„Je dôležité, aby sme si uvedomili, že na druhej strane Atlantiku nemáme spojenca, máme minimálne rivala, dokonca by som povedal nepriateľa, pretože Donald Trump, keď oznámil tieto clá, tak doslova nazval EÚ nepriateľom,“ povedal Ondruš. Dodal, že EÚ by mala zmeniť svoju ekonomickú politiku a začať uprednostňovať svoje záujmy napríklad preferovaním európskych firiem pri verejných obstarávaniach či iných schém podpory.

Ódor s Lexmann sa v reakcii na nové clá zo strany USA zhodli na nutnosti väčšej podpory slovenských firiem. Dovozné clá vo výške 25 % na automobily a 20 % na všetok ostatný tovar totiž výrazne poškodia slovenskú ekonomiku. Ohrozených je približne 20 000 pracovných miest a analytici odhadujú negatívny vplyv na rast HDP v horizonte troch rokov vo výške približne 2,5 %. Podpora podnikov by podľa nich mala zahrnúť napríklad zrušenie transakčnej dane a ďalšie opatrenia na zlepšovanie podnikateľského prostredia.
Jednou z možností, ako pomôcť niektorým firmám zasiahnutým americkými clami, je podľa poslancov podpora európskej vojenskej výroby, ktorá by mohla priniesť aj technologický pokrok. Na zvyšovaní výdavkov na obranu sa však poslanci nezhodli.
Podobne sa nezhodli ani na hodnotení už zavedených opatrení proti šíreniu slintačky a krívačky. Zatiaľ čo Kaliňák a Ondruš opatrenia považujú za včasné a dostatočné, o čom má svedčiť aj hodnotenie zo strany EK, Lexmann upozornila, že dôležitý je výsledok. Pripomenula, že Poľsko napriek tomu, že nemá s Maďarskom spoločnú hranicu, zaviedlo tvrdšie opatrenia ako Slovensko. Ódor ostro kritizoval podcenenie situácie a slabú komunikáciu zo strany štátu.
„V Európskej komisii debatujeme o tom, že zavlečenie nákazy môže byť aktom bioterorizmu,“ uviedol Kaliňák s tým, že ide o jednu z teórií týkajúcich sa toho, ako sa pakistanský vírus zavliekol do Európy.

Účastníci diskusie hovorili aj o výdavkoch na obranu. Ak by zvýšené výdavky na obranu, o ktorých sa diskutuje na úrovni členských štátov Európskej únie, nemohli mať duálne využitie, je na mieste otázka konania referenda, pripustil Kaliňák. Reagoval na slová, ktoré v tejto súvislosti uviedol v piatok (4. 4.) líder Smeru a predseda vlády SR Robert Fico.
„Ak by nastala situácia, že nebude možné zvýšené výdavky na obranu využiť duálne, teda napríklad aj na infraštruktúru, obnovu mostov, výstavbu nemocníc, a malo by Slovensko dávať vyššie výdavky len na zbrane a muníciu, v tejto téme si vieme predstaviť organizovanie referenda, aby sme mali jasný mandát od občanov, že takéto navyšovanie výdavkov neprichádza do úvahy,“ uviedol Kaliňák. Zároveň odmietol úvahy o tom, že by takéto odmietnutie mohlo napríklad ohroziť členstvo SR v NATO. „V súčasnosti majú členské krajiny NATO vynakladať na obranu dve percentá zo svojho HDP, niektoré krajiny však ani toto nedodržujú,“ upozornil.

Ondruš považuje plán predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej „na prezbrojenie Európy“, ktorý by mal umožniť mobilizovať celkovo až 800 miliárd eur, za šialený. Poukázal na to, že Európa na takéto investície nemá prostriedky, rovnako i na to, že cestou k vyššej obranyschopnosti Európy nie je zvyšovanie výdavkov na zbrane. „Súhlasím s potrebou posilnenia bezpečnosti Európy, ale musíme to urobiť iným spôsobom, zbrojenie nikdy neprinieslo viac bezpečnosti,“ upozornil. Ak by sa presadil plán šéfky EK, podľa Ondruša by to znamenalo krátenie výdavkov v sociálnej oblasti, eurofondov i investícií do regiónov.
Ódor je jednoznačne za zvýšenie výdavkov na obranu Európy. „Ak sa nevieme v tomto smere spoľahnúť na USA, Európa musí byť schopná ochrániť svojich občanov,“ zdôraznil. Myslí si však, že je predčasné hovoriť o konkrétnom percentuálnom navýšení. „Všetky výdavky na európskej i národnej úrovni musia vychádzať zo spoločnej stratégie, v ktorej sa dajú nájsť synergické efekty. Najskôr ich zadefinujme a potom môžeme hovoriť o konkrétnych percentách,“ dodal.