„Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života.“ Kým uchádzači o vstup do Policajného zboru vyslovia tieto vety, prejsť musia najskôr prijímacím konaním a zvládnuť psychotesty, zdravotnú prehliadku a fyzické previerky. Tie sa 1. apríla po vyše 20 rokoch zmenili.
Nové nariadenie, ktoré zmierňuje požiadavky na uchádzačov, nie je žiaden „prvý apríl“. Ministerstvo vnútra na čele s Matúšom Šutajom Eštokom (Hlas) ním chce riešiť personálny podstav, ktorý je v polícii najciteľnejší najmä posledných päť rokov. V Policajnom zbore aktuálne slúži 18 871 policajtov, pričom plánovaný stav na tento rok je 22 601. To znamená, že k 1. aprílu chýbalo až 3 730 policajtov.
Ktoré disciplíny vyradili
Šutaj Eštok hovorí, že aktuálne je prioritou dostať do zboru čo najviac ľudí, a preto je dôležité prispôsobiť podmienky dobe. Po novom majú byť fyzické previerky modernejšie a zameriavať sa na kľúčové pohybové a koordinačné schopnosti ako sú sila, rýchlosť a vytrvalosť. „Cieľom je zabezpečiť, aby fyzické testy boli realistické, spravodlivé a zároveň dostatočne preverili schopnosti uchádzačov a ich potenciál zvládnuť náročnú policajnú službu,“ vysvetlilo ministerstvo na svojom webe.
Z fyzických previerok zmizla napríklad disciplína zhyb/výdrž v zhybe a nahradil ju test výbušnosti v časovom limite jedna minúta. Novinky nastali aj pri behu. Kým doteraz museli uchádzači odbehnúť 12-minútový beh, po novom bude stačiť odbehnúť 1 500 metrov.
Disciplíny sú rovnaké pre mužov aj ženy, rozdielne sú len pri celkovom vyhodnotení. „Súčasťou zmien je aj nový spôsob hodnotenia výkonu – výsledok každej disciplíny sa bude posudzovať binárne, hodnotením „splnil“ alebo „nesplnil“ podľa stanovených kritérií,“ priblížil rezort.
Sitom sú najmä psychotesty
Nič sa nezmenilo na tom, že uchádzači musia prejsť psychologickým vyšetrením, v rámci ktorého vypĺňajú dotazníky a podstúpia aj osobný pohovor s psychológom. Práve psychotesty sú najproblematickejšou pasážou, vlani nimi neprešla šestina uchádzačov. „V roku 2024 bolo najviac žiadostí o prijatie zamietnutých z dôvodu negatívneho psychodiagnostického vyšetrenia (736) a nesplnenia podmienok z previerky telesnej zdatnosti (379),“ spresnil hovorca ministerstva vnútra Matej Neumann.
Psychotesty boli vždy najväčší problém aj podľa bývalého policajného prezidenta Štefana Hamrana (SaS), no nedá sa z nich podľa neho povoľovať, pretože môžu odhaliť agresívne sklony. Nerozumie však tomu, prečo z disciplín zanikla 12-minútovka.
„Kedysi sa na základných školách behal Cooperov test, takže nie celkom rozumiem tomu, prečo 18– a viacroční ľudia by ho nemohli ísť behať, keď sa dôkladne preverí ich fyzická kondícia. Najmä vytrvalosť je podstatná, aby ňou policajti disponovali,“ uviedol pre Pravdu. „Potom môžu už naozaj robiť nábor a nie je potrebný žiadny výber,“ myslí si.
Súčasťou previerky je aj slovenský jazyk. Náročnejšie to majú záujemcovia, ktoré maturovali mimo Slovenska. „Prinesieš vysvedčenie o absolvovaní maturitnej skúšky zo slovenského jazyka a literatúry, čím preukážeš znalosť štátneho jazyka. Ak si maturoval v zahraničí a takýto doklad nemáš, absolvuješ diktát a krátku slohovú prácu,“ uvádza ministerstvo v detailoch.
Odborári: Problém je inde
Podpredseda Nového odborového zväzu Tomáš Doboš pripúšťa, že zmiernenie podmienok fyzickej zdatnosti môže prilákať viac záujemcov, no nemyslí si, že to bude rozhodujúci faktor. Podobné zmeny v disciplínach zaviedli podľa neho aj v Česku.
„Hoci fyzické previerky môžu byť pre niektorých uchádzačov prekážkou, a zdá sa, že cvik sed-ľah patrí medzi tie náročnejšie, nemyslím si, že sú hlavným dôvodom nízkeho záujmu o prácu v Policajnom zbore,“ uviedol pre Pravdu.
Skutočným problémom, ktorý môže demotivovať potenciálnych uchádzačov, je podľa Doboša pravdepodobne kombinácia nedostatočného platového ohodnotenia, chýbajúcich jasných kariérnych pravidiel a zmena podmienok odchodu do výsluhového dôchodku. Okrem toho by ako odpudzujúci prvok mohla pôsobiť aj aktuálna povinnosť pre kadetov slúžiť namiesto jedného až dva roky v Bratislave.
Šéf Odborového zväzu Polície Peter Jakubík sa domnieva, že zmiernené kritériá na fyzické previerky môžu mať vplyv na počet uchádzačov. Kým nebudú k dispozícii konkrétne údaje o počte prihlášok od účinnosti nových podmienok, na závery je podľa neho priskoro.
Náborový príspevok v praxi
Pre nízky záujem o prácu v polícii zaviedol rezort vlani na jeseň takzvaný dočasný náborový príspevok, ktorý sa vypláca jednorazovo. Motivačných 5 000 eur môžu získať muži zákona prijatí do služby od 1. októbra 2024 do 31. decembra 2025, no až po získaní vzdelania a ustanovenia do funkcie. Zotrvať v služobnom pomere budú musieť päť rokov.
Či sa zavedenie príspevku prejavilo na záujme pracovať v polícii sme sa pokúšali zistiť. Ministerstvo vnútra sa priamej odpovedi vyhlo, no poskytlo nám číselné údaje. Za celý minulý rok sa hlásilo do zboru 4 531 ľudí, z ktorým prešlo sitom len 840. Za prvé tri mesiace tohto roku evidujú zatiaľ 1 966 žiadostí, z ktorých vyhoveli 271 uchádzači.
Hamran podotýka, že náborový príspevok sa policajtom ešte zdaní a z 5 000 im zostane približne 3 400 eur. „Nie je to čiastka, kvôli ktorej by sa policajti upísali na toľko rokov zostať slúžiť,“ myslí si.
Foto: Ivan Majerský
Okuliare ako prekážka
Minister vnútra ešte na jeseň naznačoval, že ustúpiť by sa uchádzačom mohlo aj v rámci zdravotnej prehliadky, konkrétne pri okuliaroch. Ak nemajú orlí zrak s dioptriami 0,0, ktoré stanovuje všeobecná norma, okuliare ich nateraz vylučujú z náboru.
Na zhoršený zrak doplatil na prijímacom konaní aj Róbert z Nového Mesta nad Váhom, ktorý sa hlásil k policajtom ešte v roku 2011. Hoci sa na fyzické testy poctivo pripravoval, po otázke na úvodnom pohovore „či nosí okuliare“ sa s vidinou práce policajta musel rozlúčiť. Dioptrické okuliare pritom už dávno predtým vymenil za kontaktné šošovky.
„Policajtka, ktorá sa so mnou zhovárala mi neskôr bokom povedala, že by ma brali hneď, no s dioptriami to nepôjde. O pár mesiacov neskôr som videl kdesi na internete fotku nových kadetov. Čo myslíte, koľkí z nich mali na nose okuliare?“ opísal svoju skúsenosť.
Hovorca ministerstva vnútra však hovorí, že nie každý uchádzač s okuliarmi má smolu. „Rovnako ako u alergií, ani v tomto prípade nie je možné jednoznačne určiť, či dioptrie sú respektíve nie sú prekážkou na prijatie do služobného pomeru. Každého uchádzača posudzujeme individuálne pri zohľadnení jeho plánovaného služobného zaradenia,“ ozrejmil.
Podľa Jakubíka má každé kritérium svoj význam a posudzuje sa z pohľadu bezpečnosti, výkonnosti aj schopnosti plniť úlohy v služobnom pomere. „Diskusia o úprave kritérií vrátane zraku je legitímna, no rozhodnutia v tejto oblasti by mali vychádzať z odborných stanovísk lekárov, psychológov a ďalších špecialistov, ktorí poznajú špecifiká výkonu služby. V určitých prípadoch by sme videli priestor na zmiernenie tohto kritéria, avšak konečné slovo patrí odborníkom,“ priblížil Jakubík.
Diskusia o zrušení kritéria na okuliare je podľa Doboša relevantná a môže otvoriť dvere širšiemu spektru uchádzačov. „Aj v súčasnosti existujú policajti, ktorí nosia okuliare a nijako im to neuberá na kvalite vykonávanej práce. Pokiaľ nebudú jasné kariérne pravidlá a priaznivejšie podmienky výsluhového dôchodku, neočakávam zásadný nárast záujmu,“ povedal.
Hľadáme kozmonautov?
Podobne je to podľa Doboša aj s precitlivenosťou na niektoré látky. U uchádzačov sa zisťuje, či trpia alergiami na prach, peľ alebo potraviny. „Zmiernenie týchto kritérií môže byť krok správnym smerom hlavne ak v dnešnej dobe je stále viac alergikov avšak na druhej strane ani toto neprinesie naozajstnú zmenu v počte a kvalite uchádzačov,“ myslí si.
Rezort oponuje, že uchádzači s alergiami nie sú automaticky vylúčení. „Zdravotná spôsobilosť uchádzačov sa posudzuje v závislosti od plánovaného služobného zaradenia v rámci Policajného zboru, z uvedeného dôvodu nie je možné jednoznačne konštatovať či alergie sú respektíve nie sú problém,“ priblížil Neumann.
Jakubík hovorí, že zdravotné požiadavky sú dôležité z hľadiska ochrany samotného uchádzača a jeho kolegov v náročných podmienkach služby. „Alergie môžu, ale nemusia byť prekážkou – záleží na ich charaktere, intenzite a možnosti liečby. Otázku zmiernenia kritérií na alergie je preto vhodné posudzovať individuálne a v súvislosti reálnych rizík,“ myslí si šéf odborárov.
Pri akýkoľvek zmenách kritérií by malo ísť podľa Jakubíka predovšetkým o vyváženie medzi požiadavkami na odbornosť, fyzickú a psychickú pripravenosť a reálne potreby zboru. Priestor na zmeny by však videl napríklad v administratívnych požiadavkách alebo pri posudzovaní niektorých zdravotných ukazovateľov. „Naopak, dôraz by sa mal klásť na dôkladnú prípravu, motiváciu a osobnostné predpoklady uchádzačov, kde by si určité kritériá zaslúžili aj sprísnenie,“ dodal.
Foto: Facebook polície ČR
Hamran hovorí, že o zmiernenie kritérií na dioptrie a alergie sa pokúšali už za jeho mandátu, no nepochodili. Mať okuliare nie je podľa neho diskvalifikujúce na pozíciu vyšetrovateľa a do budúcnosti bude potrebné urobiť ústupky. „Je na mieste zamyslieť sa nad tým, či hľadáme kozmonautov, pilotov, alebo rádových policajtov, ktorí s okuliarmi bez akýchkoľvek problémov môžu slúžiť,“ poznamenal.
„Vylúčiť šikovných talentovaných ľudí na základe toho, že majú zdravotný hendikep, ktorý by možno inak po pár rokoch služby aj tak mali, napríklad zhoršený zrak, keďže strávia množstvo hodín za počítačom, sú absurdity. Aleže, že je niekto alergik? My sme nikdy nehľadali kozmonautov ani pilotov,“ podotkol bývalý šéf polície.
Ako je to v Česku
Vo vyše 10-miliónovom Česku aktuálne slúži 40 214 policajtov a policajtiek, čo znamená obsadenosť zboru na 87,5 percenta. Minulý rok sa k českej polícii hlásilo 7 528 ľudí, z ktorých prijali do služobného pomeru 1 902. Jednou z výhod pre nováčikov je takisto finančný príspevok, no ako uviedol pre Pravdu vedúci tlačového oddelenia Ondřej Moravčík, peňažný benefit by nemal byť jediným lákadlom.
„Jeho výška sa pohybuje medzi 75 000 až 150 000 českých korún v závislosti na krajskom riaditeľstve. Náborový príspevok je jeden z hlavných benefitov pre novo nastupujúcich policajtov, no motiváciou, ktorá je podľa nás najdôležitejšia, je záujem o službu,“ vysvetlil Moravčík.
Prijímacie konanie k Polícii Českej republiky sa začína doručením písomnej žiadosti o prijatie a trvá obvykle tri mesiace. Uchádzač absolvuje psychologické vyšetrenie, previerku telesnej zdatnosti a zdravotnú prehliadku. Rovnako ako na Slovensku, najviac uchádzačov neprejde cez psychologické vyšetrenie. Ak nesplní kritériá, ďalšie vyšetrenie môže podstúpiť najskôr o dva roky.
Športová časť sa skladá v Česku tiež zo štyroch testov – člnkový beh 4×10 metrov, opakovaný kľuk vzpor ležmo, opakovaný celomotorický test (2 minúty) a beh na 1 000 metrov. Nadštandardný výkon v jednej disciplíne pritom nie je dôvodom na oslobodenie od absolvovania inej disciplíny. „Bodovo sú hodnotené cviky prevedené správne a stanoveným spôsobom. Pre splnenie kritérií je nutné v každom teste získať minimálne 4 body a v celkovom súčte minimálne 36 bodov,“ vysvetľuje Polícia Českej republiky.
Pre ilustráciu, štyri body získa uchádzač, ktorý odbehne kilometer minimálne v čase 5:15. Ak by sme si to porovnali so slovenskými kritériami, kde je limit na 1 500 metrov 9:30 minúty, vyšlo by nám, že limity pre slovenských policajtov sú výrazne benevolentnejšie ako v Česku – zhruba o minútu.
Zdravotné vyšetrenie realizuje české ministerstvo vnútra, ktoré aj stanovuje podmienky na uchádzačov. „Vo všeobecnosti ale alergie nie sú problém, vždy však musí lekár ad hoc ohodnotiť uchádzača,“ uviedol Moravčík. Podobne je to aj s okuliarmi. „Samotné dioptrie nie sú dôvodom pre neurobenie kladného lekárskeho posudku,“ dodal.
Platy a prostredie
Odborár Doboš sa domnieva, že záujem o prácu v polícii by sa mohol zvýšiť s atraktívnejšími podmienkami. Potom by si Policajný zbor mohol dovoliť byť náročnejší v iných oblastiach.
„Hĺbkový audit na MV SR by mohol poskytnúť cenné informácie o tom, kde sú potrebné najväčšie zmeny, a to nielen v oblasti odmeňovania, kariérneho rastu a výsluhových dôchodkov, ale aj v celkovom fungovaní a nastavení kritérií pre uchádzačov,“ myslí si.
Minister vnútra by mal podľa Hamrana robiť také opatrenia, ktoré zatraktívnia prácu policajta a mal by vytvárať podmienky na riadny výkon štátnej služby a zamerať sa na vylepšovanie podmienok. Policajtom by mal minister podľa neho jednak valorizovať platy, no aj „zrušiť politický vplyv, politické nominácie, rodinkárstvo a klientelizmus v zbore“.
„Okrem toho sa za posledné dva roky z Policajného zboru doslova vyháňali tí ľudia, ktorí to robili z presvedčenia, profesionálne, ale narazili na politickú nevôľu a museli opustiť zbor, alebo boli ponižujúcim spôsobom presunutí na okresy. Vysiela to signál, že keď robíš poctivo, veľmi rýchlo narazíš,“ dodal exšéf polície.