Bos bosov Mikuláš Černák na slobode. Viete si to predstaviť?
Priznám sa, že viem si to predstaviť, pretože na to máme nastavené parametre trestného práva, Trestného zákona a pokiaľ sú splnené formálno-právne podmienky pre to, aby mohol byť prepustený podmienečne, tak je to len otázka určitej zodpovednosti, statočnosti súdu, sudcu, ktorý o tom bude rozhodovať.
Zrejme ide o to, že sudcovia v takomto prípade nevidia nijakú šancu na polepšenie páchateľa.
Aby sa ukladal takýto výnimočný trest, musia byť splnené určité podmienky. Keď sa ukladá doživotný trest, tak páchateľ prechádza psychiatrickým, psychologickým, znaleckým skúmaním. Či takáto osoba vôbec spĺňa podmienky na to, aby jej bol uložený doživotný trest. Takže to nie je len taká vôľa alebo svojvôľa sudcu, že si povie ‚tak je to príliš vážne a dám doživotný trest‘. Je to skôr výnimočné, preto ide aj o výnimočný trest.
V minulosti, počas starej éry za socializmu, bolo možné uložiť aj iné, vážnejšie tresty. Dnes sme sa sami prihlásili k tomu v rámci Európy, že nebudeme ukladať okrem doživotia žiadne iné tresty. Myslím tým trest smrti – zrejme viete, aj verejnosť vie, že takýto trest funguje v Spojených štátoch. U nás sa takýto trest nemôže uložiť, lebo v podstate by sme potom nemohli byť členmi Rady Európy.

Mali sme tu novelu trestných kódexov. Viete povedať, koľko by dnes mohol dostať Mikuláš Černák za túto trestnú činnosť?
Novela trestných kódexov v tomto smere nepriniesla nič nové. Pri násilných trestných činoch neprišlo k úprave trestných sadzieb. A pokiaľ sa bavíme o doživotí, tak doživotie funguje aj teraz. Tresty smerom k úkladnej vražde sa nezmenili, takže aj teraz by znovu mohol dostať doživotný trest.
Podľa štatistik k 31. decembru 2022 bolo na Slovensku za mrežami 61 odsúdených na doživotie. Vieme povedať, v akých podmienkach vykonávajú tento trest?
To ste ma prekvapili, že ich 61. Je to pomerne vysoké číslo. Tie podmienky sú iné, ako sú pri bežných odsúdeniach. My máme tri diferencované skupiny – s maximálnym stupňom stráženia, so stredným stupňom stráženia a s minimálnym stupňom stráženia.
Pokiaľ ide o obzvlášť závažné zločiny, kde hrozí doživotný trest, tak tam ide o maximálny stupeň stráženia a teda majú osobitné oddiely, ktoré sú organizované inak, ako je bežný výkon trestu. Takže sa dá povedať, že sú v najprísnejšom väzení, aké na Slovensku je.

Keď sa povie doživotie, tak to evokuje situáciu, že ten človek sa už spoza mreží nedostane. Ako je to možné, že sa dnes bavíme o tom, že doživotne odsúdený môže ísť na slobodu?
Myslím si, že doba, ktorá je stanovená v Trestnom zákone, že po uplynutí 25 rokov je možné niekoho prepustiť, je dostatočne dlhá na to, aby sme vedeli takúto osobu zhodnotiť, či bola schopná sa socializovať alebo pripravovať na resocializáciu po výkone trestu. Nemyslím si, že to je niečo výnimočné. Je to podľa mňa vo všetkých vyspelých krajinách, aby bola daná šanca takémuto človeku.
Iná vec je, že tie skutky, ktoré spáchal, sa nedajú ničím napraviť, ale mal šancu za 25 rokov doslova sa polepšiť, zmeniť sa. Sám si uvedomiť, čo všetko spravil a je len otázka, či mu to spoločnosť uverí, alebo neuverí. Na to nestačí, aby mu uveril len sudca, pretože sudca je odborník v oblasti práva. Nie je odborník z hľadiska duševného zdravia. Nemôže byť spôsobilý sám tieto veci posúdiť. Preto sa nechávajú spracovávať znalecké posudky z odboru psychiatrie, psychológie, kde sa znalci, odborníci, vyjadria, či táto osoba je spôsobilá sa socializovať, či je spôsobilá žiť na slobode a nepokračovať v trestnej činnosti.
To je alfa a omega, a to je jeden zo základných podkladov pre súd. Iná vec je, že okrem psychológa, psychiatra, okrem riaditeľa väznice a obhajoby, tam ešte vstupuje jeden základný fenomén. Súd má možnosť posudzovať aj okolnosti prípadu a podobne. Pokiaľ sa pozrie na to, čo všetko spáchal, tak ešte stále ten sudca môže povedať, že nepreberie na seba zodpovednosť, aby takúto osobu prepustil.
Ale ak sú tam vysoko pozitívne hodnotenia, tak si myslím, že má šancu na to, aby bol prepustený na slobodu. Ak by sa mu to nepodarilo, myslím tým Mikuláša Černáka, tak má možnosť opakovať takúto žiadosť. Môže ju urobiť znovu, ale až po uplynutí troch rokov.
O to podmienečné prepustenie nežiadal Mikuláš Černák, ale bolo to občianske združenie. Kto vlastne môže žiadať o podmienečné prepustenie odsúdeného?
Môže o to žiadať sám. Môže to byť aj na návrh riaditeľa väznice a potom je to záujmové, občianske združenie, ktoré môže požiadať.
Určite by som nechcel byť v koži sudcu, ktorý preberá na seba veľkú zodpovednosť, ale tú zodpovednosť preberá aj občianske združenie a svojím spôsobom aj riaditeľ väznice. Všetci, ktorí dohromady usúdili, že je spôsobilý žiť riadny normálny život, že sa napravil. Veriť tomu, že k nejakej náprave prišlo.
Treba si uvedomiť, že k tomu, ak by ho prepustil podmienečne, mu môžu dať desaťročnú skúšobnú dobu. To je pri štandardných trestných činoch do 7 rokov. K tomu je možné nariadiť probačný mediačný dohľad. A k tomu ešte je možné ho vybaviť aj technickým zariadením na monitoring osôb, takzvaný náramok. Takže on, pokiaľ by sa dostal na slobodu, bude pod prísnou kontrolou a nebude môcť len tak žiť voľne a robiť si všetko, čo sa mu len chce.

A môžu sa k tomu aj pri tomto rozhodovaní vyjadriť sa k tomu aj tí pozostalí po obetiach?
Nie, nie, nie, oni nie sú subjektom tohto konania. Nikto sa ich nepýta. Samozrejme, pýtať sa ich môžete vy, médiá. To by bolo príliš komplikované, veď my nemôžeme očakávať od pozostalých, od poškodených, žeby niečo také, ako je podmienečné prepustenie, uvítali. Pre nikoho, kto má v obeť v rodine, nie je dostatočným potrestaním ani doživotie.
Viete, ľudia sú takí, že by očakávali trest smrti. Ako som povedal, to nie je možné v demokratických podmienkach a v 21. storočí urobiť.

Rozhodovanie nebude pre sudcov jednoduché. Bude to od nich vyžadovať zrelé uváženie. Predpokladám, že to rozhodnutie, nech už bude akékoľvek, asi nebude definitívne.
Záleží od toho, aké to bude rozhodnutie. Samozrejme, je to forma uznesenia, proti ktorému je prípustná sťažnosť. Ak by vyhoveli tomu návrhu občianskeho združenia, alebo ak by nevyhoveli, vždy jedna z tých dvoch strán podá odvolanie a potom už rozhoduje trojčlenný senát na Krajskom súde.