Tento piatok bude Svetový deň Parkinsonovej choroby, každoročne pripadá na 11. apríl. Je to dátum, keď sa v roku 1755 narodil James Parkinson, ktorý v roku 1817 ako prvý popísal príznaky tohto ochorenia. Parkinsonova choroba sa zriedkavo vyskytuje u ľudí vo veku do 45 rokov, trpí ňou však až 1,6 percenta populácie nad 65 rokov.
Roman Šarközi z Nitry, ktorý má ešte len 30 rokov, prvýkrát pocítil, že s jeho telom niečo nie je v poriadku, keď dávnejšie pracoval ako čašník v Nemecku: „Najprv ma pobolievalo ľavé rameno, potom som začal mať problémy s jednou rukou. Nazdával som sa, že to môže súvisieť s nosením tácní v reštaurácii." Išiel hneď k lekárovi? „Až neskôr, pretože som si myslel, že sú to iba dajaké krátkodobé nepríjemnosti. Najprv som zmenil zamestnanie. Našiel som si prácu v inej reštaurácii, lebo som predpokladal, že v nej zažijem menej stresu. Začalo sa to však s mojím telom zhoršovať. Niektorí hostia si zo mňa uťahovali, pretože som sa im zdal byť pod vplyvom alkoholu. Nemal som pritom v sebe ani kvapku. Po nejakom čase som sa rozhodol ísť k lekárke."
V Nemecku ho poslala ho na vyšetrenie, kde mu oznámili, že má pravdepodobne esenciálny tremor, čo je nekontrolovateľný tras rúk (je viditeľný pri predpažení alebo pri jemných pohyboch rúk, napríklad pri držaní šálky, pri používaní príboru alebo pri písaní). Potom sa ešte objednal na ďalšie vyšetrenie na Slovensku. Výsledok? „Doktor sa mi pozrel do tváre a hneď usúdil, že mám Parkinsonovu chorobu. Poslal ma na vyšetrenia, aby sa ukázalo, či je to naozaj tak. Ich výsledky potvrdili, že som naozaj parkinsonik. Trvá to už šesť-sedem rokov, ale prvé mierne príznaky, ako som sa neskôr dozvedel, sa u mňa prejavili už pred viac ako desiatimi rokmi. Vtedy som mal okolo dvadsať rokov."
Dokázal sa zžiť s tým, že trpí nevyliečiteľnou chorobou? „Našťastie som vnútorne dosť silný človek, takže som sa s tým rýchlo vyrovnal. Každému, koho by postihlo toto ochorenie, by som poradil rovnaký prístup. Treba sa naučiť s Parkinsonovou chorobou naučiť žiť. Všetci vieme, že život máme iba jeden… Zmenil som prácu. Doma som si vytvoril grafické štúdio, začal som sa venovať fotografovaniu. Skrátka som si našiel robotu, o ktorej som vedel, že jej veľkú časť môžem vykonávať v podobe home office."
Šarközi ozrejmil, ako môžu pomôcť parkinsonikom nielen ich blízki, ale všetci ľudia, s ktorými pridu do kontaktu: „Veľmi mi pomáha, keď vidím, že ľudia si nevšímajú moje mimovoľné pohyby. Vďaka tomu sa môžem cítiť viac uvoľnený. Dáva mi to pozitívnu energiu, lepšiu náladu. Ako keby som v tých momentoch zabúdal na to, že som parkinsonik, a tak si môžem život, ktorý máme iba jeden, ako som zdôraznil, vychutnávať naplno."
Parkinsonova choroba postihuje centrálny aj periférny nervový systém a ako už bola zmienka, prejavuje sa zhoršením motorických funkcií. Choroba je nevyliečiteľná, v súčasnosti je možné len zmierňovať jej príznaky. Môže byť následkom aterosklerózy mozgových ciev, zápalového procesu v mozgu, otravy oxidom uhoľnatým, ale môže ísť aj o neznámu príčinu. Toto ochorenie mali napríklad mimoriadne obľúbený pápež Ján Pavol II., slávny boxer Muhammad Ali a svetoznámy maliar Salvador Dalí. Medzi parkinsonikov na Slovensku patril aj populárny historik Vojtech Zamarovský. V súčasnosti sa vo svete celebrít netaja touto chorobou napríklad herec Michael J. Fox a spevák Ozzy Osbourne.
Šarközi zdôrazňuje, že parkinsonici sú veľmi vďační za každý príspevok k osvete o ich zdravotnom hendikepu. Za prínosnú i veľmi milú považuje najnovšiu aktivitu občianskeho združenia Pupalky, ktoré už niekoľko rokov prevádzkujú dve sestry. Volajú sa Dagmar Pupalová a Miriam Pupalová. Dagmar je právnička, ktorá sa zameriava na ochranu ľudí s neurologickým postihnutím, Miriam je fyzioterapeutka, ktorá cvičí s pacientmi s neurologickými problémami.
K doterajším cvičeniam s parkinsonikmi pribudla divadelná hra o ich utrpení. Napísala ju staršia zo sestier Dagmar, ktorá žije striedavo v Bratislave a v Tatrách. „Hra je určená hlavne pre deti, aby aj ony, nielen dospelí, poznali príznaky Parkinsonovej choroby a vedeli preto pomôcť. Účinkovať v nej budú školáci vo veku od 13 rokov," objasnila.
Starostovi obce Šuňava v okrese Poprad Jánovi Fridmanovi sa myšlienka hneď zapáčila, rovnako reagovala triedna učiteľka 7. ročníka na základnej škole Veronika Hurčalová, ktorá vedie dramatický krúžok. Podobne sa zachovali deti, prejavili obrovské nadšenie. S divadelným predstavením plánujú cestovať po celej krajine. „Naším cieľom je navštíviť aj najmenej rozvinuté miesta Slovenska," podčiarkla Dagmar Pupalová. Zanieteným deťom sľúbila, že začne zháňať sponzorov.
Nosnikrap je autorská divadelná hra inšpirovaná skutočnými príbehmi, ktoré divákov vtiahnu do deja. „Parkinsonici majú hrozné zážitky, keď sa vyskytne situácia, že iní ľudia nepoznajú príznaky ich ochorenia. Spadnú na ulici, ale okoloidúci im nepomôžu, lebo si myslia, že sú opití. Alebo keď zbadajú bezvládneho človeka ležať na zemi, nazdávajú sa, že kráčajú okolo spiaceho alebo alkoholom omámeného bezdomovca," upozornila mladšia zo sestier Miriam.
Zdá sa vám názov divadelnej hry čudný? Nosnikrap. Vyslovte toto slovo odzadu. Čo poviete? Parkinson.