Dobrovodský v správe odkrýva závažné porušenia práv a slobôd zo strany polície za posledných 13 rokov. Či už išlo o prípad smrti muža bez domova po zásahu košickej polície, zákrok voči Rómom z Milhosti alebo držanie človeka so zlomenými pätami v nelegálnom priestore. Pripúšťa, že odkedy sa o prípadoch policajnej brutality hovorí verejne, ľudia ich nahlasujú. „Tým, že sa o tejto téme viac hovorí, tak vidíme stúpajúci počet podnetov,“ povedal ombudsman.
„Keďže ide o prípady za ostatných 13 rokov, tak to vo mne vyvoláva dôvodnú obavu, že nejde o zriedkavé zlyhávanie jednotlivca. Domnievam sa, že v oblasti prevencie pred policajným násilím má Slovenská republika viacero systémových nedostatkov, ktoré priestor pre zneužitie sily nezužujú, ale práve naopak, otvárajú,“ uvádza v správe.

Dobrovodský podotkol, že správa nehovorí o tom, že všetci policajti sú zlí. Váži si ich a obdivuje, ako svoju prácu – v podmienkach aké majú – zvládajú. No ak policajti použijú donucovacie prostriedky, mali by podľa neho vedieť odôvodniť, čo človek robil, že mu zasiahli do slobody. V právnom štáte je podľa neho dôležité, aby exekutíva vedela ľuďom vysvetľovať, čo s nimi robí. „Preto navrhujem, aby národná rada bola aktívnejšia vo vzťahu k Policajnému zboru,“ povedal.
Telové kamery? Obávajú sa šikany
Súčasťou správy o policajných zákrokoch je preto aj niekoľko odporúčaní na zlepšenie. Jedným z nich je zavedenie telových kamier, po ktorých úrad verejného ochrancu práv volá už dlho. Kým na Slovensku má telové kamery len niekoľko policajtov v rámci pilotného projektu, v Rakúsku ich majú vyše 4000 kusov. „Rakúske skúsenosti ukazujú, že od zavedenia kamier štatisticky klesajú počty sťažností na neprimerané zákroky, lebo je to sebakontrola príslušníkov,“ priblížil Dobrovodský.
Hovorí, že medzi rakúskymi policajtmi vládla spočiatku skepsa pred používaním telových kamier, no dnes je všetko inak a bez nich sa do terénu už nevyberú. „S kamerovými záznamami sa nedá manipulovať. Čo je raz nahraté, je tam,“ podotkol.
„Odporúčam zaviesť povinné plošné používanie telových kamier príslušníkmi Policajného zboru pri výkone služobnej činnosti, a to najmä v situáciách, ktoré predstavujú zvýšené riziko použitia donucovacích prostriedkov. Do času plného zabezpečenia telových kamier by mala byť na každú hliadku pridelená aspoň jedna telová kamera,“ uvádza medzi odporúčaniami.
Ďalšou príkladnou krajinou v používaní telových kamier sú podľa Dobrovodského USA. V štáte Kentucky zariadenia aktivujú nie buchnutím dlane po kamere, ale pri tasení zbrane. „Automaticky sa kamera spustí a zaznamená sa aj to, čo sa dialo dve minúty pred, a dokonca cez Bluetooth sa aktivujú telové kamery všetkým hliadkam v okolí 50 metrov,“ priblížil.
Policajti sa však podľa verejného ochrancu práv obávajú, že po zavedení budú čeliť šikanovaniu zo strany nadriadených. Verejný ochranca práv navrhuje, aby bola monitorovaná kamerou a zvukovým záznamom aj minimálne jedna vyšetrovacia miestnosť, kde sa robia výsluchy obvineného. Dôvodom je podľa neho riziko neprimeraného zákroku.
Ako ďalšie opatrenie navrhuje policajtov vzdelávať. Väčšina príslušníkov Policajného zboru by sa podľa neho rada učila nové veci, no často sa nadšenie skončí len pri formálnom podpísaní dokumentu, že vzdelávanie absolvovali.
Zaznamenať treba aj výchovnú facku
Dobrovodský vo svojej mimoriadnej správe odporúča aj viaceré legislatívne zmeny. Precizovať by sa podľa neho malo používanie donucovacích prostriedkov. Opäť by odporučil rakúsky model.
„Odporúčam doplniť zákon o Policajnom zbore o všeobecnú povinnosť príslušníkov riadiť sa pri používaní donucovacích prostriedkov zásadou primeranosti a subsidiarity,“ predložil Dobrovodský parlamentu. Odporúčanie obsahuje napríklad aj okamžité ukončenie použitia donucovacích prostriedkov po dosiahnutí cieľa zákroku.
Zákon o Policajnom zbore navrhuje zmeniť tak, aby sa nadriadenému odovzdávali úradné záznamy aj vtedy, ak dá policajt civilovi „výchovnú facku“.
„Každé použitie donucovacieho prostriedku predstavuje zásah do integrity človeka. Navrhujem preto, aby bolo každé hlásenie o použití donucovacích prostriedkov bezprostredne prešetrené nadriadeným, nie iba v prípade pochybností o oprávnenosti alebo o primeranosti ich použitia,“ uvádza v správe. Do zákona odporúča doplniť aj priebežné vyhodnocovania pretrvávajúcej potreby používania pút, ale aj zákaz pripútavania osôb k pevným predmetom.
Zmeny navrhuje aj pri bezpečnostných prehliadkach, pretože nie sú upravené žiadnym interným predpisom. Poukázal, že prax zahŕňa dôkladné prezretie osoby vyzlečením donaha, vrátane vykonania drepu, pričom sa postup prehliadok na policajných oddeleniach odlišuje. Odporúča stanoviť jednotný metodický postup tak, aby obsahoval aj takzvanú „dvojkolovú prehliadku“.
V prípade policajtov, ktorí nesúhlasia s konaním kolegov, no majú obavy ich konanie nahlásiť, ombudsman navrhuje zriadiť systém vnútorného oznamovania protispoločenskej činnosti alebo neprimeraných zákrokov so zaručenou anonymitou.

Kto bude strážiť strážcov
Zmeny by podľa verejného ochrancu práv potreboval aj Úrad inšpekčnej služby. „Síce došlo k niektorých zlepšeniam, ale stále si myslíme, že Úrad inšpekčnej služby pokiaľ ide o ľudsko-právny aspekt nezávislosti nezodpovedá podmienkam aké požaduje judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva,“ podotkol.
Hovorí, že s problémom „policajti vyšetrujú policajtov“ sa borilo aj Rakúsko, no otvorili sa vonkajšej kontrole, zriadili záruku proti odvolateľnosti riaditeľa a vznikla neuniformovaná dozorná rada. „Musíme sa pýtať, kto bude strážiť strážcov,“ pripomenul známy výrok Dobrovodský.
Verejný ochranca vo svojej mimoriadnej správy navrhuje aj vyššiu participáciu národnej rady pri ochrane obyvateľov pred policajným násilím. V praxi by išlo napríklad o prerokovanie výročnej správy Policajného zboru, zvolávanie pravidelných výborov k policajnému násiliu každého polroka, no aj nulovú toleranciu voči neprimeranému použitiu sily. Navrhuje, aby príslušný výbor dostával každých šesť mesiacov záznam všetkých použitých donucovacích prostriedkov.