Výdavky na zdravotníctvo každým rokom rastú, no výsledky sektora sa nezlepšujú. Za susedmi aj zvyškom Európskej únie zaostávame v priemernej dĺžke života, máme výrazne kratšiu dĺžku života v dobrom zdraví a vyššiu novorodeneckú úmrtnosť. Pandémia ochorenia COVID-19 tieto problémy ešte viac prehĺbila, uvádzajú analytici Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) Ministerstva financií SR. Zásadný problém pritom nespočíva v nedostatku financií, ale v ich neefektívnom využívaní, hodnotia štátni experti.
Chorý systém
Pilierom zdravotnej starostlivosti sú nemocnice, ktorých je na Slovensku spolu 90. Takmer polovicu ústavnej starostlivosti v krajine zabezpečuje 13 fakultných a univerzitných nemocníc, ktoré patria pod ministerstvo zdravotníctva. Ročné náklady na prevádzku týchto 13 zdravotníckych zariadení presahujú dve miliardy eur. „V týchto nemocniciach sú zároveň najviac koncentrované dlhodobé problémy so zadlžovaním a nedodržiavaním rozpočtu,“ upozorňujú autori revízie.
Podľa ÚHP je sieť nemocníc na Slovensku roztrieštená. Oddelenia, po ktorých nie je dostatočný dopyt, sú postupne zatvárané. Príkladom je zánik viacerých pôrodníc za posledných 15 rokov, konštatujú analytici. Zároveň však platí, že niektoré oddelenia zostávajú zachované aj napriek nízkej obsadenosti alebo napriek tomu, že rovnaké oddelenie sa nachádza aj v susednej nemocnici vzdialenej len niekoľko desiatok kilometrov.
Revízia identifikovala najväčší potenciál úspor v oblasti osobných nákladov a nákupov liekov, materiálu a techniky. Ak by sa nemocnice dorovnali na úroveň efektívnosti lepšie hospodáriacich zariadení, mohli by ušetriť až 168 miliónov eur ročne. Väčšina nemocníc je financovaná prostredníctvom paušálnych platieb za očakávanú produkciu, nie za reálne výkony. Tento model nemocnice nemotivuje k vyššej efektívnosti.
Experti tiež poukazujú na to, že výnosy nemocníc z verejného zdravotného poistenia dlhodobo nepokrývajú ich náklady. Štát ich preto musí pravidelne dofinancovať a oddlžovať. Osobné náklady, ktoré predstavujú najväčšiu časť výdavkov nemocníc, sú z hľadiska ich hospodárenia kľúčové. Výdavky zdravotníckych zariadení na túto položku sú vyššie než náklady na lieky, medicínske služby a materiál.
Benefity a prezamestnanosť
Nemocnice na Slovensku čelia každý rok rastúcemu tlaku na osobné náklady. Až tretinu z nich tvoria výdavky nad rámec zákonom stanovených podmienok. „Nárast miezd nad rozpočtovanú úroveň spôsobujú aj kolektívne a individuálne zmluvy uzatvárané medzi vedením nemocnice a pracovníkmi, ktoré nerešpektujú možnosti rozpočtu,“ zdôrazňujú autori revízie.
Čítajte viac Visolajský: Prijaté zmeny prinesú viac lekárov i kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť
Okrem vyšších miezd sa podľa takýchto dohôd zamestnancom poskytujú aj benefity ako skrátený pracovný čas či extra dni dovolenky. Analytici vysvetľujú, že každý deň dovolenky lekára nad rámec zákona si vyžaduje, aby nemocnica na tento čas zabezpečila náhradu. Z toho dôvodu vznikajú nové pracovné úväzky, ktoré si vyžadujú ďalšie peniaze z rozpočtu.
V roku 2022 takéto extra dni dovolenky donútili štátne nemocnice zriadiť približne 600 nových pracovných úväzkov, čo stálo štát zhruba 20 miliónov eur. Ministerstvo zdravotníctva pritom až donedávna nemalo žiadny prehľad o kolektívnych zmluvách nemocníc a záväzkoch z nich vyplývajúcich, upozorňuje ÚHP. Prvé zbery údajov sa uskutočnili až v druhej polovici roka 2024 a výsledky zatiaľ neboli zverejnené.
Ako problematický vidia analytici aj rast zamestnanosti nemocníc. Počet zamestnancov v rokoch 2015 až 2022 stúpol o 18 % na viac ako 27-tisíc. Najviac pritom rástli počty administratívnych pracovníkov, a to až o 39 %. „Výrazne sa zvýšili aj počty lekárov (22 %), ktorých v roku 2023 bolo vyše päťtisíc, čo mohlo súvisieť aj s prípravou nemocníc na blížiace sa odchody silných ročníkov lekárov do dôchodku,“ uvádza sa v revízii. Počty sestier, ktorých je v slovenskom zdravotníctve dlhodobo nedostatok, pritom za toto obdobie klesli o tri percentá.
Foto: Ivan Majerský
„Ak by nemocnice nenaberali ľudí, na ktorých neboli rozpočtované prostriedky, v roku 2022 by ušetrili 91 miliónov eur. Nemocniciam sa darí zvyšovať počty lekárov. Najzásadnejším personálnym problémom slovenských nemocníc však sú sestry, ktorých počet v čase mierne klesá a plnohodnotne a efektívne ho nie je možné nahradiť nárastom asistentov a lekárov,“ hodnotia experti.
Platový automat treba prehodnotiť
Viac ako 65 percent celkových osobných nákladov nemocníc smeruje na platy lekárov a sestier, píše ďalej ÚHP. Každá zmena v počtoch lekárov či sestier, ako aj v ich odmeňovaní, má preto výrazný vplyv na výdavky. Nové pravidlá platového automatu, platné od 1. januára 2023, ešte viac zvýšili mzdy zdravotníckeho personálu, a tým aj tlak na rozpočty. Priemerná mzda lekára v nemocnici v roku 2023 stúpla o 26 percent, konkrétne pre 13 štátnych nemocníc to znamenalo nárast osobných nákladov o 137 miliónov eur.
ÚHP tiež upozorňuje, že najviac z nových parametrov platového automatu profitujú starší lekári. Spolu so zvýšeným koeficientom sa do výslednej mzdy započítavajú aj roky praxe, pripomínajú analytici.
Čítajte viac Vláda schválila Šaškovu dohodu s lekármi. Nemocnice varujú pred kolapsom a kritizujú, že čísla lietajú v stovkách miliónov
„Mzdy sa síce zvyšovali plošne, najviac však seniornejším lekárom, ktorí už dovtedy patrili k lepšie ohodnoteným. Kým lekárom starším ako 50 rokov narástla mzda v priemere o 30 %, mladším ako 40 rokov sa zvýšila o 21 %. Najväčší nárast nastal u lekárov vo veku 60 – 64, ktorých mzda sa zvýšila o 37 %, čo je zhruba 1 354 eur mesačne,“ píšu v revízii.
To však nič nezmenilo na kvalite zdravotnej starostlivosti, upozorňujú. Napríklad v roku 2024 mal aj v malej nemocnici atestovaný lekár s 30-ročnou praxou základný plat 4 238 eur bez ohľadu na jeho odbornosť či výkonnosť. „Potom nemusí ostávať dosť peňazí na odmeňovanie motivujúce k zvyšovaniu produktivity a kvality zdravotnej starostlivosti,“ konštatujú.
Čítajte viac V UNB operoval ďalší nadrogovaný lekár, po pozitívnom teste dostal výpoveď. Skončil aj prednosta, Visolajský kritizuje
Experti tiež kritizujú, že nemocnice prakticky nesledujú bočné úväzky svojich lekárov, pričom až polovica z nich mala v roku 2023 nejaký vedľajší príjem zo závislej práce. „Viac ako polovica bočných zárobkov bola zo slovenských vysokých škôl. Priemerný vedľajší príjem všetkých lekárov v nemocnici bol 1 102 eur za mesiac, mediánový 529 eur,“ upozorňuje ÚHP s tým, že mnohí lekári okrem vedľajších „džobov“ majú možnosť podnikať. Podľa analytikov by nemocnice mali sledovať úhrn úväzkov svojich lekárov a dbať na efektívne a spravodlivé využitie ich pracovného fondu.
Podľa ÚHP treba pre zlepšenie hospodárenia nemocníc mechanizmy zavedené v platovom automate prehodnotiť. „Znížiť by sa mal hlavne princíp odmeňovania za odpracované roky, a naopak, posilniť princíp založený na produktivite lekára, previazanej s jeho odborným rastom ako aj ďalšími vykonávanými činnosťami – ako napr. manažment, vzdelávanie či vedecká činnosť,“ odporúčajú v revízii.
Viac prehľadnosti od rezortu
Problémom je aj riadenie nemocníc zo strany ministerstva zdravotníctva, poukazuje ÚHP. Rezort nemá systém riadenia zdravotníckych zariadení a nemocnice trpia vysokou fluktuáciou vedenia. „Problémy sú navzájom prepojené. Krátke zotrvanie vo funkcii znižuje ochotu manažmentov nemocníc robiť náročné, ale z dlhodobého hľadiska potrebné rozhodnutia, čo zhoršuje výsledky. Slabé výsledky následne ospravedlňujú časté výmeny manažmentov zo strany ministerstva,“ opisujú autori revízie.
Foto: TASR, Pavel Neubauer
Fluktuácia vo vedení fakultných a univerzitných nemocníc je príliš vysoká podľa domácich aj zahraničných porovnaní. „Za 12 rokov sa v Univerzitnej nemocnici Bratislava vystriedalo až osem riaditeľov, v jej českom náprotivku (Fakultná nemocnica v Motole) len dvaja,“ porovnali analytici.
Pre zlepšenie je podľa nich potrebné jasne definovať ciele nemocníc a odpočtovať ich plnenie. Ministerstvo by malo zvážiť transformáciu fakultných a univerzitných nemocníc na akciové spoločnosti, myslia si analytici – to by automaticky zabezpečilo časť potrebných krokov. Dopĺňajú však, že samotná transformácia nemá potenciál vyriešiť všetky problémy, napríklad zadlžovanie.
Krátke zotrvanie vo funkcii môže znižovať ochotu a možnosti manažmentov nemocníc spúšťať dlhodobé projekty alebo riešiť náročné a dlhodobé problémy. „Verejne definované ciele môžu zvýšiť stabilitu vedenia nemocníc, keďže budú jasné dlhodobejšie priority. Výsledky vedenia nemocníc budú podliehať verejnej kontrole, čo zlepší pozíciu manažmentov s dobrými výsledkami,“ odporúča ÚHP s tým, že takýto postup vytvorí predpoklady na to, aby boli riaditelia nemocníc odvolávaní z legitímnych dôvodov.