliňákov návrh podporilo. V stredu ho vyzvalo, aby oddelil vo svojom návrhu vznik aktívnych záloh od vzniku Žandárskeho zboru. „Ak to vie oddeliť, aktívne zálohy podporíme, ale nevieme to podporiť, ak je to v balíku so žandármi. To je nezmysel,“ priblížil poslanec PS Tomáš Valášek. Kaliňák tvrdí, že obe časti návrhu zákona sú prepojené, no uvidí sa, ako to dopadne.
Danko prišiel v čase, kedy sa geopolitická situácia prudko mení, s vlastným návrhom, ako posilniť obranu. „Minister obrany Robert Kaliňák by sa mal zamyslieť skôr nad zavedením základnej vojenskej služby,“ uviedla riaditeľka kancelárie predsedu SNS. Kaliňák to však odmieta.
Líder SNS odišiel predčasne
SNS sa vyjadrila odmietavo v deň, keď sa koalícia a opozícia zišli v Prezidentskom paláca za okrúhlym stolom k obranyschopnosti Slovenska. Pokračujúce turbulencie medzi lídrami koalície najskôr naznačoval urýchlený odchod Danka z paláca, kým zvyšok hostí zostal rokovať.
Šutaj Eštok neskôr vysvetľoval, že Danko musel odísť skôr, pretože mal naplánované vyšetrenie. „Nehľadajte za tým senzáciu. Ospravedlnil sa, poďakoval pánovi prezidentovi. Nebolo žiadne búchanie dverí ani nič podobné,“ vysvetľoval šéf vnútra. Premiér sa po okrúhlom stole médiám vyhol, no ministri aj opozičné strany PS, SaS a KDH zhodnotili, že prieniky našli.
Foto: Robert Huttner
Líder PS Michal Šimečka po stretnutí odporučil koalícii, aby si stretnutia rovnakého formátu robila aj medzi sebou, keďže sa nedokáže zhodnúť ani v bezpečnostných otázkach. Pýta sa, ako chce vláda garantovať bezpečnosť do budúcnosti, ak dnes „okopáva“ spojencov a izoluje sa od nich.
Zopakoval, že ho zaujíma Kaliňákov plán na rozvoj obrany, ako má vyzerať modernizácia, do akých spôsobilostí chceme investovať. „Tie odpovede sme nedostal ani dnes,“ povedal. Zopakoval svoju kritiku Kaliňáka, ktorý podľa neho nepredstavil aký je jeho plán na rozvoj ozbrojených síl a do akých spôsobilostí chceme investovať.
„Minister Kaliňák len nakupuje, to mu ide dobre. Môže to stáť až osem miliárd, pokiaľ ide o nákupy, ktoré už ohlásil alebo sú zazmluvnené za rok a pol. Nevidím v tom žiaden systém, funguje ako nákupná maniačka,“ povedal Šimečka. „My chceme vidieť nejaký plán a potom sa môžeme s vládou rozprávať o zvyšovaní a dlhodobom raste výdavkov na obranu,“ pokračoval.
Koľko dať na obranu
Obranyschopnosť Slovenska však podľa Kaliňáka nie je dostatočná. Viní z toho bývalú vládu, ktorá Ukrajine darovala dosluhujúce a uzemnené stíhačky Mig-29 aj svoju nefunkčnú protivzdušnú obranu S-300. Slovensko už dnes podľa neho dáva do obrany výdavky tak, aby investovalo do aktivít duálneho využitia.
„Typickým príkladom je výstavba nemocnice v Prešove, ktorá pokryje navýšenie rozpočtu o 0,2 percenta na najbližšie tri roky, lebo je to projekt za viac ako 600 miliónov eur. Toto je cesta, ktorou ideme,“ povedal minister obrany. Tridsaťpäť percent z obranných výdavkov ide podľa jeho slov na „do zbraní“. Čo sa týka zvyšovania HDP na obranu, tak 0,2 až tri percentá je podľa Kaliňáka číslo, ktoré by Slovensko vedelo zniesť.
„Ak si máme ako vláda vybrať či chceme kupovať samopaly alebo postavíme veľkú vojenskú nemocnice, z ktorej budú mať úžitok aj ľudia, tak v tomto prípade si táto vláda určite vyberie nemocnicu pred puškami,“ doplnil ho Šutaj Eštok.
V prípade navýšenia HDP na obranu by si krajiny, ktoré neplnia dvojpercentný záväzok mali podľa KDH vstúpiť do svedomia a začať ho plniť. O raste možno hovoriť až potom. „Na okrúhlom stole bola zadefinovaná suma plus-mínus 0,2 percenta ročne,“ uviedol líder KDH Milan Majerský s tým, že ide o hudbu budúcnosti. „Za KDH jasne hovorím, že v tejto chvíli nechceme, aby boli zvyšované výdavky na obranu. Chceme, aby zahŕňali aj duálne určenie, teda mosty, cesty,“ priblížil.
Výdavky duálneho určenia by však podľa neho mali byť podľa Majerského zadefinované zreteľne, ak by obranné peniaze mali ísť na mosty, cesty a nemocnice. KDH navrhlo, aby vznikol parlamentný výbor pri NR SR, ktorý by kontroloval výdavky duálneho určenia aj výdavky na obranu. Dôraz by mal byť kladený aj na brannú výchovu.
KDH chce výbor, SaS komisiu
Líder SaS Branislav Gröhling požiadal prezidenta, aby deklaroval zotrvanie Slovenska v NATO a SR nepodrývala spojencov. SaS deklarovala, že Slovensko by malo zostať na dvoch percentách HDP na obranu. Rovnako ako Majerský apeloval na to, aby aj ostatné krajiny NATO, aby dodržiavali dvojpercentné záväzok. „Až potom môžeme pristúpiť k debatu zvyšovania,“ pokračoval s tým, že SaS by bola za zriadenie komisie, ktorá by dohliadala na výdavky. S duálnymi výdavkami na obranu nesúhlasila SaS.
KDH je za posilnenie kooperácie európskych krajín v obrane. Je dôležité, aby sme kým je to možné zostali v NATO. Na druhej strane si podľa šéfa strany Milana Majerského treba odpovedať, „čo potom“, ak USA vystúpia z NATO.
Na stretnutí došlo medzi koalíciou aj opozíciou k vzácnej stopercentnej zhode. „Dohodli sme sa na jednom, že nechceme vysielať vojská na územie Ukrajiny,“ povedal o ďalšom bode stretnutia. „Naše vyslanie vojakov do mierových síl na Ukrajinu je pre nás nepriechodné z viacerých dôvodov. Po prvé, keďže sme na hranici s Ukrajinou, nesmieme oslabiť naše vlastné obranné sily. Ak, tak to majú robiť krajiny z väčšej vzdialenosti a nie sú na línii dotyku,“ potvrdil Kaliňák.
Foto: Robert Huttner
Prezident chce ísť do Národných obranných síl
Prezident Peter Pellegrini ocenil konštruktívny priebeh stretnutia. Nezvolal ho preto, aby sa politické strany zmierili, ale preto, že sú témy, o ktorých musia vedieť diskutovať naprieč spektrom. Okrúhly stôl k obrane nebol posledný, pred summitom v Haagu na konci júna chce lídrov pozvať znova.
Potvrdil, že všetky strany boli proti vyslaniu vojsk na Ukrajinu. „Sme presvedčení, že slovenskí vojaci majú zostať na území Slovenska. SR je povinná ochraňovať východné krídlo NATO. Vyslaním vojakov nemôžeme oslabovať kapacity a schopnosti brániť Slovensko ozbrojenými silami,“ deklaroval. Nikto by preto podľa prezidenta nemal byť prekvapený, ak Slovensko nebudú pozývať na summity ochotných krajín.
Diskusia o zvyšovaní obranných výdavkoch na úrovni 0,2 percenta je podľa Pellegriniho je zatiaľ na stole ako otvorená otázka. „Oficiálne nezaznelo žiadne číslo, ktoré by malo byť definitívne schválené na summite NATO v Haagu,“ povedal. „Ak by malo dôjsť k rozpadu NATO, Slovensko chce byť súčasťou samostatného európskeho modelu obrany nášho zoskupenia,“ vyhlásil prezident.
Pellegrini podotkol, že Slovensko nie je úplne vyčlenené a zúčastnilo sa rokovania náčelníkov generálnych štábov v Paríži. Hovorilo sa tam nielen o tom či vyslať alebo nevyslať armády na Ukrajinu, no zaznela aj druhá možnosť. Tou by bola garancia mieru, ktorú by zabezpečovali posilnené mnohonárodné brigády na východnom krídle NATO.
Hovoriť v vojny na východnej hranici o obnovení povinnej vojenskej služby, podľa prezidenta „nie ten správny prístup“. Slovensko si preto zvolilo dobrovoľnú formu. „Chcem prehlásiť, že hneď ako bude zákon o dobrovoľných brigádach bude schválený parlamentom a po mojom podpise nadobudne účinnosť, osobne ako prezident a vrchný veliteľ sa do jedného z prvých kurzov osobne prihlásim, absolvujem výcvik a bude súčasťou našich obranných brigád,“ dodal.