Vo všeobecnosti môžu prispieť k správnemu a včasnému doručeniu obyčajných zásielok aj adresáti. Neznamená to, že by ich mali roznášať po susedoch, ale že môžu pomôcť korektným vyplnením základných údajov. „Ak idem zaslať zásielku, mal by som dbať, aby adresa bola vypísaná správne, to znamená meno, ulica, ale aj poštové smerovacie číslo (PSČ). To je úplne základné,“ opísal riaditeľ Slovenskej pošty Vladislav Kupka.
Čítajte viac Vynaliezavosť sa oplatí. Ľudia sa vrátili k zabudnutej poštovej službe, platba je oslobodená od transakčnej dane
Prijímateľ musí mať menom označenú schránku a dostupný zvonček, aby sa poštár dozvonil a mohol doručiť zásielku. Nie vždy tak musí byť automaticky chyba na strane poštára. Stáva sa, že na domoch chýbajú zvončeky a schránky sú buď za bránkou na múre rodinného domu alebo za hlavnými dverami vo vstupných halách bytoviek. Schránky za zavretou bránkou komplikujú vstup poštárov a predlžujú čas doručenia.
„Toto sa stáva predovšetkým v nových objektoch veľkých bytových stavieb, kde často zvonček nie je označený menom, ale iba číslom,“ priblížil Kupka. Legislatíva a poštové podmienky pritom hovoria, že schránky by mali byť dostupné zvonku. Za neúspešným doručením listu môže byť aj choroba, zmena korešpondenčnej adresy, ktorú adresát neoznámil, absentujúce súpisné číslo na rodinnom dome, ale aj voľne sa pohybujú psy, ktoré týždenne zrania jedného poštára.
Ako sa vyhnúť žltým lístkom
Ak ide o doporučené listy, úradné zásielky alebo poistené listy, vyžaduje sa k nim potvrdenie prevzatia. Ak poštár nezastihne príjemcu na adrese, v schránke mu zanechá „žltý lístok“, teda oznámenie o uložení zásielky na pošte.
Dochádza však i k situáciám, keď sa prijímateľ nachádza na adrese a napriek tomu si neskôr v schránke nájde žltý lístok a list si musí vyzdvihnúť v kamennej pobočke. Takúto skúsenosť má aj Dávid (36), obyvateľ bratislavských Kramárov.
V posledných rokoch sa mu viackrát stalo, že mu poštári pri doručovaní doporučených zásielok rovno do schránky hodili „žltý lístok“ s tým, že vôbec nezvonili. Z rozhovorov so susedmi vie, že sa to nestalo len jemu, ale na viacerých adresách, pričom zvonček bol riadne označený a funkčný.
Foto: Pravda
„Príde mi to, akoby si uľahčovali robotu a nesnažili sa doručiť zásielku a radšej si vopred napísali lístok o uložení zásielky a rovno ho hodili do schránky. Stalo sa nám to viackrát pritom sme boli doma,“ nešetril kritikou Dávid.
Kupka pripúšťa, že sa tak zriedkavo deje, no neplatí to celoplošne. Potvrdil to aj vnútorný audit a vyvodzovali preto personálne dôsledky.
Poštári doručia denne približne pol milióna zásielok. Ročne je to 131 miliónov, z ktorých oprávnené sťažnosti tvoria 0,03 percenta. „Keď sme si preverovali počty k objemu doručených zásielok, tak v 96 percentách doručíme včas zásielku,“ podotkol. „Budeme pokračovať v kontrolách, u našich kolegov budeme robiť napríklad aj mystery shopping na priehradkách tak, aby kvalita našich služieb bola čo najvyššia,“ povedal.
Vyhnúť sa žltým lístkom je možné viacerými spôsobmi. Najlepším receptom je podľa šéfa pošty používanie mobilnej aplikácie Slovenskej pošty, ktorá umožňuje sledovať zásielku v reálnom čase.
Zásielku je možné cez aplikáciu presmerovať buď na inú adresu, alebo iný deň, alebo inú pobočku, ktorá má vyhovujúcejšie otváracie hodiny alebo je dostupnejšia cestou z práce. „Služba presmerovania zásielky je dostupná nielen cez mobilnú aplikáciu, ale tiež cez webstránku a call centrum Slovenskej pošty,“ vysvetlil.
Platba kartou za dobierku
Ďalším „zlepšovákom“, ktorý môže uľahčiť prijímanie zásielok je podľa Kupku platba dobierky platobnou kartou. Väčšina poštárov už terminálmi disponuje. Vybavovať ich nimi začali vlani a postupne ich dopĺňajú ďalším. Minulý rok vydali zhruba 2000 zariadení, vo finále ich bude približne 4500. „Je to skener, cez ktorý sa vydáva zásielka. Je to zároveň aj platobná brána, respektíve POS terminál, cez ktorý sa dá zaplatiť dobierka,“ pokračoval.
Zariadenie je multifunkčné a má aj bezpečnostnú funkciu. Ak sa doručovateľ ocitne v ohrození života, pomoc privolá tlačidlom, cez takzvaný panic button (panikové tlačidlo, pozn. red.). „Napríklad, keď ho naháňa pes,“ uviedol.
Hoci doručovanie listových zásielok cez Slovenskú poštu klesá, aj naďalej z nich má najväčší výnos. „Medziročne nám poklesol počet listových zásielok o pätnásť percent,“ dodal riaditeľ. Ročne doručí viac ako 131 miliónov listov úradnej, doporučovanej aj reklamnej pošty a vyše 17 miliónov balíkov.
Foto: Pravda