Daň z finančných transakcií (DFT) sa stala problémom pre vládny trojlístok prakticky ihneď od jej zavedenia do praxe. K tomu došlo 1. apríla a odvtedy sociálne siete zapĺňajú príspevky nespokojných podnikateľov, ktorí musia po novom odvádzať 0,4 % z každej debetnej transakcie a 0,8 % z každého výberu hotovosti. Ide o súčasť konsolidačného balíčka, ktorá má do štátneho rozpočtu priniesť 700 miliónov eur.
Ide o jedno z najnepopulárnejších opatrení štvrtej vlády Roberta Fica (Smer). Čelí obrovskej kritike – podnikateľov, ekonómov i opozície, no kritikom DFT sa nečakane stal aj líder koaličnej SNS, ktorý v posledných dňoch viackrát volal po jej úplnom zrušení.

Dospelo to až k Dankovej stredajšej tlačovej konferencii, na ktorej uviedol, že prichádza s návrhom na zrušenie transakčnej dane pre živnostníkov a malé podniky s obratom do 100-tisíc eur. Ešte dva dni predtým si líder národniarov vymieňal názory s podpredsedom parlamentu Tiborom Gašparom (Smer), ktorý mu odkázal, že ak by mala jeho strana hlasovať za zrušenie dane s opozíciou, išlo by o porušenie koaličnej zmluvy. Roman Michelko (SNS) pritom tento scenár nevylúčil.
„Znie to ako sabotáž vlastnej vlády? Áno, a nie je to náhoda. Danko sa začína otvorene spájať s Progresívnym Slovenskom a opozíciou v ilúzii, že sa to zapáči jeho voličom,“ napísal Gašpar. Danko na to reagoval vlastnými poznámkami o vysielaní vojakov na spoločné misie NATO, čo Smer podporil a SNS nie. K situácii sa v pondelok vyjadroval aj minister práce Erik Tomáš (Hlas), podľa ktorého by sa prípadné hlasovanie o zrušení transakčnej dane malo spojiť aj s hlasovaním o dôvere vláde.
Okrem toho ešte v pondelok SNS vyzvala ministra obrany Roberta Kaliňáka (Smer) aj na odvolanie náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených síl SR Daniela Zmeka. Toho pritom do funkcie v roku 2018 vybral vtedajší minister za SNS Peter Gajdoš. Danko argumentoval tým, že Zmeko pomáhal ministrovi Jaroslavovi Naďovi (vtedy OĽaNO, dnes Demokrati) s odovzdaním systémov S-300, migov a ďalšej vojenskej techniky Ukrajine.

Klamal Danko na tlačovke?
Keď líder národniarov prezentoval svoju snahu zrušiť transakčnú daň pre živnostníkov, tvrdil, že ministerstvo financií to vzalo pozitívne. Konkrétne to mal národniarom odobriť štátny tajomník Radovan Majerský a ohľadom malých podnikov sa ešte mali viesť diskusie. To však prakticky ihneď stihol rezort poprieť.
„Ministerstvo financií o žiadnej dohode ani súhlase o zrušení dane z finančných transakcií pre živnostníkov a malé firmy nevie. Minister financií je momentálne na zahraničnej pracovnej ceste v Číne a témou sa bude zaoberať po príchode na Slovensko,“ napísalo ministerstvo v stanovisku pre Hospodárske noviny.
Pre Pravdu zas rezort uviedol, že vyzýva na zastavenie šírenia neprávd. „Ministerstvo financií opätovne apeluje na to, aby sa vo verejnom priestore nešírili zavádzajúce informácie a klamstvá o DFT. Tieto nepravdivé údaje prispievajú k vyvolávaniu paniky medzi podnikateľmi a k zvyšovaniu napätia v spoločnosti,“ napísali nám z tlačového odboru. Koaliční partneri Hlas ani Smer sa k nezrovnalostiam v tvrdeniach pre Pravdu nevyjadrili.
Podľa politológa Slovenskej akadémie vied (SAV) Juraja Marušiaka sa Danko uchýlil až k takémuto kroku v živom vysielaní pre snahu prekryť svoju politickú porážku v súvislosti s riešením vládnej krízy.
V rámci nej totiž SNS prišla o ministerstvo cestovného ruchu a športu, ktorého vznik sama pretlačila na začiatku tohto volebného obdobia. Stratila ho v prospech Rudolfa Huliaka (nom. Smeru), ktorý sa do parlamentu prekrúžkoval na kandidátke Dankovej strany. „Je to forma nátlaku na Smer a na ostatných koaličných partnerov. Zároveň sa snaží demonštrovať verejnosti svoju silu a možnosť získať hlasy opozície,“ uviedol odborník.
Politológ Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave Jozef Lenč zase pripomína, že Danko takto nekonal po prvýkrát. „No na druhej strane je možné, že nejaká dohoda s ministerstvom financií bola a to si to následne rozmyslelo,“ podotkol. Pri rušení transakčnej dane hovoril šéf SNS aj o podpore od Hlasu, no hovorkyňa strany Michaela Eliášová pre Pravdu reagovala s tým, že v súčasnosti platia vyjadrenia ministra vnútra a predsedu Hlasu Matúša Šutaja Eštoka, ktorý naznačoval, že je otvorený diskusiám, no nevyjadril jasné stanovisko.

„My sme pripravení sa baviť na koaličnej rade aj o týchto návrhoch, ktoré priniesol pán Danko v rámci zrušenia transakčnej dane,“ povedal. Okrem toho poslanec za Hlas a predseda finančného výboru Ján Blcháč v pondelok spochybňoval pravdivosť tvrdení podnikateľov, ktorí na sociálnych sieťach uverejňujú sumy sťahované z ich účtov v rámci DFT.
Podľa Lenča v tejto súvislosti platia v súčasnej koalícii dve veci. „Po prvé, je nerozumné veriť čomukoľvek, čo niektorý predstaviteľ koalície povie bez toho, že by bolo možné overiť si pravdivosť tohto tvrdenia. Po druhé, strana Hlas vždy využije možnosť správať sa alibisticky a byť ku všetkému otvorená, najmä ak sa od nej očakáva nejaké jednoznačné stanovisko,“ podotkol odborník.

SNS do útoku
Či už si Danko podporu od kolegov vymyslel, alebo došlo k nedorozumeniu, experti sa zhodujú v tom, že SNS spustila svoju vlastnú politickú ofenzívu – tak v rámci transakčnej dane, ako aj ruskej nezákonnej invázie. „SNS predsa otvorene kritizuje pozíciu Smeru vo vzťahu k Ukrajine. Myslím, že sa snaží takisto podchytiť hlasy nespokojných voličov Smeru, podľa ktorých je Smer v plnení svojich sľubov nedostatočne rozhodný a príliš málo radikálny. Títo voliči však neprechádzajú k SNS, ale zjavne skôr k Republike, čo by pre SNS znamenalo po najbližších voľbách koniec parlamentného pôsobenia,“ podotkol Marušiak.
Podľa Lenča chce Danko prekryť ďalšie jednoznačné fiasko spôsobené jeho partnerstvom so Smerom a „SNS a jej predseda skúšajú, ako minimalizovať fakt, že vďaka politickej neobratnosti Andreja Danka hrozí strane politická smrť“. Jednou z metód, ktoré už tento rok overili rebelanti Huliak a Samuel Migaľ, by mohlo byť vydieranie Smeru. Obaja noví ministri totiž SNS ukázali, že to ide a koalícia nie je dosť silná na to, aby sa takýmto praktikám bránila. Obaja totiž dosiahli svoje, no Danko zatiaľ až tak ďaleko nezašiel.

„Stále nenabral toľko odvahy, aby od slov prešiel k ráznym – no v tomto smere treba povedať, že do veľkej miery politicky samovražedným – rozhodnutiam,“ vysvetľuje Lenč. Ak by totiž národniari spôsobili pád vlády, predčasné voľby by pre nich zrejme znamenali zánik, vzhľadom na aktuálne preferencie. A aj sám Danko v stredu deklaroval, že napriek krivde s tvárou transakčnej dane je preňho „udržanie tejto vlády prioritou“.
Podľa Marušiaka líder SNS v súčasnosti sleduje viacero cieľov – od návratu do verejného priestoru cez zisk voličov až po zisk výhod pre svoju stranu. Ak pristúpi k taktike vydierania, môže sa usilovať o ministerské alebo iné výkonné kreslo, materiálne výhody či čokoľvek iné.

„Treba si spomenúť na obdobie druhej Ficovej vlády, keď túto taktiku uplatňoval so značným úspechom. Dokonca siahol aj po vypovedaní koaličnej dohody, aby dosiahol svoje ciele,“ pripomína expert. A teda, možno sa nemusí Danko inšpirovať Huliakom, ale práve noví ministri sa mohli inšpirovať konaním SNS z roku 2016, podotkol Marušiak.
Lenč si myslí, že Danko môže v konečnom výsledku na rozdiel od prvotných vzbúrencov stratiť pomerne viac, než potenciálne získa. Riadi totiž celú stranu a jej záujmy. „V každom prípade miera strát a ziskov sa odvíja aj od politickej zručnosti, načasovania a údernosti onej rebélie, a v tomto smere, zdá sa, si Andrej Danko nie je istý, či by uspel,“ dodal.

Podľa Lenča s Marušiakom šéf SNS spôsobuje stále nové diery v jednote koalície. Tá má síce väčšinu, no vládnutie si už nezjednoduší. „Toto vládnutie už bude iba ťažšie, aj v súvislosti s turbulenciami vo svetovej ekonomike a politike. Minimálne aktivity Andreja Danka svedčia o tom, že konflikty budú pokračovať,“ opisuje Marušiak a Lenč s ním súhlasí.
Sedemdesiatdeviatka síce zostáva naoko jednotná, no to preto, že nateraz nikto svoje požiadavky nepostavil na úroveň ďalšej podpory koalície, vysvetľuje Lenč. „Lenže situácia je veľmi dynamická a to, čo platí dnes, nemusí platiť zajtra. Pre koalíciu je to i tak veľmi zlá situácia,“ doplnil.

Čo teda bude?
Marušiak si nemyslí, že v rámci koalície existuje dostatočná vôľa na povalenie vlády. Práve to je najväčšia hrozba pre Danka či iných rebelantov, pre ktorých budú najbližšie voľby s najväčšou pravdepodobnosťou znamenať koniec politickej kariéry – vzhľadom na preferencie dankovcov a huliakovcov či nedostatok možností budúcej spolupráce pre migaľovcov.
Ako teda hovorí Lenč, SNS hrá v prvom rade o prežitie. „Či to robí dobre? Či to bude úspešné? To je už druhá vec. V každom prípade sa snaží,“ zhodnotil. Premiér Robert Fico (Smer) zas pokračuje vo svojom ťažení pomstiť sa svojim nepriateľom, a preto to zatiaľ so súčasnou koalíciou nevzdal, myslí si. Marušiak dopĺňa, že šéf Smeru si zároveň uvedomuje, že po najbližších voľbách už nemusí byť premiérom.

„Preto budú zo všetkých síl podporovať udržanie vlády, ale, samozrejme, za cenu značného vydierania. Nebude to prvý a ani posledný raz, keď si vládna koalícia nespokojencov doslova kupovala, ako to bolo v období druhej Dzurindovej vlády, ale aj v rokoch 2018 – 2020,“ pripomenul politológ Slovenskej akadémie vied.
Lenč však podotýka, že ak Ficovi nebudú stáť nepokoje za cenu pomsty, ktorá sa koniec koncov dosahuje ťažko, je veľmi pravdepodobné, že bude preferovať, aby boli v roku 2026 predčasné voľby.