Zoo na kolenách. K zvieratám môžu len zamestnanci, rátajú škody. Odškodnenie zatiaľ prisľúbili len jednej zoo

Prvé tri ohniská vírusu slintačky a krívačky (SLAK) potvrdili ešte pred mesiacom na troch farmách na juhu Slovenska. Rozbehla sa mašinéria preventívnych opatrení, ktoré však podľa kritikov prišli neskoro, najmä ak sa vedelo o výskyte vírusu v susednom Maďarsku. Vláda nariadila na mimoriadnom rokovaní zatvoriť všetky zariadenia na výstavu hovädzieho dobytka, oviec, kôz a ošípaných vrátane zoologických záhrad a cirkusov.

Zvieratá v zoo ohrozené SLAK

Fotogaléria 10 fotiek

+7

Pravda oslovila viaceré slovenské zoologické záhrady, ktoré chovajú vzácne druhy zvierat. Ohrozené sú kengury, daniele, lamy, no aj byvoly, hrochy, antilopy či žirafy. Prehľad ohrozených zvierat v jednotlivých zoo nájdete nižšie. Na základe vládnych opatrení zostali počas Veľkej noci zatvorené zoo v hlavnom meste, Košiciach, na Spiši aj v Bojniciach, no aj EkoPark Piešťany.

Zatvorené aj cez sviatky

Kedy slovenské zoo budú znova sprístupnené bude závisieť od toho, ako sa vírus, ktorý sa na Slovensku objavil po polstoročí, podarí zlikvidovať. Mnohé po zimnom útlme chystali so začínajúcou jarou otvorenie sezóny. Namiesto davov turistov však zvieratá navštevujú len zamestnanci. Výnimka neplatila ani cez veľkonočné sviatky.

„Momentálne sú všetky zoologické záhrady na Slovensku zatvorené, a teda aj tá naša. To, kedy budeme môcť otvoriť, žiaľ, nevieme,“ potvrdil riaditeľ Zoologickej záhrady Spišská Nová Ves Karol Dzurik.

Ministerstvo pôdohospodárstva upozorňuje, že mimoriadne núdzové opatrenia prijaté hlavným veterinárnym lekárom majú jasný cieľ – zastavenie šírenia vírusu a ochranu zvierat. Nielen na farmách, ale aj v zoo sa totiž chová množstvo zvierat, ktoré sú vnímavé na slintačku a krívačku.

„Preventívne opatrenia, v tomto prípade eliminácia zavlečenia nákazy do zoo ľudským faktorom môže v konečnom dôsledku zachrániť vnímavé zvieratá chované v zoo. Riziko prenosu tejto nákazy človekom je skutočne vysoké,“ uviedla hovorkyňa rezortu pôdohospodárstva Veronika Daničová.

Dúfajú v kompenzácie

Hoci finálnu sumu škôd, ktoré vzniknú v dôsledku usmrtenia viac ako osemtisíc kusov hospodárskych zvierat, ešte nevyčíslili, šéf rezortu Richard Takáč (Smer) už naznačil, že sa môžu vyšplhať na desiatky miliónov eur. „Ide nielen o ich hodnotu, ale aj o ďalšie škody, s ktorými sa budeme musieť vysporiadať,“ skonštatovala hovorkyňa ministerstva.

Na rozdiel od hospodárov či farmárov, ktorí museli utratiť svoje chovy, môžu zoo v odškodnenie nateraz len dúfať. „Žiadali sme listom Ministerstvo pôdohospodárstva o kompenzáciu, nateraz máme informácie, že zoologické záhrady nebudú zahrnuté do tejto schémy,“ uviedla pre Pravdu vedúca oddelenie vzdelávania a marketingu Zoologickej záhrady Košice Eva Malešová.

Foto: Eko Park Piešťany

Eko Park Piešťany Zvieratá z EkoParku Piešťany.

Rovnaké informácie má aj Dzurik. „Momentálne máme informácie, že zoologické záhrady sa nebudú môcť uchádzať o finančné kompenzácie, čo sa týka straty príjmu, čo je pre nás znepokojujúce a veríme, že sa to zmení. Ak by naša zoo bola zatvorená až do letných prázdnin (júl) strata na vstupnom by bola 250 000 eur, čo je 50 percent nášho ročného rozpočtu,“ spresnil riaditeľ.

Hovorkyňa Zoo Bratislava Alexandra Ritterová hovorí, že na prvom mieste je pre nich zdravie zvierat, preto dodržiavajú prijaté opatrenia. „Sme však na začiatku hlavnej sezóny a straty na tržbách sú pre každú z piatich zoo na Slovensku existenčné. Preto veríme, že štát pri odškodňovaní zasiahnutých subjektov, bude myslieť aj na slovenské zoologické záhrady. Situáciu aktívne komunikujeme aj s naším zriaďovateľom,“ priblížila.

Ako sa k zoo Takáčov rezort zachová, zatiaľ nespresnil. „Následne sa bude štát zaoberať analýzou škôd v jednotlivých rezortoch,“ dodala Daničová. Viaceré zatvorené zariadenia už rozbehli rôzne formy finančnej podpory. Návštevníci si u niektorých môžu zakúpiť aj online lístok či permanentku, ktorú využijú pri znovuotvorení zoo alebo si symbolicky adoptovať zviera.

Aké škody vzniknú

Ako potvrdila Malešová z košickej zoo, veľkonočné sviatky sú z hľadiska návštevnosti zaujímavé aj pre ich zariadenie. Za priaznivého počasia ho navštívilo v minulosti aj vyše 10-tisíc ľudí. Zatvorenie zoo im zhruba do polovice mesiaca už spôsobilo finančné škody na úrovni približne 150-tisíc eur.

Dzurik zo spišskonovoveskej zoo hovorí, že finančnú škodu, ktorá im vznikne počas sviatkov je ťažké odhadnúť. „Toto je ťažké povedať, návštevnosť závisí od počasia a iných faktorov. Ak však bude priaznivé počasie, našu zoo by podľa skúseností navštívilo počas sviatkov viac ako 10 000 návštevníkov, čo je približne 30 000 eur,“ vyčíslil. Zoologickú záhradu plánovali otvoriť ešte prvého apríla. Vlani len za prvých deväť dní novej sezóny mali tržbu 15-tisíc eur.

S vyššími škodami rátajú v Bratislave. Pre ich zariadenie ide už o druhý bolestivý úder za posledné mesiace, na jeseň ich totiž postihli záplavy. „Zoo Bratislava je zatvorená od 21. marca. Ak bude zoo zatvorená 30 dní, predpokladáme, že výpadok tržieb bude v objeme 250 – 350 000 eur. Ak by išlo o dlhšie obdobie – tri až štyri mesiace, výpadok môže byť až v objeme 1 000 000 eur,“ skonštatovala Ritterová. Počas minuloročnej Veľkej noci boli tržby len zo vstupného vo výške takmer 70-tisíc eur.

„Predpokladali sme, že príjem zo vstupného počas tohtoročných veľkonočných sviatkov bude minimálne na rovnakej úrovni, ak nie vyšší,“ pokračovala.

Zverinec museli až do odvolania zatvoriť aj v EkoParku Piešťany. „Dúfame však, že ak nevznikne nové ohnisko nákazy, tak nám dovolia otvoriť,“ uviedol ešte pred sviatkami majiteľ Vratko Javro. V parku pracuje 30 zamestnancov a fungujú ako príspevková organizácia. Všetky prostriedky na chod majú podľa Javra len z tržieb, ktoré sú momentálne nulové.

Ako priblížil, v priebehu roka majú park v plnej prevádzke sedem mesiacov – od marca do októbra, kedy majú priemernú tržbu 150-tisíc eur mesačne, pričom mesačne ich chod prevádzky vyjde na viac ako 70-tisíc eur. „Ku dnešnému dňu (10. apríla, poz. red.) je situácia taká, že budeme mať zatvorené už druhý mesiac, takže sme prišli o 300 000 eur,“ zhodnotil Javro.

Vírus ohrozuje kriticky ohrozenú zver

V košickej zoo ohrozuje slintačka a krívačka 34 druhov a plemien zvierat. Citlivé na nákazu sú najmä uhorský stepný dobytok, byvol lodný či zebu zakrslý. Na Spiši chovajú podľa Dzurika tucet druhov, ktorých vírus ohrozuje.

„V našej zoo chováme 12 druhov v počte 46 jedincov zvierat ohrozených vírusom SLAK – kengura červenokrká, daniel škvrnitý, jak domáci, koza kamerunská, koza walliská, lama alpaka, lama krotká, ovca kamerunská, rácka hortobágyská, ťava dvojhrbá, zebu zakrslý, paovca hrivnatá,“ vymenoval. Zo zvierat, ktoré patria pod ochranu CITES (z angl. Convention on International Trade in Endangered Species of Wild Fauna and Flora) sú to paovca hrivnatá, no chovateľsky zaujímavé sú podľa riaditeľa aj ťavy, lamy, kengury. „Prejavuje sa rovnako,“ povedal o slintačke a krívačke Dzurik.

Tri desiatky druhov zvierat, 180 jedincov, sa môžu nakaziť aj v Bratislave. Sú medzi nimi aj kriticky ohrozené druhy živočíchov, ako diviaky visajanské alebo antilopy adaxy núbijské. „Ohrozené sú však aj zubry, ostatné druhy antilop, žirafy, hrošíky, jelene, daniele, muflóny, lamy, diviaky, kozy a ovce, takiny a ťavy,“ opísala Ritterová.

SLAK sa podľa nej u spomínaných druhov môže prejaviť s podobnými príznakmi ako u hovädzieho dobytka. „U druhov, ktoré nie sú domestikované, predpokladáme, že prejavy by mohli byť miernejšie a nie tak výrazné,“ pokračovala.

Foto: Eko Park Piešťany

Eko Park Piešťany Zvieratá z Eko Parku Piešťany.

Hermeticky sa uzavreli

Na penzum informácií o opatreniach, ktoré dostali od štátu, si zoologické záhrady nesťažujú. „Áno, máme dostatok informácií, ale nemáme informácie kedy budeme môcť otvoriť, čo je pre nás podstatné,“ podotkol Dzurik.

Aby zamedzili prenosu SLAK, v Spišskej Novej Vsi nainštalovali dezinfekčné rohože pre zamestnancov a úplne zakázali vstup vozidlám do areálu. „Zvýšili sme početnosť dezinfekcií chovných zariadení a spoločných priestorov. Zaviedli sme evidenciu osôb,“ priblížil ďalej riaditeľ. Striktné opatrenia zaviedli aj v Košiciach, no ako podotkla Malešová, vyžiadali si zvýšené náklady na dezinfekciu chovných priestorov a prevádzky vôbec.

„Areál je takmer hermeticky uzavretý. Všetky vozidlá zabezpečujúce prevádzku, vrátane dodávateľov, prechádzajú dezinfekčným brodom, ktoré sú aj pri vstupoch do chovných zariadení,“ vysvetlila. „Nariadené preventívne opatrenia striktne dodržiavame. Chovatelia venujú viac pozornosti očiste a dezinfekcii pracovného náradia a pomôcok,“ zhrnula Malešová.

Pripravujú sa aj na čierny scenár

Ritterová hovorí, že situáciu berú veľmi vážne a uvedomujú si, akej hrozbe čelia. Zaviedli prísne hygienické normy a chovatelia, zoológovia a veterinári intenzívne monitorujú zdravotný stav zvierat. „Zamestnanci zoo nesmú vstupovať do areálu v civilnom oblečení. Musia sa prezliecť a prezuť. Pred zoo sú z tohto dôvodu aj umiestnené externé šatne. Pred vstupmi do budov a pavilónov sú umiestnené dezinfekčné rohože, cez ktoré musia zamestnanci prechádzať,“ opísala.

Ak sa do zoo chystá auto s povolením, na prechod má určený len jeden vstup s dezinfekčnou bránou. Každé vozidlo, ktoré vchádza do areálu je kompletne dezinfikované. „Zamestnanci pri práci používajú ochranné pomôcky a musia dodržiavať prísne hygienické pravidlá týkajúce sa manipulácie s potravou zvierat, ich ošetrovaním či čistením chovných priestorov. Zamestnanci, ktorí doma chovajú hospodárske zvieratá, majú zamedzený kontakt so zvieratami, ktoré sú ochorením ohrozené,“ priblížila ďalej Ritterová.

Zoo v hlavnom meste sa pripravuje aj na najhorší scenár. Pripravené majú zásoby jedla pre zver aj spacie vaky pre pracovníkov. „Pripravujeme sa aj na prípad, že by sa zoo musela úplne uzavrieť a zamestnanci by museli zostať so zvieratami v priestoroch zoo, vytvárame preto zoznam zamestnancov, ktorí by v zoo zostali, snažíme sa aj materiálne zabezpečiť, ak by nastala táto situácia,“ dodala.

S Regionálnou veterinárnou a potravinovou správou aktívne podľa Ritterovej komunikujú. V prípade, aby sa vírus u nich vyskytol, o ďalšom postupe rozhodnú príslušné orgány. V bratislavskej zoo však veria, že pri rozhodovaní by sa zohľadnilo, že v zoo chovajú vzácne a ohrozené druhy, ktorých globálna populácia má v mnohých prípadoch veľmi nízku početnosť.