Ministerstvo financií v rámci legislatívneho procesu zverejnilo pripomienku, ktorú označilo za zásadnú: „S opätovným zavedením poskytovania odmien sudcov nesúhlasíme.“ Rezort pripomenul, že tieto odmeny boli zrušené zákonom z roku 2000 v súvislosti s reformou súdnictva.
Pripomienka sa odvoláva na tvrdenie predkladateľa z toho roku, že treba zohľadniť „ústavnú požiadavku, podľa ktorej plat sudcu by mal byť stabilnou a nemanipulovateľnou veličinou, a nemal by byť pohyblivým faktorom, s ktorým môže kalkulovať aktuálne vládne zoskupenie“. Návrh bolo možné pripomienkovať do 3. marca 2025, zásadná pripomienka od Kamenického má dátum 28. február 2025.
Odmena od ministra
Rezort financií poukázal aj na nález Ústavného súdu SR z roku 2005, ktorý konštatoval, že „výkon nezávislej rozhodovacej činnosti principiálne nepripúšťa odmeňovanie sudcu fakultatívnou dávkou (t. j. odmenou) z dôvodu, že sa musí vylúčiť možnosť faktického ovplyvňovania rozhodovacej činnosti sudcu prostredníctvom hmotnej zainteresovanosti fakultatívnou dávkou". Vo všeobecnosti preto platí, že sudca by mal byť finančne ohodnotený len platom, ktorý mu prislúcha z výkonu jeho funkcie.
Susko navrhuje, aby sudcovi bolo možné priznať odmenu až do výšky jeho funkčného platu. Na Slovensku pôsobí viac ako 1300 sudcov. Podľa zákona dostavajú taký istý plat, ako aj poslanci Národnej rady – trojnásobok priemernej mzdy v hospodárstve SR. Vlani radový sudca dostaval plat vo výške 4074 eur v hrubom. Prijem v skutočnosti môže byť vyšší, kým ku základnej mzde patria ešte funkčne príplatky.
Čítajte viac Poslancom a ministrom znovu stúpnu platy, polepší si aj Fico. Rebríčku najlepšie zarábajúcich premiérov v EÚ kraľuje Orbán
Kto by o udelení odmien rozhodoval? V niektorých prípadoch samotný Susko, respektíve iný šéf rezortu v budúcnosti: „O priznaní odmeny predsedovi krajského súdu rozhodne minister,“ uvádza sa v návrhu. Kritici môžu položiť otázku, či je to v súlade s oddelením súdnej moci od výkonnej moci.
Vo väčšine prípadov novelizácia počíta s tým, že o odmene rozhodne predseda súdu na návrh sudcovskej rady alebo aj bez takéhoto návrhu po predchádzajúcom prerokovaní v sudcovskej rade. O odmene pre predsedu okresného súdu by mal rozhodovať predseda krajského súdu.
Majú nadpriemerné príjmy
Ministerstvo spravodlivosti vymenovalo prípady, keď by bolo možné sudcovi priznať odmenu. Je ich niekoľko, napríklad za zastupovanie dočasne neprítomného zákonného sudcu alebo za publikačnú činnosť týkajúcu sa výkonu sudcu. Jeden bod počíta s možnosťou odmeny pre sudcu, ktorá nemá priamo nič spoločné s jeho prácou nad rámec daných povinností, a to pri dosiahnutí veku 50 rokov. Návrh ešte spresňuje, že kritériá na priznávanie odmien prijme sudcovská rada vždy na začiatku rozpočtového obdobia a zverejní ich.
Foto: SITA, Milan Illík
Rezort financií v zásadnej pripomienke tiež poukázal na to, že priemerný príjem sudcu je spomedzi ústavných činiteľov druhý najvyšší: „V roku 2024 bol mesačný príjem sudcu štvornásobne vyšší v porovnaní s priemernou mzdou v hospodárstve Slovenskej republiky (priemerný mzdový výdavok sudcu bol 6380 eur v roku 2024).“
Ministerstvo financií ďalej pripomenulo, že sudcovia majú garanciu kontinuálneho rastu platu cez jeho automatické naviazanie na rast priemernej mzdy v národnom hospodárstve SR. A nielen to: „Sudcovia majú nárok na ďalšie dva mesačné platy po splnení zákonných podmienok, v praxi ich splnia takmer všetci sudcovia.“ Ide o 13. a 14. plat.
Zásadná pripomienka, ktorá prišla od Kamenického, upozorňuje aj na skutočnosť, že sudcovia na Slovensku majú nadštandardné príjmy. Podľa údajov Útvaru hodnoty za peniaze na ministerstve financií z roku 2020 boli platy sudcov v porovnaní so zahraničím nadpriemerné: „Priemerný plat sudcu v pomere k priemernej mzde v hospodárstve SR bol o 4 % vyšší ako európsky priemer, pričom v roku 2022 vzrástol rozdiel na 14 %.“
Čítajte viac Únik informácií z rezortu financií? Matovič zverejnil konsolidačné scenáre, ráta sa so škrtmi aj pri dôchodkoch
Chceli by ešte vyššie
Návrh z dielne ministra Suska okrem iného navrhuje aj plošné zavedenie paušálnych náhrad pre sudcov. Ide totiž o príspevok k mzde, ktorý slúži ústavným činiteľom ako „vreckové“. Z týchto peňazí majú preplácať náklady, ktoré súvisia s výkonom ich funkcie. Paušálne náhrady dostávajú napríklad poslanci parlamentu, členovia vlády či šéfovia štátnych inštitúcií – napríklad Súdnej rady SR alebo Najvyššieho kontrolného úradu SR. Z predstaviteľov súdnej moci majú momentálne nárok na tento druh príplatku len sudcovia Ústavného súdu SR.
Suskov rezort navrhuje, aby paušálne náhrady dostávali aj všetci sudcovia krajských a správnych súdov, ako aj Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR. Ide o príspevky v rozsahu od 1050 do 2700 eur mesačne. Paušálne náhrady nepodliehajú zdaneniu ani odvodom, ide teda o príplatok „v čistom“.
Čítajte viac Víťazmi platového automatu sú starší lekári, nie pacient. Analytici: Ministerstvo by malo dbať na efektívnosť ich práce
Ministerstvo financií nesúhlasí ani s týmto bodom návrhu. Od rezortu spravodlivosti žiada vysvetlenie, z akého dôvodu by chcelo sudcom poskytovať tento príplatok. „Plošné zvyšovanie paušálnych náhrad nepovažujeme za opodstatnené vzhľadom na náklady spojené s výkonom povolania sudcu,“ uvádza sa v pripomienke Kamenického rezortu s tým, že prípadné zvyšovanie platov sudcov cez paušálne náhrady nie je systémové a vytvára precedens aj pre iné povolania.
Ministerstvo financií tiež upozorňuje, že paušálne náhrady nie sú predmetom dane z príjmov, a preto ich plošné zavedenie spôsobí výpadok v štátnom rozpočte, „čo je v rozpore s potrebou konsolidácie verejných financií“.
Vyhodnotenie pripomienok k návrhu sa začalo 31. marca a podľa informácii na portáli SlovLex ešte nebol ukončený.