Keď sa vládny návrh zákona chystal, pripomienkové konanie otvorilo ministerstvo zdravotníctva len na desať dní. Odôvodnilo to hroziacimi hospodárskymi škodami. Zákon je totiž súčasťou plánu obnovy a pritom platí, že ak nebol splnený aspoň jeden míľnik, prepadnúť môže celý balík peňazí z Bruselu.
Napriek tomu však odborná obec psychológov a psychoterapeutov zmeny stihla skritizovať a podať hromadnú pripomienku. Rezort zdravotníctva tieto pripomienky nevzal do úvahy, neposlal zástupcom odbornej obce ani zápisnicu z rozprového stretnutia, ktoré konalo vo februári. Návrh zákona schválila vláda a novela už prešla prvým čítaním v parlamente. Na ďalšej schôdzi by sa o ňom malo definitívne hlasovať.

V čom je presne problém?
Kritici návrhu tento týždeň v Národnej rade (NR) SR vysvetľovali, ktoré veci im v novej legislatíve prekážajú. Ministerstvo v zákone síce navrhuje zriadiť komoru združujúcu psychológov a psychoterapeutov, čo by malo zlepšiť medzirezortnú prácu a reguláciu v tejto oblasti, no podľa odborníkov tento zámer uvádza len v úvode návrhu zákona a jeho samotné znenie v podstate dosahuje opak.
„Predkladacia správa aj dôvodová správa sú veľmi dobre napísané. Je tam pomenovaný stav nedostatku psychoterapeutov. Ale ten obsah tohto zákona je zlý. Väčšina z neho je odkázaná na regulácie v zdravotníctve, teda zdravotnícku legislatívu, a v školstve to ide svojím vlastným systémom. Čo sa týka sociálnych služieb a práce, tam zas zákon hovorí o psychoterapeutických metódach. Nie je to teda v skutočnosti zjednocujúce, ale skôr to veci komplikuje,“ vysvetlila pre Pravdu psychologička Katarína Mažárová.

Spolu s odborníkmi vládnu novelu skritizovali aj predstavitelia troch opozičných strán. Poslanec Michal Sabo (PS) upozornil, že pôvodným zámerom tejto reformy bolo zvýšenie dostupnosti odborníkov a odborníčok v psychoterapii a psychológii.
Návrh však prístup k starostlivosti zužuje a ešte starostlivosť viac uzatvára. V súčasnosti by sme terapeutov v oblasti duševného zdravia mohli podľa platnej legislatívy rozdeliť do dvoch kategórií. Prvú zastrešuje ministerstvo zdravotníctva, ide teda o psychoterapeutov, ktorých činnosť je podmienená zdravotníckym vzdelaním a certifikáciou. Do tejto kategórie spadajú napríklad klinickí psychológovia či medicínski pracovníci, teda aj psychiatri a iní lekári.
Druhú kategóriu rezort nezastrešuje a psychoterapeutická spoločnosť im činnosť povoľuje bez certifikácie. To znamená, že na rozdiel od prvej skupiny nemajú finančnú podporu zo štátu ani poisťovní. Treba pritom podotknúť, že psychoterapeutický výcvik je nadstavba k existujúcemu vzdelaniu, ktorá trvá štyri až päť rokov, teda ako ďalší vysokoškolský titul.

Do druhej kategórie patria psychoterapeuti, ktorí pred nadstavbou študovali napríklad špeciálnu pedagogiku či sociálnu prácu. Namiesto toho, aby nový zákon rozšíril výkon ich profesie, v návrhu sa ani nespomínajú, a teda sa ním táto kategória v podstate zruší.
„Je to absolútny protiklad toho, čo Slovensko pri aktuálnej pandémii duševných ťažkostí potrebuje. Je síce pravda, že ministerstvo formálne zákon pripravilo tak, aby bol splnený cieľ plánu obnovy, ale nie je splnený cieľ samotnej reformy,“ podotkol Sabo.
„Je to zákon pre zamestnania, ktoré sú v zdravotníckej legislatíve definované ako zdravotnícki pracovníci. Nie je to teda rozširujúce, ako to pôvodne malo byť,“ doplnila Mažárová.

Pripomienky odignorovali
Na tieto fakty upozorňovala rezort v pripomienke, ktorá sa do návrhu zákona vôbec nedostala. Ministrovi zdravotníctva to pripomínala opakovane, napríklad aj minulý týždeň listom, uviedla na tlačovke.
„Pripomienka bola podaná v súlade s právnymi predpismi. Devätnásteho februára sa uskutočnilo rozporové konanie. Doteraz nám nebola poslaná zápisnica. Materiál, ktorý nám bol odoslaný, nespĺňa ani formálne, ani obsahové náležitosti zápisnice. V podstate je to prekopírované stanovisko ministerstva zdravotníctva k hromadným pripomienkam,“ opísala Mažárová.
Denník Pravda mal toto stanovisko k dispozícii. Písalo sa v ňom len stručne jednou vetou, že predkladateľ zákonov nemusí reagovať na podnety, ktoré nespĺňajú náležitosti podľa vládnych legislatívnych pravidiel. Mažárová však tvrdí, že hromadná pripomienka to naplnila.

V hromadnej pripomienke sa okrem iného žiadalo aj otvoriť vzdelávanie v psychoterapii pre sociálneho pracovníka, špeciálneho pedagóga, sociálneho pedagóga a fyzioterapeuta. Na tom kritici trvali aj počas rozporového konania.
„Nebolo navrhnuté žiadne riešenie. Vidíme porušenie legislatívnych pravidiel v tom, že v sprievodnej dokumentácii zákona nie je zmienka o tom, že nejaká hromadná pripomienka vôbec bola,“ podotkla. Tvorcovia pripomienky sa teda podľa jej názoru majú právo obrátiť na súd, no v tejto chvíli k tomu ešte nepristúpia.
A to preto, že videli aspoň nejakú snahu zo strany rezortu korigovať a opravovať niektoré detaily zákona, no zároveň si sú odborníci vedomí, že ide o súčasť plánu obnovy.

15-tisíc ľudí na jedného odborníka
Aj prezident Slovenskej komory psychológov Ján Grossman zdôrazňuje, že cieľom plánovanej zmeny bolo zvýšiť dostupnosť psychologických a psychoterapeutických služieb, ako aj umožniť výkon profesie vzdelaným odborníkom, ktorým súčasná legislatíva neumožňuje oficiálne pracovať.
„Zákon mal vyriešiť zastrešenie psychológov pod jednou strechou, uznanie vzdelania a financovanie komory. Zákon tieto zmeny neprináša,“ uviedol. Zákon však podľa neho prináša presný opak, ktorý nazval chaosom.
Zhorší sa už teraz obmedzený prístup k pomoci, ako šéfa komory doplnila jej viceprezidentka Monika Farkašová. „Občanom Slovenska by zákon v tomto znení nepomohol. Naďalej by tu bola situácia, v ktorej na 15-tisíc obyvateľov pripadá jeden psychoterapeut,“ zdôraznila. Podľa Grossmana však to nie je všetko a situácia sa aj zhorší.

„Výkon činnosti psychológov a komory bude oveľa viac neprehľadný pre odborníkov i klientov, teda občanov SR. Ministerstvu zdravotníctva odborná verejnosť opakovane predkladala pripomienky k zákonu, no ministerstvo takmer žiadne relevantné pripomienky neakceptovalo,“ dodal prezident komory.
Bývalá ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS) doplnila, že minister avizoval, že je otvorený dialógu o úprave návrhu v druhom čítaní. „Spoločne tu vyzývame ministra zdravotníctva, aby to neboli prázdne reči, aby splnil to, čo povedal aj v parlamente,“ vyhlásila.
„Keď hovorí komora psychológov, aby sme rozšírili rady psychoterapeutov o ďalších ľudí, koho iného máme počúvať?“ dodala na margo žiadosti umožniť psychoterapeutickú činnosť aj povolaniam mimo zdravotníckeho sektoru.

Rezort sa bráni
Ministerstvo zdravotníctva v reakcii pre Pravdu konštatuje, že na zákone o psychologickej činnosti spolupracovalo viac ako 30 odborníkov. Tvrdí tiež, že návrh berie do úvahy aj pripomienkové konanie. „Výsledný návrh zákona zodpovedá dohodnutému konsenzu, ktorý vzišiel z trojnásobného pripomienkového konania a zapracovania pripomienok dotknutých rezortov, ako aj stavovských a odborných spoločností,“ napísal nám rezort.
Nestotožňuje s názorom, že zákon pripravovali ľudia bez praxe, stojí si za tým, že rieši dlhoročný problém týkajúci sa zákazu výkonu psychologického povolania inak ako výkonom štátnej alebo verejnej správy alebo jeho výkonu ako zdravotníckeho povolania.

Napriek kritike a upozorneniam od odborníkov si rezort myslí, že vytvára „predpoklad pre rýchly nárast počtu odborníkov a skokové navýšenie dostupnosti kvalifikovanej starostlivosti o duševné zdravie“.
Žiadosti psychológov na uznávanie vzdelania, ktoré v minulosti nebolo legislatívne ukotvené, sa podľa rezortu javia ako priamo retroaktívne. „Z uvedeného dôvodu by akceptovanie požiadavky Slovenskej komory psychológov znamenalo porušenie jednej zo základných zásad právneho štátu,“ dodal rezort v stanovisku pre Pravdu.