Denne doručia vyše pol milióna zásielok, a ak nám zanechajú v schránke žltý lístok, máme na nich ťažké srdce. Reč je o poštových doručovateľoch, ktorí sa niekedy domov z terénu vracajú s bizarnými zážitkami a v horšom prípade aj so zraneniami.
„Každý týždeň máme zranených doručovateľov. Uhryznutie psom je jedna z najčastejších príčin,“ priblížil šéf pošty. Ročne ide o viac ako sto prípadov, ktoré sa končia PN-kami. „Nedávno sme riešili prípady, kedy sme neboli schopní doručovať niekoľko dní poštu do jednej časti Banskej Bystrice, pretože tam behala voľne vypustená svorka agresívnych psov. Kolega nemal možnosť ani vystúpiť z auta,“ opísala nedávny prípad vedúca marketingu Lenka Lendacká.
Čítajte viac Potrebuje Bratislava dve spaľovne? V jednej sú kotly na hranici životnosti, druhú chce stavať rafinéria
Najviac chýbajú v Bratislave
Slovenská pošta zamestnáva v rámci celého Slovenska takmer 10-tisíc ľudí. Kupka hovorí, že tak, ako iné odvetvia, aj oni čelia výzvam na pracovnom trhu, a to najmä v hlavnom meste. Medzi najčastejšie obsadzované patria miesta triedičov v hlavných spracovateľských centrách, vodičov a zamestnancov poštovej prepravy. Jeden doručovateľ roznesie za deň priemerne až dvesto zásielok a nachodí 20-tisíc krokov.
Riaditeľ priznáva, že hoci nie sú najatraktívnejším zamestnávateľom, neznamená to, že by im chýbali pracovníci. Vo väčšine regiónov je stabilná personálna situácia. „Práve naopak, nemáme v tejto chvíli zásadný problém s tým, aby sme mali dostatok doručovateľov. Na väčšine Slovenska tento problém nemáme. Na tisíc miest doručovateľov nám chýba približne sedem kolegov. Väčší problém máme v Bratislave,“ priznal.
Foto: Pravda, Robert Huttner
V hlavnom meste, kde je vyššia zamestnanosť a dostatok pracovných príležitostí, majú 183 poštárov. Neobsadených je aktuálne 16 pracovných miest, ešte koncom marca to bolo 26. „Pracovné miesta sa uvoľňujú najčastejšie z dôvodu generačnej výmeny súčasných zamestnancov – prirodzený úbytok, odchod do dôchodku, ale aj kvôli prirodzenej fluktuácii,“ priblížil hovorca inštitúcie Martin Guzi.
Kupka podotkol, že hoci je stopercentným akcionárom Slovenskej pošty štát, neprispieva jej na chod, nie je štátnym podnikom, a teda nie je ani napojená na štátny rozpočet. Rovnako tak jej pracovníci nie sú štátnymi úradníkmi. Pošta tak nemôže ani čerpať eurofondy. V najbližšom období si však jej zamestnanci finančne polepšia. „Dohodli sme sa s odborármi, že budeme celoplošne dvíhať platy,“ prezradil vo štvrtok exkluzívnu informáciu.
Bez schránok aj mena
V poslednom čase sa na sociálnych sieťach objavili sťažnosti, v ktorých ľudia popisovali, ako im domov na adresu nechodia listy a musia si ísť po ne osobne, ale že poštárka v jednej z bratislavských častí ochorela a obávajú sa, či im list na prevádzke podržia. „Dobrý deň, ospravedlňujem sa za vzniknuté komplikácie, ale choroba si fakt nevyberá a keďže ma nemá kto zastúpiť, musí byť pošta Krasňany zatvorená,“ ospravedlnila sa nedávno na sociálnej sieti jedna z doručovateliek.
Šéf pošty zdôraznil, že napriek negatívnym príspevkom na sociálnych sieťach, s doručovaním zásielok neprestali v žiadnom rajóne ani meste. Ak zásielka doručená nebola, mohlo to byť podľa jeho slov spôsobené práve chorobou zamestnanca či predsviatočným obdobím, kedy pociťovali nával.
Ak aj dôjde k chybám, väčšinou ide o individuálne zlyhania, ktoré ukázal aj audit. Tie potom podľa riaditeľa dehonestujú prácu tisícok poštárov. Na druhej strane, ľudia by sa podľa neho nemali hanbiť ozvať v prípade, ak si v schránke nájdu žltý lístok aj keď sa v čase doručovania nachádzali na adrese. Ideálne je sa žltým lístkom vyhnúť, napríklad presmerovaním zásielky na inú adresu, poštu alebo deň v mobilnej aplikácii alebo na webe.
Veľakrát sa zásielka doručiť nedá, keďže odosielateľ nezadal kompletné údaje. Problém môže nastať aj vtedy, ak poštové schránky nie sú umiestnené z vonkajšej strany budovy a doručovatelia sa do bytovky nedokážu dostať, alebo ak sa aj k schránkam dostanú, absentujú na nich mená. Problémy nastávajú vtedy, ak je schránka príliš malá a nevedia do nej vhodiť zásielku, ale ak chcú zazvoniť príjemcovi na zvonček, ale ten sa nachádza za bránkou.
Pripustil, že sú i situácie, kedy zásielky nedoručia vôbec. So súhlasom regulačného úradu napríklad prestali doručovať poštu do fariem, kde sa potvrdili ohniská vírusu slintačky a krívačky.
Musí si vziať voľno
Nespokojnosť so službami pošty niekedy vyvolávajú otváracie hodiny. Nikola žije v obci, kde kamenná pobočka nie je. Ak má ísť do vedľajšej Ivanky pri Dunaji, hovorí, že si pre návštevu pošty musí vziať v práci voľno. Rovnakú skúsenosť nám opísal aj Matej zo Zálesia.
„Pošta je otvorená od ôsmej do trinástej hodiny a po prestávke väčšinu pracovných dní do šestnástej. Keďže sa chcem ráno vyhnúť kolónam a stihnúť prísť načas do práce, nemôžem si dovoliť vyraziť z domu pred ôsmou. Takisto nemôžem z práce odísť tak skoro, aby som sa zase vyhla špičke a nezavreli mi dvere pred nosom,“ opísala Pravde.
„Rozumiem tejto otázke a zdieľam aj kritiku mnohých našich klientov, že tie otváracie hodiny nie sú a budeme sa snažiť na to reflektovať a spraviť všetko preto, aby sa to v dohľadnej dobe zmenilo,“ reagoval Kupka na otázku o otváracích hodinách.
Skôr ako predĺženia otváracích hodín na menších poštách by sa ľudia podľa Kupku mohli dočkať väčších pôšt, ktoré by boli otvorené aj cez víkend. Menšie pošty rušiť pre to neplánuje. „Skôr to bude znamenať transformáciu a možno to bude fungovať inak, ako sme dnes zvyknutý. V okolitých krajinách môžeme vidieť pošty na vidieku vo forme franšíz, a to je cesta, ktorou by sme sa chceli uberať aj my,“ dodal.
Niektoré sťažnosti sú bizarné
Podľa Lenka sa stretávajú totiž aj s kuriozitami. „Z tých menej tradičných je to napríklad sťažnosť, že neboli doručené peniaze cez e-poukážky, ale tá poukážka nikdy nebola ani odoslaná. Stáva sa, že ľudia očakávajú niečo, čo im iný subjekt alebo osoba sľúbi, ale ide o podvodníkov,“ priblížila.
No sú aj to aj listy na dobierky. Stáva sa pri nich, že si podvodníci vypýtajú zálohu a prisľúbia, že pošlú tovar v určitej hodnote na dobierku, ktorá ale nikdy nepríde. „Následne sa klient sťažuje, že sme mu dobierku nedoniesli alebo sme ju stratili, ale tá dobierka nikdy nebola odoslaná,“ podotkla.
Prišli im už aj reklamácie, kedy sa klienti sťažovali, že im nedoručili poštu. Faktom podľa Lendackej je, že im žiadnu pošta nik neodoslal, a tak nemali čo doručiť. „Riešime aj kuriózne prípady, kedy nie sú doručené balíčky alebo listy, lebo adresa je len mesto a meno, a keďže v danom meste býva 20-,50– alebo 100-tisíc obyvateľov, ťažko sa nám hľadá, kto ten adresát je,“ pokračovala.
Foto: Pravda, Robert Huttner
„Zelené lístky“ sú späť
Zaujímavosťou je, že od zavedenia transakčnej dane stúpol záujem o službu poštového platobného styku, ktorá je oslobodená od transakčnej dane. „Objavujú sa spoločnosti, ktoré majú záujem využiť viac tento spôsob finančnej transakcie,“ potvrdil Pravde Kupka. Nárast zatiaľ vyčíslený nemajú. „Zatiaľ pozorujeme záujem, že sa ľudia pýtajú na produkt, ktorý bol už takt trochu zabudnutý. Je opäť v hre,“ pokračoval.
„V praxi to môže znamenať aj to, že spoločnosť, ktorá chce doručiť peniaze, a dnes ich doručuje z účtu na účet, peniaze pošle k nám. Vystaví sa poštový platobný poukaz, takzvaná zloženka, ale vo finále sa peniaze doručia na účet prijímateľovi, čiže on nemusí prísť na poštu s doručenkou, ale nájde si peniaze na účte,“ vysvetlil. Vyjsť chcú každému klientovi, ktorý o tom prejaví záujem, v ústrety. „Je to pre nás príležitosť a chceme ju chytiť za pačesy,“ dodal.