Minimálne clo na dovoz do USA pre všetkých obchodných partnerov bude 10 %, čo platí napríklad v prípade Británie alebo Ukrajiny. Následne výška stúpa. Prieskumy publikované agentúrou AP pritom ukazujú, že s Trumpovými krokmi nesúhlasí ani polovica Američanov, výsledky ukazujú 43-percentnú podporu.
Clá na dovoz áut znamenajú veľké problémy práve pre Slovensko. Vzhľadom na to, že sme krajinou, ktorá vyrába najviac áut na počet obyvateľov na celom svete, nás tento krok obzvlášť zasiahne. O dosahoch tohto rozhodnutia vo štvrtok rokoval Výbor Národnej rady (NR) SR pre hospodárske záležitosti. S tým, že Slovenská republika bude jedným z najpostihnutejších štátov planéty, súhlasia opoziční aj množstvo koaličných poslancov.

Odznelo tiež, že štát musí uvažovať nad pomocou pre automobilky v snahe v čo najväčšej možnej miere zabrániť hroziacemu prepúšťaniu zamestnancov. „Situácia vo svete je vážna,“ uviedol podpredseda Progresívneho Slovenska Ivan Štefunko.
„Tak, ako sa nám pred troma rokmi zmenil politický a bezpečnostný poriadok útočnou vojnou Ruska na svojho suseda, tak sa včera v noci zmenil obchodný svetový poriadok. Rozhodnutie pána Trumpa uvaliť clá nielen na automobily, ale na všetky tovary odchádzajúce z Európskej únie (EÚ) do Spojených štátov amerických, spôsobí, že naše hospodárstvo bude vo vážnej defenzíve,“ povedal poslanec pri otvorení výboru.

Neférové kroky
Ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas) uviedla, že o plánoch z USA sa dozvedela tak ako celý svet len v noci na štvrtok. „Tak, ako to povedala aj predsedníčka Európskej komisie (EK), plánované uvalené clá na dovoz všetkých tovarov z Európy do USA berieme ako neférové opatrenia,“ podotkla s tým, že negatívne ovplyvnia celý globálny obchod.
Slovensko však podľa Štefunka nemusí skladať zbrane a súhlasí s ním aj Saková. Priznala, že najbližšie kroky vlády budú závisieť od rozhodnutí z Bruselu. „Európska únia je pripravená rokovať s USA a my ako Slovensko sme členom EÚ,“ pripomenula ministerka.
Máme totiž v rámci EÚ spoločnú obchodnú politiku a tá sa nechystá do ekonomického boja proti USA, no ako uviedla predsedníčka EK Ursula von der Leyenová, bude sa usilovať o otvorený dialóg.
Dva zo štyroch automobilových závodov na Slovensku vyrábajú vozidlá len pre európsky trh a ďalšie dva časť áut aj vyvážajú. Podiel slovenského exportu vozidiel do USA je však po Nemecku druhý najvyšší. V roku 2024 vyviezlo Slovensko do USA autá v hodnote 3,1 miliardy eur, čo predstavuje približne 2,4 % HDP a 10,6 % z celkovej hodnoty vyvezených automobilov zo Slovenska.

Ochrana automobiliek
Európska únia v reakcii na kroky Washingtonu uvoľňuje svoju kohéznu politiku vo všetkých členských štátoch. V krátkosti to znamená, že krajina si môže všetky zdroje z tejto oblasti prideľovať do postihnutých oblastí. Na Slovensku ide podľa Sakovej o oceliarsky či chemický priemysel, výrobu hliníka a práve automobilový priemysel. „Jedna štvrtina automobilového priemyslu na Slovensku bude ovplyvnená,“ priznala ministerka.
So zástupcami výrobcov áut už absolvovala stretnutie. „Komunikujem s každou automobilkou zvlášť, ale aj s asociáciou. Musíme dať na stôl projekty, ktoré pomôžu stabilizácii automobilového priemyslu,“ uviedla bez konkretizovania.
Ako však ministerka podotkla, každá materská firma sídli mimo územia Slovenska, Jaguar Land Rover či Kia aj mimo EÚ. „To znamená, že prispôsobovanie zdrojov z kohéznej politiky bude čiastočne závisieť aj od toho, aké smerovanie konkrétna automobilka dostane,“ doplnila. Automobilový priemysel je podľa Sakovej pripravený na vznikajúce výzvy reagovať, vážnosť situácie však nespochybňuje.
„Takmer každý deň telefonujem s eurokomisárom Šefčovičom, ktorý je zodpovedný za obchod a obchodnú politiku EÚ,“ doplnila s tým, že na budúci týždeň sa všetci ministri únie stretnú v Luxemburgu, aby prediskutovali možné recipročné opatrenia. Možnosti Slovenska sú nateraz v rukách Európskej únie aj podľa štátneho tajomníka ministerstva financií Radovana Majerského.
Automobiloví výrobcovia sa v súčasnosti podľa Sakovej budú pozerať na možnosti vývozu na iné trhy a vedia, že nutnosť preorientovať sa bude pre nich prioritnou otázkou. „Keď k tomu budeme môcť bilaterálne prispieť, tak to urobíme,“ dodala s tým, že v súčasnosti do hry vstupujú Latinská Amerika či Ázia, ktoré považuje za rozvíjajúce sa trhy. Vývoz do USA sa teda zníži, no nemožno predpokladať, že bude nulový.

Pomoc menším podnikateľom
Štefunko sa tiež pýtal, či by sa v rámci kohéznych zdrojov nemalo začať podporovať malé a stredné podnikanie. „Keď boli krízy v minulosti, vždy prežili tie krajiny, ktoré mali veľmi silný malý a stredný podnikateľský sektor,“ podotýka poslanec.
Saková odvetila, že s podpredsedom PS „jednoznačne súhlasí“. Situácia si podľa nej skutočne nevyžaduje len záchranu veľkých, ale aj menších podnikov, a tým systémom ide aj európska hospodárska politika. Aj samotný automobilový priemysel na Slovensku zamestnáva 290-tisíc ľudí, no priamo v jednej automobilke ich pracuje len približne 4 000 až 4 500. Zvyšok sú práve strední či malí podnikatelia, ktorí s týmito veľkými hráčmi spolupracujú.

„Preto nehovorím, že podpora automobilového priemyslu bude znamenať len to, čo budú chcieť štyri najväčšie podniky, ale celkový rozvoj tohto priemyslu na Slovensku,“ doplnila Saková.
Podpredseda PS Michal Truban reaguje tým, že vláda by sa podľa neho práve vzhľadom na záchranu takýchto podnikateľov mala zamyslieť nad zavedením transakčnej dane. „Som veľmi rád, že v podpore stredných a malých podnikov sa zhodneme na teoretickej rovine, škoda však, že sa nezhodneme aj v praktickej,“ uviedol s tým, že súčasný koaličný trojlístok robí práve daňou z finančných transakcií presný opak.
Poslanec Ľubomír Vážny (Smer) na rozdiel od ostatných členov výboru oponoval, že clá boli až doteraz nastavené v neprospech USA a priamy dosah Trumpových zmien na Slovensko „nebude pri automobilkách až taký katastrofálny“. Obhajuje to tým, že Slovensko vyrába vyše milióna vozidiel a z nich do USA putuje len približne 100-tisíc.

„Z tých 100-tisíc sa možno stane 30-tisíc a 70-tisíc bude nepredaných,“ hovorí Vážny s tým, že to krajina zvládne. „Nerobme z toho strašiaka. Je to problém, ale väčším sú energie,“ myslí si poslanec.
Štefunko po zasadnutí výboru pre Pravdu uviedol, že Vážny si zrejme nevypočul argumenty, ktoré predtým zazneli, a jeho výroky považuje za nepripravené. „Myslím si, že to bude veľmi vážne. V kombinácii so slintačkou a krívačkou či vojnou na Ukrajine nás čakajú ťažké časy,“ zhodnotil. Slovensko bude podľa neho jednou z najpostihnutejších krajín sveta.

Premiér Robert Fico (Smer) nevydal stanovisko k rozhodnutiu Donalda Trumpa. Český premiér Petr Fiala aj poľský predseda vlády Donald Tusk to pritom počas dňa kritizovali. Predstavitelia opozičného PS Michal Šimečka a Ivan Korčok preto na tlačovej konferencii vyjadrili nad tichom šéfa koalície výraznú nespokojnosť. „Slovenský premiér mlčí,“ vyhlásil Šimečka.
Korčok pred novinármi pripomenul výrok ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nom. SNS), ktorý pred časom deklaroval, že „Slovensko má protrumpovskú vládu“. Skritizoval tiež ministra vnútra a šéfa Hlasu Matúša Šutaja Eštoka, ktorý tvrdí, že EÚ roky riešila „liberálne nezmysly“ a teraz má reagovať a vyrokovať s USA „férovú dohodu“. Ako pripomína Korčok, naša vláda nemôže hľadieť na úniu ako tretiu stranu, ale uvedomiť si, že je jej súčasťou.
