Takzvaný Einmannbunker našla ešte začiatkom apríla obyvateľka Trenčianskych Stankoviec Zlatica Kremeňová. Keďže sa venuje vo voľnom čase regionálnej histórii a blíži sa 80. výročie konca druhej svetovej vojny, zisťovala, či sa v obci nezachoval nejaký objekt z týchto čias.
Miestni ju naviedli do časti obce Rozvadze, neďaleko štrkovne, kde v húštine medzi drobným stavebným odpadom ležal prenosný bunker. Ako hovorí, išla „na istotu“ a hoci dekády splýval so zeleňou, okamžite ho identifikovala. „Vedela som, že to nie je len obyčajný nález, ale pevnostný objekt z druhej svetovej vojny,“ zhodnotila.
Sú už len štyri
Kde presne bunker pôvodne slúžil, dnes už nie je známe. Miestni spomínali pani Zlatici, že ho do areálu trenčianskostankovskej štrkovne zrejme previezli v 50. rokoch minulého storočia. Einmannbunkry sa po vojne využívali napríklad aj ako kryty pri demoláciách v lomoch a slúžili aj československej ľudovej armáde.
„Nevieme, kde stál pôvodne. V dobe socializmu zrejme slúžil na blízkom letisku. Keď stratil opodstatnenie, kúsok odtiaľ je štrkovňa, je teda možné, že sekundárne slúžil ako ochrana človeka pri odstrele,“ domnieva sa riaditeľ Podjavorinského múzea v Novom Meste nad Váhom Kamil Nováčik. Rovnakú verziu si vypočula aj pani Zlatica. „Podľa spomienok pamätníkov ho letisko používalo ako cvičný cieľ,“ priblížila.
Foto: Pravda, Lubos Pilc
Kremeňová ohlásila nález Krajskému pamiatkovému úradu v Trnave a od odborníka na fortifikačnú architektúru z druhej svetovej vojny Matúša Sládeka sa dozvedela, že ide o zriedkavý objekt. Hoci vojenských bunkrov je na Slovensku ešte mnoho, Einmannbunkre v tvare, aký našli v Stankovciach, rátajú na prstoch jednej ruky.
„Nie je vylúčené, že sa zase niekde objaví taký, ako je tento. Roky ležal na skládke a nikto si ho nevšimol. Mnohé z nich sa však po vojne zničili,“ podotkol múzejník Nováčik. Dva ďalšie „Einmanny“ sa nachádzajú v areáli Závodov ťažkého strojárstva v Dubnici nad Váhom a jeden vo Vojenskom obvode Záhorie.
V zbierke majú aj Kugelbunker
Nováčik vysvetlil, že existujú rôzne typy bunkrov pre jedného človeka. Podjavorinské múzeum má okrem najmladšieho úlovku v zbierke aj takzvaný Kugelstand v tvare železobetónovej zrezanej gule. Rovnaký našli na jeseň 2023 v obci Chocholná-Velčice, keď nález vykopal miestny poľnohospodár, lebo mu zavadzal pri orbe na poli a domnieval sa, že je to skala. Objekty tohto typu sú známe aj pod názvom Kugelbunker.
Foto: Pravda, Lubos Pilc
„Vyrábali sa aj na území Slovenska v závere roku 1944 až do prechodu frontu krátko pred koncom vojny odlievaním betónu do drevených opakovane použiteľných foriem, v ktorých bola vložená zviazaná armatúra zo železných prútov. Oba základné tvary sa zhotovovali vo viacerých variantoch. Slúžili ako kryty a palebné miesta pre pechotu, najčastejšie pre guľometníkov,“ vysvetlil po náleze v roku 2023 Pamiatkový úrad.
Kugelbunkrov bolo podľa pamiatkarov rozmiestnených na Slovensku možno až tisíc a stali sa u nás najpočetnejším nemeckým palebným železobetónovým objektom. „Najviac ich bolo na území Bratislavy, vyhlásenej za pevnosť, a na pevnostnej línii tiahnucej sa od Bratislavy až do Kysúc. Po vojne sa značná časť z nich zničila, časť ostala na miestach pôvodného osadenia a časť bola premiestnená a druhotne využitá, napr. sa použili ako kvetináče, preliezky na detských ihriskách či nádrže,“ uvádzajú na svojej webovej stránke.
Čítajte viac Vzdušný priestor by sme si mohli strážiť sami už v lete, prišli ďalšie F-16. Do Kuchyne leteli na etapy
Bunkre sa zapúšťali do zeme
Bunkre pre osamelých pozorovateľov sa vyrábali počas hitlerovského Nemecka v betonárkach, odkiaľ sa pomocou oka vo vrchnej časti transportovali priamo na miesto, kde ich vojsko potrebovalo. „Tieto objekty sa používali vtedy, keď sa blížil front, a keď Tretia ríša cítila, že sa bude musieť brániť na tých dobytých územiach. Išlo o snahu udržať určitú líniu,“ vysvetlil Nováčik.
Kde vyrobili bunker nájdený v Stankovciach, nie je známe. Najbližšia továreň bola podľa Nováčikových znalostí vo Viedni. „Už z názvu vyplýva, že to bol objekt dimenzovaný pre jedného človeka. Mal slúžiť ako pozorovateľňa. V iných zvláštnych prípadoch mohol slúžiť aj pre ostreľovača, ale primárne ako ochrana pre toho jedného človeka, ktorý pozoroval, napríklad pri bombardovaní, kde nevybuchli jednotlivé zhodené bomby a mohol potom označiť tie miesta,“ priblížil riaditeľ múzea.
„Príliš veľa priestoru v tomto type bunkra nebolo. Sú známe prvorepublikové bunkre, z ktorých sa robila celá línia na hraniciach Československa, mnohé z nich sú dodnes zachované. Boli to až také malé pevnosti pre viacero ľudí. V Einmannbunkri nie je priestor na mobiliár alebo pohodlie,“ podotkol.
Pozorovacie zvony nemeckej výroby sa svojho času nazývali Luftschutz-Splitterschutzzelle. Ako upozorňuje stránka fortifikace.net, označenie Einmannbunker je prinajmenšom zavádzajúce, pretože pozorovacie zvony mohli podľa prevedenia využívať naraz aj štyri osoby ako núdzový úkryt. Často v ňom zostávala aj požiarna hliadka či zamestnanci na stráži.
Pozorovateľne mali byť nenápadné, a preto dve tretiny bunkra zapúšťali do zeme. Dnu viedli schodíky. Z dvojmetrového objektu trčala nad zemou len časť kupoly s priezormi. Dôkazom sú objekty v Dubnici. Einmannbunker, ktorý vlastní Podjavorinské múzeum, mal pôvodne aj dvierka. Tie však chýbajú. Počas niektorého z presunov prišiel aj o torzo múru v zadnej časti. „Pravdepodobne, keď im zavadzal, odtiahli ho nešetrným spôsobom na skládku,“ domnieva sa riaditeľ.
Foto: Pravda, Lubos Pilc
Pomáhala hydraulická ruka
Na mieste nálezu zostal v Trenčianskych Stankovciach po bunkri už len odtlačok v hline. S odvozom trojtonového Einmannbunkra archeológom pomáhalo nákladné auto s hydraulickou rukou. Z húštiny sa ho odbornému tímu podarilo vyslobodiť asi po hodine.
„Najprv sa odkopalo okolie, potom sa bunker zdvihol a vysypala sa z neho zemina, ktorá bola vo vnútri,“ opísala pani Zlatica. Presun zriedkavého nálezu sprevádzal do Nového Mesta nad Váhom tím pod dohľadom archeológa. „Previezli sme ho veľkým nákladiakom s rukou. Má približne tri tony, iná možnosť, ako s ním hýbať, nebola,“ doplnil Nováčik.
Bunker je aktuálne umiestnený na dvore v novomestskom múzeu. Riaditeľ múzea hovorí, že nateraz ho ponechajú v nálezovom stave a jeho budúcnosť bude závisieť aj od toho, či sa nájdu potrebné financie.
„Je otázka aj múzejnej prezentácie – chceme ho prezentovať v nálezovom stave, alebo ho chceme zrekonštruovať? Nie je jasné, čo s tým ešte v budúcnosti urobíme, ale pravdepodobne bude umiestnený tu na dvore Podjavorinského múzea,“ naznačil s tým, že sprístupniť ho spolu s Kugelbunkrom chcú časom aj verejnosti.
Foto: Pravda, Lubos Pilc
Pozostatky vojny v lesoch a záhradách
Nové Mesto nad Váhom počas druhej svetovej vojny vyzeralo podľa Nováčika podobne ako iné mestá na Považí, ktoré s napätím očakávali prechod frontu. „Bol tu zároveň silný fenomén partizánskeho hnutia. Na Podjavorinských kopaniciach pôsobilo niekoľko partizánskych skupín. Často dochádzalo k pomerne ostrým bojom,“ vysvetlil. Pre novomestské múzeum má bunker preto najmä kultúrno-spoločenskú hodnotu, ilustruje totiž históriu v regióne.
Na objekty z druhej svetovej vojny možno v prírode natrafiť doteraz, o čom svedčí aj nález v Chocholnej. „Týchto železobetónových alebo betónových objektov z obdobia druhej svetovej vojny je na našom vidieku pomerne dosť. V línii okolo Malých Karpát, v každej druhej až piatej dedine nájdete rôzne protitankové zábrany – veľké betónové kocky uložené povedľa cesty,“ podotkol Nováčik.
Nie je teda výnimočné, že na pozostatok z vojny natrafia ľudia aj v lesoch či na svojich pozemkoch. Ak sa tak stane, ideálne je podľa riaditeľa múzea kontaktovať príslušný krajský pamiatkový úrad. „Betónový bunker zrejme nikomu neublíži, ale v prípade nevybuchnutej munície, treba byť opatrný a nahlásiť ju odborníkom,“ upozornil šéf múzea.
Návod, ako postupovať, ponúkajú na svojej stránke aj pamiatkari. Pri náleze vojnových objektov sa totiž môžu nachádzať aj hnuteľné predmety z obdobia vojny, ktoré sú chránené pamiatkovým zákonom ako súčasť archeologického dedičstva.
„Pri náleze akýchkoľvek vojnových objektov v pôvodnom umiestnení je riziko, že vnútri objektov alebo v ich blízkom okolí sa môže nachádzať nevybuchnutá munícia, aj preto so zemnými alebo výkopovými prácami nepokračujte,“ vysvetľujú.