„Niekedy si fakt kladiem otázku, či chce koalícia vydržať celé volebné obdobie, alebo sa jeden z jej partnerov chystá na predčasné voľby,“ vyjadril sa. V tomto kontexte pripomenul situáciu s voľbou predsedu parlamentu, taktiež problémy v kluboch Slovenskej národnej strany a Hlasu. Post predsedu Národnej rady (NR) SR bol prázdny celé mesiace po tom, ako bol na jar minulého roka Pellegrini, ktorý vtedy parlamentu šéfoval, zvolený za prezidenta. Hlas, ktorému podľa koaličnej zmluvy daná pozícia prináleží, presadzoval Richarda Rašiho, ktorý sa napokon predsedom parlamentu stal na sklonku marca. O post ale opakovane prejavoval záujem aj Andrej Danko. Z klubu SNS sa na jeseň minulého roka odčlenila skupinka poslancov Národnej koalície na čele s Rudolfom Huliakom.
Čítajte viac Pellegrini vymenoval Migaľa. Nový minister investícií chce minimalizovať regionálne rozdiely
Skupina „rebelov“ sa vyčlenila aj v Hlase, na čele so Samuelom Migaľom. Jeden z nich, Roman Malatinec, sa neskôr pridal k huliakovcom. Situácia v koalícii sa zastabilizovala, po tom, ako bol Huliak vymenovaný za ministra cestovného ruchu a Migaľ nahradil Rašiho na poste ministra investícií. Rovnako bola obnovená aj koaličná väčšina v parlamente.
„Od začiatku bolo veľkou chybou, že vládna koalícia na čele s premiérom nebola schopná hneď zastabilizovať koalíciu a venovať sa reálnym problémom. Rok sa tu venovali týmto problémom, a dokonca aj pán premiér (Robert Fico) povzbudzoval Andreja Danka, aby sa uchádzal o post predsedu parlamentu. Povzbudzoval tú krízu v koalícii, namiesto toho, aby sa to snažil hneď v zárodku utlmiť,“ myslí si Pellegrini. „Výsledok dnes pravdepodobne žne, pretože aj napriek akoby domnelému upokojeniu situácie spred dvoch týždňov, kedy som aj ja veril, že sa personálne vyriešili spory v koalícii a ide sa pracovať, máme na stole zase nejaký spor,“ pokračoval. Daný spor podľa neho evidentne vyplýva z nekomunikovania, alebo je prejavom odporu jednej koaličnej strany voči správaniu sa najsilnejšieho koaličného partnera.
Čítajte viac SNS prechádza do útoku na Smer. Koaličná kríza má nový rozmer a Fica to už nemusí baviť, zhodujú sa politológovia
Podobne ako v minulosti si ale hlava štátu nemyslí, že by predčasné voľby boli riešením. Poznamenal, že u politických strán nevníma zápas o budúcnosť krajiny. „Neviem, či by nám predčasné voľby pomohli z tohto marazmu a či by sme v marazme nepokračovali aj po predčasných voľbách, len vo vymenenom garde,“ uviedol. „Ak to takto ďalej pôjde, mám obavy, že nás predčasné voľby čakajú,“ dodal.
Pellegrini zároveň deklaroval, že pri predčasných alebo riadnych voľbách bude rešpektovať rozhodnutie obyvateľov. Bol by preto pripravený rokovať aj s hnutím Slovensko či hnutím Republika. „V prípade, ak bude vznikať koalícia, ktorej jednou časťou bude musieť byť Slovensko a v druhej časti možnože Republika, to nikdy neviete, tak potom to, samozrejme, bude na zodpovednosti toho, kto takúto vládu vytvorí,“ povedal. Zatiaľ sú to pre neho hypotetické otázky.
Čítajte viac Danko chce, aby Kaliňák odvolal šéfa Ozbrojených síl SR. Trasie sa pod Zmekom stolička?
Vyjadril sa aj k apelu lídra koaličnej SNS Andreja Danka na výmenu náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených síl SR Daniela Zmeka. Prezident vyhlásil, že Zmeko má jeho dôveru aj dôveru ministra obrany Roberta Kaliňáka (Smer). Hovoril aj o zahraničnej politike SR. Premiérovi Robertovi Ficovi (Smer) odporučil, aby sa v rámci svojej politiky na štyri svetové strany držal všetkých strán, nie len troch. „Aby teda nezabúdal aj na západ,“ podotkol. Upozornil pri tom na to, že naši najväčší obchodní partneri sú zo západnej časti sveta.
Vyjadril sa aj k plánovej ceste premiéra do Moskvy. Prezident sa snaží vysvetliť si ju tak, že Fico si ide uctiť obete Sovietskeho zväzu a nie podporiť ruskú agresiu na Ukrajine. „Ale vnímam aj to, že tá jeho cesta určite vyvolá opäť na západ od nás, pri našich spojencoch a členoch Európskej únie, kontroverzie a bude to zase potrebné vysvetľovať a naprávať,“ dodal. Prezident sa venoval aj jeho prípadnej ceste na Ukrajinu. Rád by tam vycestoval, ak by mohol pre SR priniesť nejaké dobré správy o obnove tranzitu plynu cez Ukrajinu. „Ale nech nikto odo mňa neočakáva len zdvorilostné návštevy Kyjeva,“ dodal. V diskusii načrtli aj otázky o obrannej politike Európskej únie. Prezident sa zatiaľ prikláňa k tomu, aby sa v rámci NATO budoval silný európsky pilier.
Pellegrini považuje svoje rozhodnutie nepozývať Matoviča k okrúhlym stolom nateraz za správne
Prezident považuje svoje rozhodnutie nepozývať Igora Matoviča k okrúhlym stolom v Prezidentskom paláci nateraz za správne. Hlava štátu pripomenula časy, kedy bol predseda hnutia Slovensko premiérom. „Nechcel som akoby legitimizovať človeka, ktorý priniesol do politiky také obrovské množstvo nevraživosti, vulgarizmu, ktorý politiku naozaj posunul na hranicu nejakej únosnosti, ba častokrát prekročil aj hranice slušného správania sa svojimi osobnými útokmi,“ vyjadril sa Pellegrini na adresu lídra obyčajných ľudí. Dodal, že jeho pozvaním do paláca by ho legitimizoval a ukázal tak spoločnosti, že takéto správanie je nutné tolerovať. Zdôraznil, že to nie je nič osobné. Poznamenal, že ak chce niekto pôsobiť v politike a byť súčasťou vlády, mal by napĺňať aj parametre slušného a korektného politického správania sa. „Myslím, že to zatiaľ hnutie Slovensko, aj napriek podpore ľudí, nemá,“ nazdáva sa.
Na margo toho, či by bol ochotný diskutovať s predstaviteľmi hnutia Republika sa Pellegrini vyjadril, že vždy bude rešpektovať rozhodnutie občanov vo voľbách. „Ak sa občania Slovenska rozhodnú, že chcú mať v parlamente Igora Matoviča a legitímne, demokraticky, bude zvolený, budeme ho musieť tolerovať. Rovnako budeme musieť tolerovať aj to, ak sa opätovne dostane do parlamentu hnutie Republika,“ uviedol. Dodal, že je pripravený rokovať s obomi, ak budú používať jazyk, ktorý „sa má používať v slušnej spoločnosti a bude zodpovedať tomu, ako si ja predstavujem slušného politika“. Dodal, že môžu používať tvrdší jazyk, no nemali by útočiť a urážať.
„Ja si takto predstavujem zásadnú diskusiu o vážnych otázkach, ktoré sa týkajú Slovenska – za okrúhlym stolom v Prezidentskom paláci, politika bokom, povedať svoje názory a postoje,“ vyjadril sa na margo okrúhlych stolov s predstaviteľmi politických strán. Dodal, že v nich chce pokračovať aj pri iných vážnych témach.
Pellegrini rentu pre Žilinku nepodpíše
Prezident Pellegrini má vážny problém s rentou pre generálneho prokurátora Maroša Žilinku, zákon nepodpíše. Avizoval že ho, pošle ho naspäť do parlamentu. Dodal, že nemá problém s tým, aby sa prokurátorom po skončení ich funkčného obdobia platil výsluhový dôchodok.
„Mám vážny problém s tým, aby sme generálnemu prokurátorovi priznali rentu, len na základe výmyslu nejakého poslanca, že to má byť po štyroch rokoch, a ani nie po odslúžení plného funkčného obdobia," vyjadril sa.
Čítajte viac Nezhody v Hlase? Poslanec Becík spochybňoval opatrenia vlády k slintačke, Šutaj Eštok si ho zavolal na koberec
Hlava štátu v tom nevidí logiku, keďže generálny prokurátor po 20 rokoch aj tak dostane výsluhový dôchodok. „Ak si vláda myslí, že by mal dostať rentu, tak by ju mal dostať po odslúžení plného sedemročného obdobia, a nie keď v polovičke odíde," poznamenal prezident. Renta pre generálneho prokurátora, ktorú nedávno schválil parlament, predstavuje viac ako pättisíc eur mesačne.
Na post podľa neho môže kandidovať každý, kto splní podmienky. Mal by ním byť niekto, kto prokuratúru detailne pozná a nemá to byť človek, ktorý je trestne stíhaný, obvinený alebo obžalovaný.
Pellegrini kritizuje zákon o odškodnení pokút počas pandémie
Prezident považuje covidové amnestie za nebezpečný precedens, uviedol na margo zákona, ktorý pred niekoľkými dňami schválil parlament. Na jeho základe by ľudia, ktorí počas pandémie nedodržiavali opatrenia, mali byť odškodnení. Ide o vládny návrh zákona o odškodňovaní fyzických osôb, ktorý upravuje proces vrátenia pokút a nákladov spojených s protipandemickými opatreniami.
Zákon podľa ministerstva vnútra reflektuje programové vyhlásenie vlády, ktoré sa zaviazalo k obnove dôvery občanov v štátne inštitúcie a zabezpečeniu spravodlivosti v súvislosti s opatreniami prijatými počas pandemického obdobia, ako aj nálezy Ústavného súdu SR a upozornenia verejného ochrancu práv. Účinnosť by mal nadobudnúť 1. mája.
„Neviem, ako sa predkladatelia tohto zákona budú môcť pozrieť do očí pozostalým po obetiach covidu,“ vyjadril sa Pellegrini, označil to za výsmech voči nim (pozostalým). „Neviem si predstaviť, že by sme vyslali signál, že každý, kto porušil pravidlá, má byť odškodnený,“ poznamenala hlava štátu. Prezident dodal, že sa pozrie na tie časti zákona, ktoré by mohli byť podpísané, napríklad o štátnej karanténe, za ktorú si občania museli zaplatiť. Zdôraznil ale, že bude mať vážny problém s podpísaním zákona.
Transakčná daň má veľa nedostatkov a Slováci jej nerozumejú
Transakčná daň má množstvo nedostatkov a u obyvateľov Slovenska vyvoláva veľkú nevôľu. Ďalším negatívom pre krajinu sú aj zavedené clá na export všetkých tovarov a služieb z EÚ do Spojených štátov, ktoré zasiahnu najmä automobilový priemysel, uviedol prezident.
Čítajte viac SNS predloží návrh na zrušenie transakčnej dane na májovú schôdzu
„Po jedenástich dňoch neviem vyhodnotiť či transakčná daň plní alebo neplní účel, ale po jedenástich dňoch viem vyhodnotiť, že vyvoláva veľké napätie a nevôľu obyvateľov, pretože akákoľvek daň musí dávať ľuďom logiku, musí sa vedieť, či je to daň zo zisku alebo je to daň z obratu alebo je to daň z pridanej hodnoty (DPH). Najväčší problém transakčnej dane je, že tým, ktorí ju platia, nedáva absolútnu logiku a nechápu, prečo by ju len z toho, že presúvajú peniaze z účtu na účet alebo platia za niečo, čo kúpili, že by mali z toho platiť daň,“ povedal Pellegrini.
Prezident ďalej komentoval vplyv zavedených ciel zo strany Spojených štátov, ktoré sa negatívne dotknú aj Slovenska. Amerického prezidenta Donalda Trumpa označil za nepredvídateľného partnera, keď v jeden deň niečo oznámi, následne sa to zavedie a o pár dní to už neplatí. S takým partnerom sa podľa neho ťažko vyjednáva, pričom Slovensko bude musieť zmeniť spôsob spolupráce a kooperácie so Spojenými štátmi a byť neustále v pozore, aby vedelo okamžite reagovať na vyjadrenia amerického prezidenta.
V súvislosti so zavedenými clami opozícia minulý týždeň kritizovala slovenského eurokomisára Maroša Šefčoviča, že nedokázal vyrokovať s USA uspokojivú dohodu. Prezident mu vyjadril podporu, pričom ho vníma ako skúseného človeka, ktorý má predpoklady na to, aby celú situáciu s clami zvládol.
„Európska únia zareagovala správne, keď ponúkla naopak nulové clá na určité typy tovarov pre Spojené štáty, to je veľmi dobrá ponuka, ktorá môže slúžiť veľmi motivačne aj prezidentovi Trumpovi. Ja som prezidenta zažil práve v čase, keď prvýkrát hrozil clami na automobily a osobne som s ním rokoval o tom, že to nepostihne len Nemecko, ale aj Slovensko a iné krajiny, kde sa vyrábajú luxusné automobily pre americký trh. Vtedy sa to odvrátiť podarilo,“ priblížil s tým, že americké firmy sa budú snažiť zmierniť intenzitu ciel, ktoré narúšajú svetový obchod a nakoniec dôjde k nejakému kompromisu.
V prípade novely zákona o mimovládnych organizáciách, o ktorej v súčasnosti rokuje parlament, prezident nerozumie tomu, prečo sa organizácie boja zverejniť všetkých darcov, ktorí im dávajú peniaze, ak nemajú čo skrývať. Tie totiž tvrdia, že ak by darcov zverejňovali, tak by ich to mohlo odradiť od toho, aby im v budúcnosti poskytli svoje dary. S postojom neziskových organizácií nesúhlasí, keďže rovnaké pravidlá platia pri zverejňovaní darcov aj pre politické strany. Rovnaká miera transparentnosti by mala podľa neho platiť pre všetkých. Poukázal na to, že úprava sa má ešte meniť „vážnym pozmeňujúcim návrhom“. Mieni, že treba nájsť rozumný kompromis. Mrzí ho však, že kritici legislatívu označujú za ruský zákon. To odmietol. „Na druhej strane nechcem, aby neziskový sektor bol trestaný nejakou prílišnou byrokraciou, nejakými predpismi, ktoré im budú brániť vo svojej činnosti,“ uzavrel Pellegrini.