Zákon o odškodňovaní fyzických osôb v súvislosti s protipandemickými opatreniami predkladal na vládu jej predseda Fico. V praxi jeho znenie znamená, že ak niekto počas mimoriadnej situácie v rokoch 2020 až 2023 porušoval hygienické opatrenia a autority ho za to pokutovali, peniaze sa mu môžu vrátiť. Stačí o to požiadať a doložiť to dokladom alebo čestným vyhlásením. Zároveň, ak osoba pokutu doteraz nezaplatila, zastavuje sa jej konanie a už tak ani urobiť nemusí.
Ďalej majú podľa zákona všetci ľudia, ktorí museli tráviť čas v štátom určenej karanténe, nárok na vrátenie poplatkov za pobyt. V materiáli schválenom vládou sa píše, že návrh reflektuje nález Ústavného súdu SR, ale aj zistenia verejného ochrancu práv súvisiace s nedodržaním zákonného postupu zo strany štátu. S refundáciou karanténových poplatkov v rozprave nemali problém ani opoziční poslanci, odpustky za porušovanie pravidiel však silno kritizovali.
Foto: TASR, Jakub Kotian
Počas pandémie platili viaceré opatrenia, ktoré mali zabrániť šíreniu ochorenia COVID-19. Platil zákaz vychádzania a povinná karanténa pre infikovaných koronavírusom, ako aj povinnosť nosiť rúška v interiéri a exteriéri. Polícia spolu s hygienikmi vykonávala pravidelné kontroly dodržiavania týchto opatrení a za ich porušenie ukladala pokuty – v blokovom konaní išlo o postih vo výške tisíc eur, v štandardnom do 1 659 eur. Výšku pokuty nastavila ešte vláda Smeru v roku 2020.
Zvláštna zmena v zákone
Zákon považovaný za Ficovu srdcovku prešiel prvým čítaním ešte vlani a očakávalo sa, že do platnosti by mohol vstúpiť 1. marca. Koncom minulého roka sa však vládny trojlístok ocitol vo veľkej kríze, hrozila mu strata väčšiny v parlamente a tri mesiace sa nekonala riadna schôdza Národnej rady (NR) SR.
Čítajte aj Kotlár na vláde čítal svoju analýzu o vakcínach meniacich ľudí na kukurice. Z úradu odišiel rýchlo a bez vyjadrenia
Keďže sa zákon schválil s omeškaním, museli sa v ňom upraviť termíny. Začne teda platiť od 1. mája a, ako sa píše v pozmeňujúcom návrhu Richarda Glücka (Smer), ľudia si môžu nároky na „odškodnenie“ uplatniť do 31. októbra, obce môžu v súvislosti s vyplácaním odpustkov žiadať o dotácie do 31. januára 2026.
Zároveň však Glück predložil k zákonu aj pozmeňujúci návrh, ktorý vôbec s amnestiami nesúvisí. Prílepkom mení výšku odmeny pri Štátnych cenách Jozefa Miloslava Hurbana a Alexandra Dubčeka. Tá v súčasnosti predstavuje 25-násobok priemernej mzdy a poslanec Smeru ju navrhol znížiť na 10-násobok. Súvis s covidovými amnestiami pritom nevysvetlil a predseda parlamentu Richard Raši o tomto bode preto nedal hlasovať.
Čítajte aj Transakčná daň spustila nový spor v koalícii: SNS žiada jej zrušenie, Gašpar viní Danka zo sabotáže
Odmena pre rebelantov?
Viacerí opoziční poslanci zo SaS a Slovenska, ktorí v pandemických časoch tvorili koalíciu, sa zhodli na tom, že nie všetky opatrenia boli dobré. Situácia však bola nepredvídateľná a nariadenia mali jasnú úlohu chrániť životy. Dávať amnestiu rebelantom je podľa nich nezodpovedné, diskusiu o preplácaní nákladov za karanténu však neodsúdili.
Martin Šmilňák (KDH) spomínal, ako aj on musel po začiatku pandémie stráviť čas v karanténe. „Základný princíp je, že pravidlá sa majú dodržiavať, aj keď nie sú úplne 100-percentné,“ uviedol. „Keď povieme, že odškodnime tých, ktorí porušovali pravidlá, je to semeno anarchie,“ dodal.
Bývalý minister vnútra Roman Mikulec či ďalší poslanci za hnutie Slovensko pripomenuli, že opatrenia nastavovali odborníci ako hlavný hygienik Ján Mikas, a toho na túto pozíciu vybral ešte bývalý premiér Peter Pellegrini (vtedy Smer). Nenosením rúšok, ako aj nabádaním na ich nenosenie sa podľa poslancov hnutia hazardovalo s ľudskými životmi a viedlo to k ich stratám. Amnestia sa nevyhla kritike ani v súvislosti so snahou vlády konsolidovať verejné financie. Na odpustky totiž môže vynaložiť viac ako 3,3 milióna eur, kritizovali poslanci.
Čítajte aj Pre novú daň sa na úradoch hromadia davy. Čas na zriadenie transakčného účtu sa kráti
Signál pre tých, ktorí stratili blízkych
Prezident Peter Pellegrini vládny návrh v marci tohto roku označil za problematický a uviedol, že ide o nepekný odkaz a signál všetkým ľuďom. Ako ďalej povedal po stretnutí s pozostalými obetí, idea amnestie zároveň zakladá vážny problém do budúcnosti. V prípade ďalšej pandémie by totiž boli niektorí ľudia posmelení nedodržiavať pravidlá.
Zákon schválený parlamentom teraz bude čakať na podpis prezidenta. Jeho hovorkyňa Patrícia Medveď Macíková však pre Pravdu neuviedla, či tak aj hlava štátu urobí. „Pán prezident sa so zákonom po jeho doručení dôkladne oboznámi a následne prijme svoje ústavné rozhodnutie,“ napísala.
Pellegrini zároveň kritizoval vládneho splnomocnenca pre prešetrenie pandémie Petra Kotlára, že prichádza s „fantazmagóriami“, napríklad o nanočipoch vo vakcínach. „Ja som očakával, že práve splnomocnenec vlády pre COVID nám podá odpovede, na ktoré čakajú aj títo ľudia (pozostalí, pozn. red.). Kde boli chyby, ktoré opatrenie nefungovalo, ktoré naopak fungovalo skvele. Či nejaké rozhodnutie spôsobilo zväčšený počet obetí a či má alebo nemá niesť niekto aj politickú alebo nejakú inú trestnoprávnu zodpovednosť,“ zdôraznil Pellegrini.
Čítajte viac Hrozia Kotlárovi problémy od Pfizeru a Moderny? Advokát: Nebolo by ho márne zažalovať. Sám sa bráni tým, že žalobe by čelila rovno vláda
Kotlár aktuálne čelí obšírnej kritike a opoziční poslanci, ale aj odborníci z oblasti práva naznačujú, že mu možno hrozí žaloba zo strany farmagigantov ako Pfizer či Moderna za poškodzovanie dobrého mena spoločností.