Levočanke potvrdili čierny kašeľ len minulý týždeň, takmer po mesiaci práceneschopnosti. Je to už 34 dní, čo sa chorobou trápi. Kde sa presne nakazila, nevie, no predpokladá, že to bolo v zamestnaní. Hoci pracuje v kancelárii, domnieva sa, že nákaza sa mohla preniesť cez jej kolegov, ktorí denne vyrážajú do terénu k detským kolektívom v materských a základných školách.
Čítajte viac Bolo to peklo, dusila som sa s vypúlenými očami, spomína Soňa na skúsenosti s ochorením, ktoré sa opäť vrátilo
Týždne mala horúčky a záchvaty kašľa
Levočanka hovorí, že priebeh čierneho kašľa bol spočiatku podobný tomu aký pozná z prechladnutia alebo zápalu dýchacích ciest. Podozrenie padlo aj na Covid-19, no antigénový test to poprel.
„Posledný februárový týždeň som mala nádchu, dala som si klasicky lieky dostupné v lekárni, ani po štyroch dňoch mi však nebolo lepšie. Pribudla mi zvýšená teplota, zimnica, bolesť svalov, tak som šla k svojej lekárke. Tá mi predpísala antibiotiká,“ opísala Pravde svoje príznaky Andrea.
Keď sa jej zdravotný stav nezlepšil ani po týždni, pretrvávala zvýšená teplota a pridali sa dráždivé záchvaty kašľa, z ktorého jej bolo na zvracanie a mala bolesti hlavy, dostala druhú dávku antibiotík. Objednali ju na odber krvi a lekárka vtedy prvýkrát vyslovila podozrenie na pľúcne chlamýdie alebo čierny kašeľ.
„Päť dní po odbere serologické vyšetrenie vylúčilo chlamýdie. Medzitým som mala pre istotu spravený RTG pľúc. Po 15. dňoch od odberu mi bol potvrdený čierny kašeľ a predpísaná tretia dávka antibiotík,“ pokračovala.
Foto: SHUTTERSTOCK
„Najhorším príznakom bola pre mňa zvýšená teplota, ktorá trvala dva týždne a veľmi ma unavovala, takže som dva týždne preležala v posteli a prespala. No, a samozrejme, tie záchvaty kašľa,“ opísala najhoršie skúsenosti s chorobou. „Moja mama mala presne ten istý priebeh, len o týždeň skôr ako ja,“ doplnila.
Záchvaty kašľa jej neustávali ani posledný týždeň, no sú už menej intenzívne a menej časté. „Ešte ma čaká kontrolné vyšetrenie v pľúcnej ambulancii. Či mi ostali nejaké následky zatiaľ neviem, ale subjektívne môžem povedať, že sa rýchlejšie unavím a nestačím s dychom pri väčšej záťaži, napríklad pri kráčaní schodmi alebo rýchlejšej chôdzi,“ priblížila.
Kašeľ trvá aj 100 dní
Infektologička a odborníčka na očkovanie v špeciálnych situáciách Ingrid Urbančíková vysvetľuje, že čierny kašeľ vyvolávajú baktérie, ktoré sa prichytávajú na sliznicu a svojimi toxínmi poškodzujú epitel dýchacích ciest. Chorý človek môže byť nákazlivý tri až štyri dni pred tým, ako sa u neho objavia klinické príznaky. Pacient, ktorý si prešiel čiernym kašľom, môže ešte nejaký čas zostať prameňom nákazy aj po ordinácii antibiotík.
Najskôr sa u neho vyskytujú mierne príznaky, neskôr prichádza záchvatový kašeľ, ktorý trvá šesť a viac týždňov. Je bežné, že pacient kašle aj počas rekonvalescencie. Ochorenie sa preto zvykne nazývať aj 100-dňový alebo divý kašeľ. „Neznamená to, že zakašlete cez deň len zopárkrát, ale záchvatový kašeľ znamená, že je permanentný v priebehu dňa aj noci,“ uviedla Urbančíková pre Pravdu.
Veľmi vysokú chorobnosť evidujú odborníci najmä teraz, v postpandemických rokoch. Urbančíková hovorí, že ochorenie sa u nás zvykne vyskytovať cyklicky, zvyčajne po piatich rokoch, najmä keď sa zníži imunita v niektorej z vekových skupín.
Dáta z Epidemiologického informačného systému hovoria, že vlani sa u nás nakazilo čiernym kašľom 7 308 ľudí. Od začiatku tohto roka do 25. marca zachytili už 2 206 potvrdených ochorení. „Nahlásené prípady tvoria len špičku ľadovca, pretože veľmi veľa prípadov u starších detí, adolescentov, dospelých sa nediagnostikuje,“ podotkla Urbančíková.
Najzraniteľnejšie sú bábätká
Hoci táto kvapôčková infekcia najviac ohrozuje dojčatá, vyskytnúť sa môže u ľudí každého veku, no dáta hovoria podľa infektológov jasne – najzraniteľnejší sú novorodenci. Maličké deti do troch mesiacov podľa lekárky nezvládajú 24-hodinový kašeľ, pretože ich energeticky v priebehu jedného dňa vyčerpá. Vyskytnúť sa u nich tak môžu rôzne komplikácie. Okrem bakteriálnej superinfekcie, ich môžu postihnúť zástavy dýchania či dusenie, no aj neurologické ťažkosti.
„Keď kašleme, zvyšujeme sa nám tlak v hrudníku, ale aj vnútrolebečný tlak. Tie komplikácie sú veľmi časté. Môže sa vyskytnúť nielen zakrvácanie do spojoviek, ale aj mozgu,“ vysvetlila špecialistka. Deti majú potom problém s jedením a prijímaním tekutín a končia na jednotkách intenzívnej starostlivosti.
Príznakom čierneho kašľa je u najmenších zvuk, ktorý vzniká pri nádychu a pripomína hlas kohúta. Na Slovensku bolo v roku 2024 až do 25. marca 2025 z celkového počtu 255 chorých detí do jedného roka hospitalizovaných 144, pričom 106 z nich bolo neočkovaných (pre vek alebo odmietnutie očkovania, 19 bolo ešte neúplne očkovaných a 11 bolo očkovaných. „Dĺžka hospitalizácie bola najvyššia u neočkovaných – 36 z týchto detí strávilo v nemocnici viac ako tri mesiace,“ spresňuje Slovenská spoločnosť infektológov.
Čítajte viac Čierny kašeľ je na vzostupe, zomrelo naň malé bábätko. Komu môže očkovanie zachrániť život?
Smutnou správou je, že tento rok už podľahlo čiernemu kašľu len niekoľkotýždňové bábätko z Banskobystrického kraja. Od roku 2019 sme pritom na Slovensku smrť na toto ochorenie nemali. V rokoch 2011 až 2022 zomrelo na čierny v rámci Európskej únie 69 detí, z toho 99,5 percenta bolo dojčiat mladších ako šesť mesiacov.
„Aj v našich podmienkach je pomerne veľký problém niekedy zachrániť dieťa s pertussis (z lat. čierny kašeľ, poz. red.) aj keď tu máme dostupnú dobrú a kvalitnú zdravotnú starostlivosť,“ podotkla lekárka.
Foto: Pravda, Lubos Pilc
Protilátky nevydržia večne
Novorodenci sú najohrozenejší, pretože ešte nemajú za sebou kompletné očkovanie alebo s ním ešte nemohli začať. S vakcináciou sa začína totiž až v treťom mesiaci života. „Jedna dávka je málo na to, aby ochránila deti, preto sa preočkuje proti čiernemu kašľu v školskom a potom aj v adolescentnom veku,“ opísala infektologička.
Proti čiernemu kašľu sa na Slovensku povinne očkuje už vyše 70 rokov. Infektologička vysvetľuje, že choroba sa nevyhýba ani ľuďom, ktorí vakcínu dostali alebo ju prekonali. „Nie všetky infekčné ochorenia zanechávajú doživotnú imunitu,“ vysvetlila lekárka. Keď bola v roku 2010 na Slovensku najvyššia incidencia čierneho kašľa medzi 5– až 9-ročnými a 10– až 14-ročnými deťmi zaviedlo sa preočkovanie 12-ročných detí.
Andrea bola naposledy očkovaná proti čierneho kašľu tiež ako 12-ročná. „Odvtedy som proti čiernemu kašľu preočkovaná nebola, priznám sa, že mi to ani nenapadlo. Teraz som už po prekonaní choroby riešila s lekárkou očkovanie, hneď ma upozornila, že bude problém so zohnaním vakcíny Boostrix,“ dodala.
Boostrix je trojzložková očkovacia látka, ktorá sa používa na ochranu pred záškrtom, tetanom a čiernemu kašľu. O stanovisko v súvislosti s výpadkom vakcíny sme požiadali Štátny ústav pre kontrolu liečiv.
Foto: Pravda, Lubos Pilc
Stratégia ochrannej kukly
Nepriama ochrana novorodenca je formou očkovania tehotných žien. Ako prvá zaviedla opatrenie Veľká Británia a medzi rokmi 2016 až 2024 dosiahla vyše 70-percentnú zaočkovanosť.
Ako vysvetlil prednosta gynekologicko-pôrodníckej kliniky z nemocnice v bratislavskom Ružinove Jozef Záhumenský, keďže u tehotných žien dochádza k zmenám v dýchacom systéme, sú náchylné na vážny priebeh respiračných ochorení. Gravidná žena potrebuje až o 20 až 30 percent kyslíka viac, pretože dýcha aj za plod.
„Keď si uvedomíme, že maternica tlačí na bránicu, hrudník sa viac rozširuje, a tým pádom sa menia aj dýchacie parametre. Tehotné majú opuchnuté sliznice, majú neustály pocit, upchatého nosa, teda takzvanú tehotenskú nádcha – to však nie je vôbec žiadna infekcia, ale normálny prejav gravidity,“ priblížil.
Čierny kašeľ má u tehotnej ženy rovnaký priebeh ako u iných infikovaných, no vo fáze dusivého kašľa môže vyvolávať pocit kontrakcií a v prípade závažného kašľa môže spôsobiť aj odtok plodovej vody.
„Očkovanie matky v treťom trimestri tehotenstva je najúčinnejším spôsobom, ako chrániť matku, ale najmä novorodenca v najzraniteľnejšom období po jeho narodení. Protilátky, ktoré sa vytvoria po očkovaní v tehotenstve prechádzajú placentou na plod a pretrvávajú v tele dieťaťa až do veku, kedy môže byť zaočkované, čím poskytujú účinnú ochranu,“ hovorí epidemiologička Zuzana Krištúfková.
V prípade, ak sa vyskytujú v rodine novorodenci, Urbančíková odporúča takzvanú stratégiu ochrannej kukly. Keďže na malé dieťa je zvedavý každý, týka sa to nielen nových rodičov, ale aj starých rodičov a súrodencov. „Všetkých tých, ktorí by boli v kontakte s malým dieťaťom, ktoré prichádza do rodiny,“ upozornila. Za polovicu prenosov sú zodpovední rodičia bábätka.
Foto: Pravda, Lubos Pilc
Absurdné situácie s očkovaním
Urbančíková hovorí, že zdravotníci na Slovensku len veľmi postupne pochopili, že očkovaním sú chránení. Vyhláška alebo nariadenie, ktoré by im prikazovalo očkovať sa proti čiernemu kašľu neexistuje. Podotkla, že v USA nemôžu pracovať na oddeleniach, kde sa liečia nakazení pacienti nezaočkovaní profesionáli.
„Pre mňa je to naozaj nepochopiteľné, pretože ide o vakcínu, ktorá sa tu používa veľmi dlho, je to neživá vakcína a účinkové dáta sú dostupné. Obávam sa, že sa dostávame do obdobia, kedy nefunguje medicína založená na dôkazoch, ale na názoroch, dojmoch – to do medicíny jednoducho nepatrí,“ upozorňuje odborníčka.
Za pravdu jej dáva aj Záhumenský. „Žiaľ, dostávame sa do situácie, kedy pacienti prinášajú relevantné dôkazy lekárom, aby bola na nich aplikovaná medicína lege artis (v súlade s poznatkami vedy, poz. red.). Je to úplne absurdné, ale je to tak,“ podotkol Záhumenský.
Prednosta gynekologicko-pôrodníckej kliniky priznáva, že medzi lekármi sú i takí, ktorí odmietajú tehotné ženy očkovať proti čiernemu kašľu. „Ja s tým problém nemám, očkujem u nás priamo v Ružinove. Pacientka si prinesie vakcínu a ja ju zaočkujem bez problémov,“ poznamenal.
Urbančíková aj Záhumenský hovoria, že štatistiky o počte zaočkovaných tehotných žien nemáme. „Na Slovensku stále nie je register očkovania,“ podotkla špecialistka. Na problém lekári upozorňujú už niekoľko rokov, nateraz dostali len prísľub, že register, ktorý by bol prepojený na poisťovne aj Národné centrum zdravotníckych informácií, vznikne.