Keď pátrame po všetkých transakciách, ktoré Slovenská republika medzičasom v súvislosti s vilou na Gorazdovej ulici v Bratislava vykonala, treba začať jej počiatočnou cenou. Štát ju kúpil v roku 2019 za 2,6 milióna eur – pôvodne v nej sídlilo veľvyslanectvo Japonska a po odkúpení sa s ňou nedialo nič. Dlhé roky bola nevyužitá, nenasťahoval sa do nej vtedajší šéf parlamentu Andrej Danko (SNS) ani jeho nástupca Boris Kollár (Sme rodina) alebo následne Peter Pellegrini (vtedy Hlas), ktorý sa postu predsedu parlamentu musel vzdať, keď vyhral prezidentské voľby.
„Pre technický stav a rekonštrukciu sa objekt na Gorazdovej ulici na ubytovanie nevyužíval,“ odpovedali nám z tlačového oddelenia Národnej rady. Teraz, až po takmer roku nezhôd a nejasností, druhú najvyššiu ústavnú funkciu obsadil exminister investícií a informatizácie Richard Raši.

Ani on však vilu zatiaľ neobýva a jej prvý rezident tak zostáva jednou veľkou neznámou. „Je to predčasná otázka. Pripravenosť objektu na použitie závisí od konečného rozhodnutia Úradu na ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií SR,“ uviedol pre Pravdu tlačový odbor parlamentu.
Predseda parlamentu pochádza z Košíc, no v Bratislave má vlastný byt, a tak sa so sťahovaním neponáhľa. Ako doplnila jeho hovorkyňa Zuzana Krištofovičová, nateraz ide o bezprecedentnú otázku. Raši však pred časom uviedol, že ak Úrad na ochranu ústavných činiteľov (ÚOÚČ) bude trvať na tom, aby sa presťahoval do novej vily, bude to rešpektovať.

Už vyše štyroch miliónov eur
Nehnuteľnosť má podľa listu vlastníctva výmeru takmer 800 štvorcových metrov. Leží na pozemkoch s rozlohou spolu 1 831 m², z toho 413 m² tvorí zastavaná plocha a zvyšných 1 418 m² pozemok okolo nej. Za to teda štát zaplatil prvých 2,59 milióna eur, no pri pohľade na kontrakty v Centrálnom registri zmlúv suma naďalej stúpa.
Vila za uplynulý rok prešla rozsiahlou obnovou. Zmluvy na jej rekonštrukciu uzatvára Kancelária NR SR ako správca vily predsedu parlamentu. Do stavebných prác, o ktoré sa postarali architekti z A-Studia, investovala 957 460 eur, projektová dokumentácia od štúdia Trim Architekti vyšla na 33 350 eur.

Interiér si cez firmu Drevona Interiors vyžiadal ďalších 171 160 eur. To zahŕňa knižnicu za 10 800 eur, jeden kozub obložený bračským mramorom za 8 450 eur a druhý na terase za 6 500 eur, upozornila televízia ta3. Objekt má tri nadzemné podlažia, ale aj suterén, dve garáže a záhradu. Nechýbajú vínna pivnica a wellness či fitnes zóna so saunou.
Na konci marca Kancelária NR SR do registra zmlúv pridala ďalší kontrakt k dokončeniu vily pre predsedu, tentoraz za vyše 602-tisíc eur. Má ísť o realizáciu „takticko-bezpečnostných opatrení“, o ktoré sa postará stavebná firma M Stav.
„Realizácia stavebných prác a úprava elektroinštalácií za účelom zvýšenia bezpečnosti určeného … s cieľom eliminácie/zníženia rizika proti zaplaveniu objektu dažďovými a splaškovými vodami, proti výpadkom elektrickej energie, zabezpečenia stability (statiky) okolitého terénu proti jeho zborteniu vytvorením oporných múrov a proti neoprávnenému vniknutiu osôb a iným bezpečnostným rizikám,“ píše sa v zmluve.
Celková suma za vilu teda nateraz predstavuje viac ako 4,35 milióna eur, nikto v nej nebýva a stále nie je hotová, čiže táto suma ešte môže narásť. Pravda oslovila Úrad pre ochranu ústavných činiteľov s otázkou, kedy rozhodne, či je vila pre predsedu parlamentu vhodná na bývanie. Do uzávierky sme však odpoveď nedostali.
NR SR v tom má zmätok
Kancelária NR SR sa v reakcii pre Pravdu pri týchto sumách bránila tým, že budova na Gorazdovej ulici bola a je stále vo vlastníctve štátu, a teda na jej obstaranie 2,6 milióna eur vynaložených nebolo.
„Kancelária NR SR ju získala pred šiestimi rokmi na základe prevodu majetku štátu medzi štátnymi inštitúciami na základe uznesenia vlády č. 339 z 3. júla 2019. Všetky zmluvy, ktoré Kancelária uzatvorila s dodávateľskými subjektmi v súvislosti s rekonštrukciou, sú zverejnené v Centrálnom registri zmlúv,“ napísali nám z tlačového oddelenia.
Z dodatku ku kúpnej zmluve zverejneného práve v registri zmlúv však vyplýva, že štát vilu nenadobudol prevodom vlastníctva podľa uznesenia vlády, ale nehnuteľnosti riadne odkúpil. Budova v centre Bratislavy predtým patrila štátnej akciovke Správa služieb diplomatickému zboru. V auguste 2019 Kancelária NR SR s ňou podpísala dodatok, v ktorom sa zaviazala uhradiť celú kúpnu cenu na bankový účet štátnej firmy. Štát tak kúpil vilu na Gorazdovej ulici za 2,59 milióna eur.

Z tlačového oddelenia nám okrem toho v pondelok (31.3.) napísali, že na rekonštrukciu vily bolo reálne vyfakturovaných zatiaľ približne 930-tisíc eur bez DPH. V tejto sume pritom chýba minimálne posledná 602-tisícová investícia (489 906,23 eur bez DPH) na takticko-bezpečnostné opatrenia. „Ďalšie náklady na rekonštrukciu momentálne nie je možné presne stanoviť. Vyplynú z požiadaviek na bezpečnosť a z pokynov ministerstva vnútra a ÚOÚČ,“ píše sa v stanovisku.
Vila aj pre prezidenta
Vila si teda aj s daňou z pridanej hodnoty dosiaľ vyžiadala investíciu na úrovni 4,35 milióna eur a Kancelária NR SR nám nedokázala prezradiť, či má slúžiť výhradne ako ubytovanie šéfa parlamentu, alebo aj na reprezentatívne účely.
„Rozsah využitia objektu závisí od rozhodnutia Úradu na ochranu ústavných činiteľov a rozhodnutia príslušného ústavného činiteľa,“ píše tlačový odbor. Zároveň má totiž ísť o priestory vhodné aj na „plnenie protokolárnych povinností spojených s výkonom funkcie“. Z toho vyplýva, že oficiálne by vila nemala slúžiť iba ako rezidencia Rašiho alebo kohokoľvek iného, ale aj na prijímanie zahraničných návštev, oficiálne stretnutia a podobne.
Okrem iného by takéto bývanie odľahčilo prácu Úradu na ochranu ústavných činiteľov. Už by totiž nemusel nanovo budovať systém bezpečnostných opatrení pri každej zmene vládnej garnitúry či presťahovaní sa niektorého z politikov z jednej adresy na druhú, písala Pravda vlani.
Zo zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov majú na oficiálnu štátnu rezidenciu nárok aj prezident a premiér. Problémom však zostáva, že prezidentská vila je naďalej neobývateľnou zrúcaninou a už vyše desaťročia chátra. Premiérova ani neexistuje, jej kúpu zastavila vláda Igora Matoviča (vtedy OĽaNO, dnes hnutie Slovensko) v roku 2020.

To potvrdil aj minister vnútra a šéf Hlasu Matúš Šutaj Eštok (Hlas), s tým, že tretiu nehnuteľnosť – teda premiérsku vilu – treba dokúpiť. V júni 2024 jeho ministerstvo posudzovalo jedenásť štátom vlastnených nehnuteľností, a popri vile pre šéfa NR SR teda riešia ďalšie dve rezidencie. Z týchto objektov malo vybrať tri, no nakoniec sa aj tak rozhodlo pre prieskum trhu.
Výsledky prieskumu rezort nezverejnil údajne z bezpečnostných dôvodov, na čo podľa mimovládnej organizácie Transparency International nemal právo. Pravda sa preto obrátila na ministerstvo s otázkou, kam sa za desať mesiacov obstarávanie vily pre premiéra pohlo. Z tlačového odboru nám odpísali len to, že „úkony smerujúce k zabezpečeniu nehnuteľnosti sú v štádiu riešenia“.
