Novomestský Kostol Narodenia Panny Márie z 13. storočia je jedným z najvýznamnejších v regióne. Podľa riaditeľa Podjavorinského múzea Kamila Nováčika je zaujímavý predovšetkým svojou výtvarnou výzdobou, ktorá vznikla v období raného baroka v druhej polovici 17. storočia.
„V našich podmienkach je tá výzdoba absolútne výnimočná. Presahuje región Považia, a dokonca možno aj Slovenska. Jediná analógia je univerzitný kostol v Trnave, na tom sa zrejme podieľala rovnaká umelecká huta,“ uviedol pre Pravdu Nováčik s tým, že na štukovej výzdobe je evidentný taliansky vplyv.
Neveľkú výstavu Medzi remeslom a umením, ktorá je verejnosti prístupná do konca septembra, poňali ako poctu fenoménu reštaurátorstva. Dokumentuje rozsiahly reštaurátorský projekt, ktorým kostol prechádza. V prvej fáze prešla obnovou časť chrámu s názvom presbytérium, teda priestor pre oltár a kňaza.
Ako sa menia pigmenty
Nováčik podotkol, že reštaurovanie nie je len o prítomnosti reštaurátora na mieste realizácie, celej práci musí predchádzať aj výskum. „Je to špecializovaný postup,“ zdôraznil. Aby verejnosti viac priblížili prácu reštaurátorov, vo vitrínach vystavujú aj ich nástroje ako sú špachtle, škrabky a skalpely. Tie majstrom slúžia pri odstraňovaní mladších vrstiev malieb, pri čistení výzdoby alebo modelovaní.
Na prezretie sú vystavené aj pigmenty, ktoré sa miešajú s vápennými zmesami. „Treba podotknúť, že v historických dobách sa farby vyrábali z rôznych materiálov. Je to ďalší rozmer reštaurovania. Nie je to len umenie alebo remeslo, ale zároveň aj veda, pretože reštaurátor musí byť zdatný aj v chémii a orientovať sa, ako látky reagujú,“ priblížil.
Foto: Pravda, Lubos Pilc
Životnosť pigmentov je podľa neho rádovo v desiatkach rokov a časom reagujú. Zo zelenej či modrej farby sa môže časom stať až čierna. „Zaujímavým príkladom je Rotunda v Dechticiach, kde sa nachádza takzvaná čierna Panna Mária. Ona však nikdy čierna nebola. Pravdepodobne išlo o inkarnát, teda farbu ľudského tela, ale po zoxidovaní sa stal pigment čiernym. Je to veľmi častý jav,“ vysvetlil.
Na pamiatky vplývajú klimatické zmeny, no aj kvalita ovzdušia. „Určite poznáte meďou obité strechy, zvlášť na kostoloch, ktoré mali zelenú farbu, napríklad Michalská brána v Bratislave. Dnes už sa zmenilo natoľko ovzdušie, asi nie je tak znečistené, že meď už neoxiduje takýmto spôsobom a nezelenie. Práve na Michalskej bráne sa oxidácia vyvolávala, aby mala strecha zelený vzhľad,“ pokračoval.
Na pamiatkach zanechávalo stopy aj vykurovanie. „Keď si predstavíte 19. storočie alebo prvú polovicu 20. storočia, tak v mestách všetky strechy, komíny a fasády boli zadymené už len preto, že sa kúrilo prevažne uhlím. Historické fasády dostávali veľké zásahy, strácali svoju farebnosť a pôvodný vzhľad. To už dnes netrvá a ich stav je lepší,“ podotkol Nováčik.
Odťatá ruka anjela
Výstava má poukázať aj na hmotnosť štúk. Jeden z príkladov, ktorý vystavujú v múzeu, má 1,5 kilogramu. „Viete si predstaviť, koľko ton sa nachádza nad vašimi hlavami v samotnom presbytériu?“ rečnícky sa spýtal šéf múzea. Keďže štuky v novomestskom kostole majú zväčša členitý reliéfový povrch, výpočet ich celkovej hmotnosti by bol náročný. „Rozhodne sa bavíme v tonách,“ domnieva sa.
Foto: Pravda, Lubos Pilc
Zmenami však prešlo aj samotné štukatérstvo. „Dnes je o tom, že sa vytvorí objekt z ľahkého polystyrénu a obalí moderným omietkovým materiálom, ale kedysi sa postupne nanášali vrstva po vrstve. Museli sa nechať vyschnúť, znova naniesť, aby to vydržalo. Alebo sa rôzne odľahčovali. Pri zložitejších figúrach použili drôt, slamu, pri rímsach sa používalo drevené uhlie,“ pokračoval.
Zaujímavým exponátom výstavy je odťatá štuková ruka anjela. „V 50. rokoch pri inštalácii organovej skrine ruka zavadzala, skriňu nevedeli vôbec dostať na miesto, takže ruku boli nútení odbiť alebo odrezať,“ opísal ďalej.
Čítajte viac Na Považí našli v húštine zabudnutý nacistický bunker. Miestnym sa desaťročia skrýval rovno pod nosom
Výstava nie je len statická, návštevníci môžu využiť aj interaktívne aktivity. „Môžu si skúsiť retušovať obrázok. Máme tu pexeso, kde sú políčka pred reštaurovaním a po. Pripravili sme aj hru s číslami. Určiť treba takzvaný chronostikom. Je to fenomén baroka, kedy existovali rôzne nápisové pásky na nástennej maľbe, budovách, fasádach. V nich sú označené veľké písmená, rímske číslice, ktoré treba spočítať, a z nich si odvodiť letopočet vzniku,“ opísal Nováčik aktivity. Pripravená je aj videoprojekcia s krátkym dokumentom o procese reštaurovania malieb.
Obnova malieb by sa presbytériom skončiť nemala, nasledovať bude reštaurovanie lode kostola. „Záležať bude na finančných zdrojoch. Myslím, že sa na tom už pracuje a môžeme sa tešiť, že táto baroková perla Považia bude naozaj v plnej kráse prezentovaná aj pre budúce generácie,“ dodal šéf múzea.