Najnovšie koaličné a vládne problémy sa točia najmä okolo nespokojnosti lídra SNS Andreja Danka s transakčnou daňou a ministra cestovného ruchu a športu Rudolfa Huliaka (nom. Smeru) s manažovaním epidémie slintačky a krívačky. Peter Pellegrini však začal so silnou kritikou vlády ešte skôr, konkrétne pri Ficovom zákone o covidových amnestiách.
Parlament ich schválil 9. apríla, ale hlava štátu o nich polemizovala už na začiatku marca. Znenie zákona o odškodnení za pandemické priestupky znamená, že ak niekto počas mimoriadnej situácie v rokoch 2020 až 2023 porušoval hygienické opatrenia a autority ho za to pokutovali, peniaze sa mu môžu vrátiť. Ďalej majú podľa zákona všetci ľudia, ktorí museli tráviť čas v štátom určenej karanténe, nárok na vrátenie poplatkov za pobyt.

S refundáciou karanténových poplatkov v rozprave nemali problém ani opoziční poslanci. Kritiku si však vyžiadalo preplácanie pokút, ktoré podľa nich vysiela signál, že vládne zákony na Slovensku netreba dodržiavať, a hrozí preto anarchia.
Pellegrini už pred mesiacom označil zákon za problematický a uviedol, že ide o nepekný odkaz a signál všetkým ľuďom. Ako ďalej povedal po stretnutí s pozostalými obetí, idea amnestie zároveň zakladá vážny problém do budúcnosti. V prípade ďalšej pandémie by totiž boli niektorí ľudia posmelení nedodržiavať pravidlá. Po schválení zákona ho v relácii STVR označil za nebezpečný precedens.
Na otázku, či zákon podpíše, nám Pellegriniho hovorkyňa Patrícia Medveď Macíková jasne neodpovedala. „Pán prezident sa so zákonom po jeho doručení dôkladne oboznámi a následne prijme svoje ústavné rozhodnutie,“ napísala.

Priskorá renta
Svoje právo veta pritom prezident už tento rok raz využil. Do parlamentu v stredu (16. 4.) vrátil zákon o doživotnej rente pre generálneho prokurátora. Podľa zákona, ktorý Národná rada len nedávno schválila, má po novom šéf Generálnej prokuratúry SR nárok na plat do konca svojho života po štyroch odpracovaných rokoch.
Pellegrini s tým nesúhlasil, výsluhový dôchodok pre generálneho prokurátora navrhuje úplne zrušiť, no alternatívou by mohlo byť priznanie dôchodku pre šéfa prokuratúry, ak by túto pozíciu zastával celé funkčné obdobie. „Ak si poslanci myslia, že má dostať rentu, tak by ju mal generálny prokurátor dostať po odslúžení plného sedemročného obdobia, a nie, keď v polovičke odíde,“ uviedol prezident.

Ku kritike renty tak podnietil aj Huliaka, ktorého poslanci pritom za zákon pôvodne hlasovali. V stredu už minister športu avizoval, že sa o tom bude chcieť zhovárať na koaličnej rade a taktiež sa mu nepozdávalo udeľovanie renty už po štyroch rokoch na čele prokuratúry.
Politológ z Trenčianskej univerzity Miroslav Řádek s Pellegrinim v tomto prípade súhlasí a hovorí, že zaujal správny postoj. „Pokiaľ by pán prezident zákon podpísal, tak záležitosť poputuje na Ústavný súd, ktorý by zákon mal podľa mňa zrušiť. Je to legislatívny nonsens. Takto nevyzerá žiadny zákon demokratického právneho štátu. Súčasne si myslím, že ak by aj Ústavný súd nemal so zákonom problém, tak by ho chcela zrušiť ktorákoľvek ďalšia vládna garnitúra,“ vysvetlil politológ z Trenčianskej univerzity.

Nepopulárna daň
Okrem toho Pellegrini nie je veľkým fanúšikom ani nesmierne neobľúbenej transakčnej dane, ktorú pred časom v rámci konsolidačného balíčka svojím podpisom sám schválil. Podobne ako Danko, ktorý spolu s ostatnými poslancami za SNS za zákon hlasoval.
Líder národniarov po novom aktívne volá po zrušení transakčnej dane a do parlamentu už podal návrh, aby sa tak stalo aspoň v prípade živnostníkov a podnikateľov s obratom do 100-tisíc eur. Pellegrini zas v STVR pripúšťal, že táto nová daň má množstvo nedostatkov a u obyvateľov Slovenska vyvoláva veľkú nevôľu.

„Po jedenástich dňoch neviem vyhodnotiť, či transakčná daň plní alebo neplní účel, ale po jedenástich dňoch viem vyhodnotiť, že vyvoláva veľké napätie a nevôľu obyvateľov, pretože akákoľvek daň musí dávať ľuďom logiku, musí sa vedieť, či je to daň zo zisku alebo je to daň z obratu alebo je to daň z pridanej hodnoty (DPH). Najväčší problém transakčnej dane je, že tým, ktorí ju platia, nedáva absolútnu logiku a nechápu, prečo by ju len z toho, že presúvajú peniaze z účtu na účet alebo platia za niečo, čo kúpili, mali platiť daň,“ povedal prezident.
Politológ z Prešovskej univerzity Michal Cirner podotýka, že Pellegrini si uvedomuje, že môže na hlavu štátu kandidovať ešte raz, a tak sa snaží sám reflektovať na témy, ktoré hýbu spoločnosťou, v snahe získavať preferencie do budúcna.

„Na to, aby si udržiaval vysokú popularitu, nemôže vždy mlčať, pretože pokiaľ sa na vládnu koalíciu pozerá s prižmúrenými očami, tak si to všímajú aj verejnosť, aj opozícia. Teraz otvoril presne tie témy, ktoré hýbu verejnosťou a vážne sa tým zaoberajú aj v koalícii. Prezident si prihrieva polievočku, aby bol obľúbený,“ uviedol Cirner.
Iná realita
Řádek sa však celkovo z Pellegriniho vyjadrení úprimne čudoval. „Mám pocit, že on azda posledného pol roka žil v inej krajine ako na Slovensku. Jednak podpísal zákon o transakčnej dani, ktorú zrazu nechce. Potom je tu otázka, či s prepáčením vôbec vie, čo podpisuje. Ak niečo podpísal ako prezident, tak teraz sám seba usvedčil z toho, že to bolo aj jeho zlé rozhodnutie,“ hovorí politológ. „Zástupcovia jeho politickej strany ešte pri návrhoch rozpočtovej konsolidácie boli súčasťou tímu, ktorý prijal transakčnú daň,“ pripomenul.
Politológa z Trenčianskej univerzity prekvapilo, že prezident práve takto postupuje v zásadných chvíľach pre vládnu koalíciu. „Keď pred rokom vyhral parlamentné voľby, tvrdil, že chce byť oporou koalície. Počas kampane vytýkal Ivanovi Korčokovi, že on chcel naopak s koalíciou až príliš súperiť. Ale neviem, čím sú súčasné postoje Petra Pellegriniho odlišné od súperenia,“ konštatoval Řádek.

Na druhej strane by sa to podľa neho dalo nazvať ešte akýmsi verejným mentorovaním vládnej koalície. A keď berieme do úvahy, že prezident má v Hlase zároveň titul čestného predsedu a otca zakladateľa, a teda sa ešte úplne nevytratil jeho vplyv z koalície, treba sa pýtať, či to ešte stále je „jeho koalícia“.
„Pellegrini sa tak rozhodne nechová a nie je to úplne ten istý človek, ktorý ešte v minulosti vystupoval ako konsenzuálny politik, ktorý si chce skôr vyjednať veci za zatvorenými dverami. V súčasnosti posiela vládnej koalícii odkazy cez médiá, čo je pre mňa dôkaz, že skôr nefunguje vládny dialóg v rámci súčasnej vládnej koalície,“ uzavrel Řádek.
Cirner s ním súhlasí a dopĺňa, že usmerňovanie, kritizovanie vlády či vetovanie jej zákonov vlastne vyplýva z funkcie prezidenta. „Pellegrini využíva svoj vplyv. Myslím si, že aj kvôli popularite, no na druhej strane sa tiež snaží plniť svoju úlohu. Nielen hovoriť o svetlejších zajtrajškoch, ale aj pomenovávať problémy, ktoré v spoločnosti a politike v súčasnosti sú,“ uzavrel odborník z Prešovskej univerzity.
