Svätý otec František nastúpil na čelo katolíckej cirkvi v marci 2013 po tom, ako sa rozhodol abdikovať Benedikt XVI. „Jeho pontifikát zvýrazňoval najmä misijnú črtu cirkvi. Vyzýval cirkev k tomu, čo aj koncilový pápež Pavol VI., aby bola silne evanjelizačnou. Vychádza to aj z jeho historického pozadia, kedy bol lídrom latinskoamerického kontinentu v znovuobjavení misijnej črty cirkvi, ktorá má byť otvorená pre každého a prinášať radostnú zvesť z evanjelia,“ uviedol pre Pravdu kňaz Juraj Vittek.
Čítajte viac VIDEO+FOTO: Pripomeňme si návštevu pápeža Františka na Slovensku. Bol v Bratislave, Šaštíne, Prešove aj na Luníku
Otvorená cirkev
Pápež si podľa kňaza kládol otázku, akým spôsobom môže cirkev dosiahnuť misijný rozmer, aby bola viac otvorená a počúvajúca. „Priniesol nový koncept do cirkvi, ktorý je aj starý, ale zároveň aj nový, a to je synodalita cirkvi. Znamená to, že cirkev je spoločenstvom, kde je potrebné, aby sme hlboko načúvali jeden druhému, svetu, našim súčasníkom a takýmto spôsobom vedeli rozoznávať Boží hlas pre našu dobu,“ pokračoval Vittek.
V porovnaní s jeho predchodcami, pápežmi Benediktom XVI. a Jánom Pavlom II., František posunul podľa Vitteka misijný rozmer na úroveň, aby sa všetci pokrstení kresťania stali misionármi a ohlasovali radostnú zvesť, boli svedkami Krista vo svete a „nespoliehali“ sa na pápeža a jeho osobnosť v tomto svete.
Rovnako ako jeho predchodcovia sa František stretal aj s kritikou. Jednou z vecí, za ktorú ho kritizovali, bola práve jeho otvorenosť a náboženský dialóg. Konkrétne išlo napríklad o spoločné vyhlásenie s moslimským imámom v Abú Zabí, pri ktorom rezonovala pochybnosť, či nejde o popretie jedinečnosti Ježiša Krista. Vittek podotkol, že podobné pochybnosti zaznievali aj voči Jánovi Pavlovi II., ktorý pobozkal korán.
Kritizovali ho aj za výroky o tom, že ak je človek homosexuál a má dobrú vôľu, hľadá Pána. Pamätné sú jeho slová „kto som ja, aby som ho súdil“. „Je to nepochopené. Ako keby pápež menil doktrínu cirkvi, ale on ju nemenil. Len menil prístup k človekovi a hovoril, že môžeme odsudzovať hriech, ale nikdy nemôžeme odsudzovať hriešnika,“ vysvetlil kňaz.
Svojich kritikov mal aj pre výzvy na synodalitu, načúvanie, boj proti klerikalizmu, teda nesprávnemu uskutočňovaniu a zneužívaniu či už cirkevnej, alebo politickej moci. „Aj toto malo svojich kritikov, ktorí sa akoby obávali, že sa siahne na samotnú štruktúru cirkvi, čo tiež nie je pravda, pretože cirkev je zároveň synodálna aj hierarchická. Sú to dve veci, ktoré sa dopĺňajú. Keď sa jedna začne opomínať, potom prichádza k nerovnováhe, ktorá je na škodu cirkvi,“ priblížil ďalej.
Od predchodcov sa odlišoval
Ján Pavol II. aj Benedikt XVI. pochádzali z akademického prostredia a podľa Vitteka sa postupne otvárali Božiemu ľudu. Hoci aj pápež František prednášal a bol profesorom teológie, nebol celkom akademický typ, ale jeho ľudovosť bola podľa kňaza oveľa výraznejšia, čím sa podobal na pápeža Jána XXII., ktorý zvolal druhý vatikánsky koncil. František bol v niektorých črtách veľmi blízky práve pápežovi Ján XXIII.
Vittek podotýka, že aj na Slovensku boli niektoré prúdy, ktoré vnímali Františka s dešpektom a podozrievaním. „Myslím že, jeho návšteva na Slovensku silne a pozitívne zarezonovala v mysliach katolíkov. Je ťažko hovoriť za druhých, ale myslím, že ho budú vnímať s veľkou láskou ako pápeža, ktorý prejavil pozornosť aj cirkvi na Slovensku,“ skonštatoval. Okrem Maďarska a Belgicka bolo Slovensko totiž jednou z mála krajín, ktorú počas pontifikátu osobne navštívil.
Čítajte viac Smrť pápeža Františka ovplyvní aj športové dianie v Taliansku. Serie A reaguje na odchod hlavy katolíckej cirkvi zmenou programu
Navyše, pápež poznal aj veľa Slovákov v Ríme, napríklad pápežských ceremonárov alebo augustiniána Pavla Benedika, ktorý má na starosti sakristiu v Bazilike svätého Petra. „Pápež František vnímal so Slovenskom určitý súzvuk. Existuje takzvaná spiritualita ľudu, niekedy sa to nazýva aj ľudová spoločnosť. Je to najväčšia sila latinskoamerickej cirkvi,“ priblížil s tým, že práve tento prvok pápež vnímal na Slovensku v eminentom význame. „Myslím, že týmto mu bolo Slovensko blízke a Slováci pri jeho návšteve ocenili srdečnosť a blízkosť Božiemu ľudu,“ domnieva sa.
Kedy bude pohreb pápeža a konkláve
Na pohreb pápeža Františka sa už krátko po jeho smrti pripravuje celá Svätá stolica, aj on sám urobil niekoľko zmien, ktoré sa majú týkať jeho poslednej rozlúčky. „Podľa mojich informácií pápež František nechcel, aby bol vystavený a chcel jednoduchý obrad aj pri uzavretí rakvy,“ uviedol Vittek.
Organizáciu pohrebu má na starosti dekan kardinálskeho zboru kardinál Giovanni Battista Re. „Po pohrebe má na starosti zvolanie konkláve. Kardináli volitelia z celého sveta sa budú musieť stretnúť v Ríme. Keď sa to podarí, potom sú takzvané generálne zhromaždenia, ktoré sú mimo Sixtínskej kaplnky, kde kardináli otvorené diskutujú o tom, aký by mal byť pápež,“ priblížil. Konkláve nasleduje až po diskusiách, kedy sa kardináli zatvoria „na kľúč“ a zapečatí sa vchod do Sixtínskej kaplnky a prebieha samotná voľba.
V období medzi smrťou a voľbou nemôže pápeža dočasne nahradiť žiadna osoba. „Nahradiť ho nemôže teraz nik, lebo túto plnú moc cirkvi môže mať jedine platne zvolený pápež, ale máme dekana kardinálskeho zboru, ktorý dohliada na všetky už dané potrebné kroky,“ priblížil Vittek.
Dekan tiež predsedá pohrebným obradom a je ten, kto dohliada, aby boli zvolaní kardináli a uskutočnilo sa konkláve. „On nemôže podpisovať žiadne dekréty, ktoré majú celocirkevný význam,“ doplnil s tým, že cirkev nie je v každodennom živote vôbec paralyzovaná.
Kedy sa bude konať konkláve, zatiaľ nie je známe. Vittek si spomína, že pohreb Jána Pavla II. sa pripravoval zhruba týždeň. Predpokladá preto, že posledný rozlúčka s Františkom by mohla byť najskôr v nedeľu.
Príprava samotného konkláve trvá už dlhšie. Mnohí kardináli prídu zrejme už na pohreb. „Pápež František vymenoval kardinálov zo vzdialených kútov sveta, nebude to jednoduché. Zvolanie kardinálov obyčajne trvá približne dva týždne. Všeobecné kongregácie trvajú minimálne týždeň a asi do mesiaca by mohol byť zvolaný nový pápež,“ domnieva sa Vittek.
Foto: Gregorio Borgia
Kto by mohol byť nasledovník
Už v čase, kedy sa zhoršil zdravotný stav pápeža Františka, sa špekulovalo, kto by ho mohol po smrti nahradiť, no nič nie je isté. Niektorí „mediálne známi nominanti“ podľa Vitteka vôbec nezarezonujú počas konkláve, no inokedy zase zarezonujú, ako to bolo v prípade Benedikta XVI. „V prípade Bergoglia to bolo úplne prekvapenie, takisto aj pri Jánovi Pavlovi II.,“ priblížil kňaz.
Jedno z mien, o ktorom sa špekulovalo, je Louis Antonio Tagle pôvodom z Ázie, ktorý bol aj blízkym spolupracovníkom pápeža Františka. Spomínalo sa aj meno súčasného štátneho kancelára Vatikán Pietra Paroliniho. „To sú dve mená, ktoré som zachytil. V prípade Bergoglia sme v Európe jeho meno skoro vôbec nepoznali, ale bol silný kandidát už pri voľbe Benedikta XVI.,“ uviedol Vittek.
Na Slovensku v súčasnosti nemáme kardinála, z našich končín teda pápež zrejme nevzíde. Z blízkeho okolia sa spomínalo v minulosti meno viedenského arcibiskupa Christopha Schönborna, ktorý bol dôležitým prvkom pri pontifikáte Františka, čo však vzhľadom na jeho vek nemusí byť aktuálne.
„Vek nemusí byť rozhodujúci. Máme v dejinách pápežov, ktorých zvolili vo veľmi vysokom veku, napríklad pápeža Jána XXIII., o ktorom si mysleli, že bude prechodový pápež na jeden alebo dva roky. Bol to však pápež, ktorý zvolal najväčší koncil našich čias – druhý vatikánsky koncil. V cirkvi sa dejú často prekvapivé veci, ktoré je ťažko vedieť predpokladať,“ vyzdvihol.
V samotnom konkláve sa situácia podľa Vitteka radikálne mení, pretože kardináli musia prisahať, že budú voliť toho, o ktorom sú hlboko presvedčení. V prvom kole konkláve je ešte pomerne veľa kandidátov. Až po tom sa ukáže, ktorí majú najviac hlasov. Medzitým prebiehajú medzi kardinálmi diskusie a hľadá sa kandidát, ktorý má absolútnu väčšinu.
Kardináli môžu dať hlas aj sami sebe. „Myslím, že samotné predpisy to dovoľujú, pretože hlasovanie je tajné,“ hovorí.
Symbolika Veľkej noci
V čase veľkonočných sviatkov skonal aj pápež Ján Pavol II., konkrétne v Nedeľu Božieho milosrdenstva, teda na cirkevný sviatok, ktorý sám ustanovil. V prípade úmrtia Františka na Veľkonočný pondelok, vníma Vittek symboliku s Pannou Máriou. „Mal obrovskú úctu k Panne Márii, matke Cirkvi,“ uviedol s tým, že mariánsky rozmer bolo vždy vidieť u Františka aj po misijných cestách.
„Veľkonočný pondelok je sviatok, ktorý podobne ako turičný pondelok práve pápež František vyhlásil ako deň Panny Márie, matky Cirkvi. Deň po Veľkej noci je veľmi silne mariánsky a zomrel práve v toto ráno,“ dodal.