Zariadenie na energetické využitie odpadu (ZEVO), kde sa spaľuje komunálny odpad, slúži Bratislavčanom od 70. rokov. Naposledy prešlo veľkou generálnou opravou pred dvoma dekádami. Zhruba 125-tisíc ton zmesového odpadu dnes ročne likvidujú dva kotly K1 a K2, ktoré sú však na hranici životnosti.
Bez nového kotla to nepôjde
Riaditeľ mestského podniku OLO Ivan Sokáč hovorí, že ak by zariadenie nezmodernizovali, v budúcnosti by ho nedokázali prevádzkovať. Navyše, už o sedem rokov by mohlo naraziť na prísne emisné limity. Ak by ich nespĺňalo, spaľovňu by museli zavrieť a prejsť na skládkovanie. Odpad by nielen nemali kde zhodnocovať, ale v množstve, ktorý Bratislava produkuje, ani kde ukladať, čo by sa napokon odrazilo aj na poplatkoch za smeti.
Po novom tak má ku kotlom K1 a K2 pribudnúť tretí kotol – K3. „Modernizácia bude prebiehať za plynulej prevádzky súčasných kotlov K1 a K2. Tento spôsob sme zvolili kvôli tomu, aby sme počas výstavby mali stále kontrolu nad odpadom, a aby sme nemuseli skládkovať veľké množstvá smetí. To je jeden dôvod. Druhý je finančný, v podstate by nám na niekoľko rokov vypadli tržby,“ vysvetlil Sokáč. Po tom, ako postavia K3, kotly K1 a K2 na krátko vypnú a všetok odpad presmerujú do nového, aby mohli tie staré zrekonštruovať.
Súčasný stav a harmonogram
- Q2 2025 – Vyhlásenie VO na Generálneho zhotoviteľa
- Q3 2025 – Prebieha VO
- Q4 2025 – Finalizácia VO
- 2026 – Podpis zmluvy s víťazom VO
- 2027 – Výstavba
- 2028 – Výstavba
- 2029 – Spustenie K3
- 2030 – Finalizácia stavby
Samotná výstavba tretieho kotla sa podľa viceprimátora Bratislavy Jakuba Mrvu obyvateľov hlavného mesta nedotkne. „OLO bude naďalej zbierať odpad, triediť a spracúvať ho vo svojich prevádzkach a popri tom sa bude vyrábať a stavať nový kotol, ktorý sa zapne do prevádzky,“ opísal. Ak všetko pôjde podľa plánov, výstavba by sa mohla začať už o dva roky a nový kotol by mohli spustiť koncom dekády.
Umiestnia ho v prázdnom sile
K3 bude umiestnený v starej časti kotolne, v ktorej zostalo prázdne silo. Kedysi sa v ňom nachádzal tretí kotol – starý K3, ktorý demontovali v roku 2002. V rámci modernizácie využijú konštrukciu v sile a priestor na osadenie novej linky. Všetky tri kotly dokážu potom zlikvidovať ročne 180-tisíc ton odpadu, pričom najnovší bude mať kapacitu 112 500 ton za rok. K2 bude po rekonštrukcii môcť spáliť 67 500 ton. Renováciou prejde aj prvý kotol, ktorý by mal slúžiť ako takzvaná studená rezerva, teda záložný zdroj, s rovnakou kapacitou ako K2.
Ako podotkol projektový špecialista OLO Samuel Kukura, keďže celý zásobník odpadu je uzavretý v podtlaku, smeti nie je cítiť. „My z neho vzduch odsávame a následne prúdi do kotla, kde sa spaľuje, preto ten zápach neuniká do okolia. Aj napriek tomu, že stojíme iba pár metrov od neho, nie je možné nič cítiť,“ opísal.
Foto: Pravda, Lubos Pilc
Nebude to lacné
Výstavba tretieho kotla však nebude lacná. Mestský podnik odhaduje investičné náklady vo výške 190–250 miliónov eur. Mesto pripúšťa, že finálna cena môže byť iná, ak ju ovplyvní dopyt po technológiách na trhu. Mestský podnik síce nemá na krku žiadne úvery, no nemá ani vlastné zdroje, a tak si peniaze bude musieť požičať.
„OLO oslovilo banky a snaží sa o bankové úverovanie projektu s tým, že hľadáme aj ďalšie možné zdroje financovania, napríklad cez Modernizačný fond, alebo v prípade, že nám štát dá nejaké nové možnosti, tak ako je to bežné v zahraničí, na výstavbu takýchto zariadení, budeme sa uchádzať o takéto zdroje,“ priblížil ďalej viceprimátor. Z Modernizačného fondu sa OLO uchádza o nenávratný finančný príspevok vo výške 30 miliónov eur.
Pôžičky z bánk chce mestský podnik splácať z predaja tepla a elektriny, dlh by mal odbúdať ročne vo výške 25–30 miliónov eur. Financovanie z eurofondov nateraz podľa Mrvu nepripadá do úvahy, keďže na obdobné projekty nebola vyhlásená výzva.
Momentálne sa podľa viceprimátora pripravuje projektová dokumentácia. „O chvíľu začneme riešiť verejné obstarávanie na zhotoviteľa. Predpokladáme, že pri takejto veľkej zákazke bude trvať dlhšie,“ uviedol.
Čítajte viac V Bratislave má vyrásť nová spaľovňa za stovky miliónov eur, vznikla proti nej už petícia. Čo o nej zatiaľ vieme?
Spaľovňu chce aj sused spoza cesty
Podobný zámer, teda postaviť Centrum energetického zhodnotenia odpadu (CEZO), má aj Slovnaft, ktorý sa nachádza vzdušnou čiarou neďaleko mestského podniku. Zariadenie, ktoré má vyrásť v areáli rafinérie plánuje zhodnocovať 316-tisíc ton odpadu ročne.
Okrem komunálneho chce likvidovať aj odpad z priemyslu ako napríklad farby, laky, kaly z čistiarní odpadových vôd alebo automobiliek. Zvážať ho plánujú nákladiakmi a vlakmi najmä zo západného Slovenska, kde pripadá na jedného človeka 591 kíl odpadu ročne. Slovnaft si od CEZO sľubuje zníženie skládkovania, ktorého má Slovensko obmedziť do desiatich rokov na maximálne desať percent.
Čítajte viac Slovnaft plánuje postaviť centrum energetického zhodnocovania odpadu. Je to ekologickejšia alternatíva spaľovne
V minulosti mal k výstavbe vybudovania spaľovne odpadu CEZO pripomienky magistrát hlavného mesta, ktorý upozornil, že v predloženom zámere chýba identifikácia zvozovej oblasti, z ktorej sa odpady budú zvážať. Proti zámeru vznikla aj petícia, ktorú podpísalo vyše 5 500 ľudí. Manažérka rozvoja technológií skupiny MOL Barbora Čerňanská zdôraznila, že CEZO nebude mať negatívny vplyv na zdravie ľudí.
„Sme v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, takzvaná EIA, v rámci ktorého bolo robené množstvo štúdií, ako rozptylová štúdia na emisie, zvozová štúdia na dostupnosť odpadu, dopravná štúdia, takže všetky tieto štúdie preukázali, že projekt nebude mať výrazný vplyv na životné prostredie,“ priblížila. O dovážaní odpadu zo zahraničia spoločnosť neuvažuje.
Viceprimátor Mrva hovorí, že OLO sa dokáže postarať o odpad Bratislavčanov, dokáže ho vytriediť a zhodnotiť aj v budúcnosti. „To znamená, že my nepotrebujeme na odpad Bratislavčanov ďalšiu spaľovňu v Bratislave,“ podotkol.
Foto: Pravda, Lubos Pilc
Spaľovňa nie je kafiléria
Slovenskí farmári bojujú v posledných týždňoch s vírusom slintačky a krívačky, ktorá napáda najmä hovädzí dobytok, ošípané, ovce a kozy. Keďže sa vírus šíri, infikované chovy musia najskôr zaočkovať, aby sa vírusová nálož zmiernila a následne zvieratá utratiť. Uhynuté chovy sa zneškodňujú v kafilérii v Mojšovej Lúčke pri Žiline, ktorá však z kapacitných dôvodov nestíha. Štát tak vytypoval viacero miest, kam zvieratá zakopávajú. Objavovali sa aj špekulácie, či by dobytok nemohli likvidovať bežné spaľovne odpadu.
Sokáč hovorí, že s likvidáciou uhynutých zvierat v nepočítajú, rovnako ani s likvidáciou environmentálnej záťaže v mestskej časti Vrakuňa, pretože by tu mohli naraziť na legislatívny problém. ZEVO je primárne podľa jeho slov navrhnuté pre obyvateľov Bratislavy. Pre potreby hlavného mesta by malo v budúcnosti stačiť 85 percent kapacity zariadenia, v rámci zvyšných pätnástich by Bratislava mohla pomôcť s komunálnym odpadom napríklad aj okolitým obciam.
Dnes zváža a zhodnocuje odpad šiestim obciam a jedného mestu. „Očakávame veľký dopyt od ostatných obcí a miest,“ dodal Sokáč s tým, že k súťažiam ešte len dôjde. Klientmi ZEVO však nie sú len obce, ale aj niektoré zvozové spoločnosti. „Pravdepodobne to budú tie obce, ktoré sú najbližšie k ZEVO,“ dodal.
Mrva podotkol, že spaľovňa a kafiléria sú dve rozdielne zariadenia, ktoré fungujú na iných princípoch a iných povoleniach. „Momentálne určite nie,“ odpovedal na otázku či by bolo možné spaľovať kadávery mŕtvych zvierat z fariem infikovaných slintačkou a krívačkou. „V budúcnosti ani v rámci našej spaľovne nerátame s tým, že by sa tam spaľovali kadávery. Naším zámerom je spaľovať tam komunálny odpad Bratislavčanov primárne,“ povedal.
Akoby zmizlo 35-tisíc áut
Ešte pred dvoma rokmi sa ZEVO napojilo na tepelnú distribučnú sieť a so súčasnými kotlami na hranici životnosti vykurujú v Bratislave, ktorá má takmer pol milióna obyvateľov asi štyritisíc domácností. Tepelný výkon sa s novým kotlom zvýši zo súčasných 10 megawattov na budúcich 40 megawattov a dokáže dodávať teplo približne 30-tisícom domácností, teda zhruba 15 percentám.
Sokáč hovorí, že distribútor, ktorým je MHTH Teplárenský holding momentálne neumožňuje vyššie dodávky tepla. ZEVO nateraz dodáva zhruba 30– až 35-tisíc megawatt hodín tepla, čo sa má po ukončení kontraktu v roku 2030 navýšiť na takmer 220-tisíc megawatt hodín tepla.
„Navýšením tepelných dodávok sa priamo ušetrí zhruba 20 miliónov kubíkov plynu, čo je ušetrenie emisií zhruba 40-tisíc ton CO2 ročne, čo je ekvivalent ako keby zmizlo 35-tisíc áut z Bratislavy,“ priblížil.
Foto: Pravda, Lubos Pilc
Nový kotol poplatky nezdvihne
Sokáč hovorí, že ak by do projektu nešli, odraziť by sa to mohlo aj na poplatkoch za vývoz zmesového odpadu. Bez vlastnej spaľovne by bola Bratislava odkázaná na ceny, ktoré by jej stanovili externý vývozca smetí. Modernizácia bude mať podľa šéfa OLO „výrazne pozitívny dopad na poplatky“. Ak by sa porovnali poplatky v prípade, že by sa zariadenie nepostavilo, a poplatky, ak by ho postavili, výrazne výhodnejšie vychádza prevádzka tretieho kotla.
„Toto zariadene bude funkčné 20–25 rokov a je naivné si myslieť, že celá inflácia, ktorá najbližších 20–25 rokov nastane, že sa nepremietne do poplatku za odpad v nejakom čase. Počítame s tým, že to navýšenie, o ktorom vždy bude rozhodovať mestské zastupiteľstvo, bude postupné a naozaj len o infláciu, čo implikuje, že žiadne investičné náklady nebudú hradiť občania Bratislavy,“ vyzdvihol.