Až do pohrebu pápeža Františka sa každý deň o 15.00 h na Slovensku rozozvučia kostolné zvony a budú sa za neho slúžiť aj zádušné sväté omše. Na znak smútku budú vyvesené pápežské zástavy, čierne zástavy alebo pápežské zástavy s čiernou stuhou. Ministerstvo vnútra vyzvalo všetky štátne orgány a inštitúcie a tiež orgány územnej samosprávy, aby sa pripojili k pietnej spomienke.
„Štátne vlajky Slovenskej republiky budú spustené do pol žrde na celom území Slovenskej republiky od utorka 22. apríla 2025 od 8.00 hodiny do štvrtka 24. apríla do 17.00 hodiny,“ informoval rezort.
Ako uviedol predseda Konferencie biskupov Slovenska a košický arcibiskup metropolita Bernard Bober, pohreb pápeža býva do deviatich dní. „Nechcel sa dať pochovať v Bazilike sv. Petra, ale v mariánskej Bazilike Santa Maria Maggiore. Práve túto baziliku mal veľmi rád. Tam kdesi blízko by mal byť pochovaný,” dodal Bober. Ako najvyšší predstaviteľ cirkvi dokázal podľa neho viesť dialóg, načúvať a odpovedať, pričom vedel vycítiť, čo potrebuje dnešný človek. Vo veľkej miere sa venoval aj ľuďom na okraji spoločnosti. „Nerobil nič formálne, ale so záujmom a živou vierou,“ spomína Bober.
Poukazoval na zabudnuté veci
Svätý otec nastúpil na čelo katolíckej cirkvi v marci 2013 po tom, čo sa rozhodol abdikovať Benedikt XVI. Naposledy sa veriacim prihovoril na Veľkonočnú nedeľu z balkóna svätopeterskej baziliky. Rektor Trnavskej univerzity v Trnave Miloš Lichner podotkol, že pápež František zomrel počas najdôležitejších kresťanských sviatkov.
„Svätý otec odišiel do neba, zomrel vyslovene symbolicky, pretože prežívame nielen Veľkonočný pondelok, ale od nedele do nedele sa to teologicky nazýva oktáva – osem dní prežívame jeden veľký deň,“ priblížil. Vnímal ho ako spolubrata, ale zároveň aj ako veľkého pápeža. Zdôrazňoval, že teológ by nemal byť ani liberálny, ani konzervatívny, ale evanjelizovaný. Pápež podľa neho poukazoval aj na veci, ktoré boli trochu zabudnuté prachom.
Čítajte viac Vatikán oficiálne potvrdil úmrtie pápeža, podľahol mŕtvici a zlyhaniu srdca. Chce mať skromný hrob s nápisom Franciscus
„Naša katolícka tradícia, ktorá má dvetisíc rokov, niekedy sa môže zdať, že na niečo pozabudne. On poukázal minimálne na to, že slovo evanjelium je dobrá správa, a preto často zdôrazňoval úsmev, ktorý by nás mal charakterizovať. Maličkosť, ale veľmi dôležitá. Nemôžeme ohlasovať radostnú zvesť takou zachmúrenou tvárou,“ vyzdvihol rektor. Okrem toho zdôrazňoval myšlienky ochrany životného prostredia.
„Všetkým, aj nám Európanom z krajín prvého sveta, zdôrazňoval klasickú vec zo spirituality. To, čo máme navyše, mali by sme dávať chudobným,“ podotkol Lichner. „My, ktorí žijeme lepšie, nežijeme lepšie a nemáme viac prostriedkov len preto, aby sme sa mali dobre, ale Boh nám dáva tieto prostriedky, aby sme ich dávali iným. Je to klasická spiritualita, ktorú nachádzame už v treťom-štvrtom storočí, pretože to bola aj cirkev, ktorá zakladala nemocnice, univerzity,“ hovorí rektor o myšlienkach Svätého Otca.
Čítajte viac Talianski analytici: Pápež František nie vždy uspel, ale záležalo mu na ľuďoch, nie na dogmách
Podľa katolíckeho kňaza Juraja Vitteka Františkov pontifikát zvýrazňoval najmä misijnú črtu cirkvi. „Vyzýval ju k tomu, čo aj koncilový pápež Pavol VI., aby bola silne evanjelizačnou. Vychádza to aj z jeho historického pozadia, keď bol lídrom latinskoamerického kontinentu v znovuobjavení misijnej črty cirkvi, ktorá má byť otvorená pre každého a prinášať radostnú zvesť z evanjelia,“ uviedol.
Pápež si podľa Vitteka kládol otázku, akým spôsobom môže cirkev dosiahnuť misijný rozmer, aby bola viac otvorená a počúvajúca. „Priniesol nový koncept do cirkvi, ktorý je aj starý, ale zároveň aj nový, a to je synodalita cirkvi. Znamená to, že cirkev je spoločenstvom, kde je potrebné, aby sme hlboko načúvali jeden druhému, svetu, našim súčasníkom a takýmto spôsobom vedeli rozoznávať Boží hlas pre našu dobu,“ pokračoval Vittek.
Za čo ho kritizovali
Rovnako ako jeho predchodcovia sa František stretal aj s kritikou. Jednou z vecí, za ktorú ho kritizovali, bola práve jeho otvorenosť a náboženský dialóg. Konkrétne išlo napríklad o spoločné vyhlásenie s moslimským imámom v Abú Zabí, pri ktorom rezonovala pochybnosť, či nejde o popretie jedinečnosti Ježiša Krista. Vittek podotkol, že podobné pochybnosti zaznievali aj voči Jánovi Pavlovi II., ktorý pobozkal Korán.
Kritizovali ho aj za výroky o tom, že ak je človek homosexuál a má dobrú vôľu, hľadá Pána. Pamätné sú jeho slová „kto som ja, aby som ho súdil“. „Je to nepochopené. Ako keby pápež menil doktrínu cirkvi, ale on ju nemenil. Len menil prístup k človekovi a hovoril, že môžeme odsudzovať hriech, ale nikdy nemôžeme odsudzovať hriešnika,“ vysvetlil kňaz Vittek.
Svojich kritikov mal aj pre výzvy na synodalitu, načúvanie, boj proti klerikalizmu, teda nesprávnemu uskutočňovaniu a zneužívaniu či už cirkevnej, alebo politickej moci. „Aj toto malo svojich kritikov, ktorí sa akoby obávali, že sa siahne na samotnú štruktúru cirkvi, čo tiež nie je pravda, pretože cirkev je zároveň synodálna aj hierarchická. Sú to dve veci, ktoré sa dopĺňajú. Keď sa jedna začne opomínať, potom prichádza k nerovnováhe, ktorá je na škodu cirkvi,“ priblížil ďalej.
Foto: SITA/AP, Firdia Lisnawati
Kým progresívne orientovaní ľudia podľa Lichnera pápežovi vyčítali, že nie je dostatočne progresívny, konzervatívci zase, že nie je dostatočne konzervatívny. „Asi sa mohli tie dve skupiny stretnúť a dohodnúť sa, čo mu vlastne chceli vyčítať. Neustále zdôrazňoval, že sa treba držať evanjelia tak, ako je žité a hlásané v tradícii kresťanstva už dvetisíc rokov. V tomto mal skutočne zosnulý Svätý Otec veľkú pravdu,“ priblížil rektor.
Vittek podotýka, že aj na Slovensku boli niektoré prúdy, ktoré vnímali Františka s dešpektom a podozrievaním. „Myslím, že jeho návšteva na Slovensku silne a pozitívne zarezonovala v mysliach katolíkov. Je ťažko hovoriť za druhých, ale myslím, že ho budú vnímať s veľkou láskou ako pápeža, ktorý prejavil pozornosť aj cirkvi na Slovensku,“ skonštatoval. Okrem Maďarska a Belgicka bolo Slovensko totiž jednou z mála krajín, ktorú počas pontifikátu osobne navštívil.
Iný pápež, iná doba
V porovnaní s jeho predchodcami, pápežmi Benediktom XVI. a Jánom Pavlom II., František posunul podľa Vitteka misijný rozmer na úroveň, aby sa všetci pokrstení kresťania stali misionármi a ohlasovali radostnú zvesť, boli svedkami Krista vo svete a „nespoliehali“ sa na pápeža a jeho osobnosť v tomto svete.
Ján Pavol II. aj Benedikt XVI. pochádzali z akademického prostredia a podľa Vitteka sa postupne otvárali Božiemu ľudu. Hoci aj pápež František prednášal a bol profesorom teológie, nebol celkom akademický typ, ale jeho ľudovosť bola oveľa výraznejšia, čím sa podobal na pápeža Jána XXIII., ktorý zvolal druhý vatikánsky koncil.
Lichner vysvetlil, že František zanechal po sebe niekoľko encyklík. Jeho texty sú hlboko teologické a napísané krásnou, jednoduchou a priliehavou rečou. Inak František nadväzoval na Benedikta XVI., s ktorým tvorili encykliku Viera, nádej, láska. Teologické rozdiely medzi nimi neboli. Každý z pápežov však žil v inej dobe, ktorá potrebuje zdôrazniť rôzne akcenty.
„Ján Pavol II. nežil v dobe, ktorá by zažila vojnu na Ukrajine, covid, rastúci antisemitizmus, nepriateľstvo alebo migračné vlny. Každá doba prináša pápežovi nové výzvy a musí sa pozrieť do košíka kresťanskej tradície a nájsť tam myšlienku, ktorá by mohla byť odpoveďou na výzvu danej doby. Toto je to, čo ich odlišuje. Všetci traja verne slúžili cirkvi, verne ohlasovali evanjelium, ale pred každým z nich bola iná doba a iné výzvy, na ktoré museli dať odpoveď,“ vysvetlil rektor.
Pápež poznal podľa Vitteka aj veľa Slovákov v Ríme vrátane ceremoniárov či sakristiána Pavla Benedikta. „Pápež František vnímal so Slovenskom určitý súzvuk. Existuje takzvaná spiritualita ľudu, niekedy sa to nazýva aj ľudová spoločnosť. Je to najväčšia sila latinskoamerickej cirkvi,“ priblížil s tým, že práve tento prvok pápež vnímal na Slovensku v eminentnom význame. „Myslím, že týmto mu bolo Slovensko blízke a Slováci pri jeho návšteve ocenili srdečnosť a blízkosť Božiemu ľudu,“ domnieva sa.
Foto: SITA/AP, Divisione Produzione Fotografica
Kedy bude pohreb pápeža a konkláve
Čo sa deje po smrti pápeža vo Vatikáne? Ako Lichner vysvetlil, kardinál komorník, teda kamerlengo, musí najskôr oficiálne skonštatovať smrť pápeža za prítomnosti lekára. Kamerlengo je potom zodpovedný za organizovanie pápežovho pohrebu. František ešte pred smrťou urobil niekoľko zmien, ktoré sa majú týkať jeho poslednej rozlúčky.
Kamerlengo zároveň riadi bežnú administratívnu Vatikánu, Svätá stolica sa totiž so smrťou pápeža nezastaví. „Nesmie robiť vážne rozhodnutia, ale bežná administratíva je zabezpečená. Konštatovaním smrti musí vziať pápežskú pečať a jeho prsteň, ktoré musí pred kardinálmi rozlomiť, aby nedošlo k možnému zneužitiu. Je to stáročná tradícia,“ vysvetlil rektor.
V období medzi smrťou a voľbou nemôže pápeža dočasne nahradiť žiadna osoba. „Nahradiť ho nemôže teraz nik, lebo túto plnú moc cirkvi môže mať jedine platne zvolený pápež, ale máme dekana kardinálskeho zboru, ktorý dohliada na všetky už dané potrebné kroky,“ súhlasí Vittek.
„On nemôže podpisovať žiadne dekréty, ktoré majú celocirkevný význam,“ doplnil s tým, že cirkev nie je v každodennom živote vôbec paralyzovaná. Spomína si, že pohreb Jána Pavla II. sa pripravoval zhruba týždeň. Predpokladá preto, že posledná rozlúčka s Františkom by mohla byť najskôr v nedeľu.
Komorník následne zabezpečuje prípravu nového konkláve, keď sú kardináli mladší ako 80 rokov „pod kľúčom“. Kardináli počas neho nemajú ani televíziu, ani prístup na internet. Kedy presne bude, zatiaľ nie je známe, podľa Lichnera by mohlo byť v priebehu mesiaca. „Pápež František vymenoval kardinálov zo vzdialených kútov sveta, nebude to jednoduché. Zvolanie kardinálov obyčajne trvá približne dva týždne. Všeobecné kongregácie trvajú minimálne týždeň a asi do mesiaca by mohol byť zvolený nový pápež,“ domnieva sa Vittek.
„Volí sa do zvolenia nového pápeža. Každý deň sú dve voľby a kým sa nezíska dvojtretinová väčšina, tak sa volí. Potom na znak toho ide buď čierny, alebo biely dym. Keď je biely, všetci ľudia sa radujú a čakajú na zodpovedného kardinála, ktorý povie po latinsky „Oznamujem vám veľkú radosť, máme pápeža“, teda Habemus papam,“ priblížil Lichner. Nateraz je v Ríme takzvané Sede Vacante, teda vyprázdnený stolec.
Čítajte viac Medzi voliteľnými kardinálmi za pápeža Františka je aj rodák z Československa
Kto by mohol byť nasledovník
Už v čase, keď sa zhoršil zdravotný stav pápeža Františka, sa špekulovalo, kto by ho mohol po smrti nahradiť, no nič nie je isté. Niektorí „mediálne známi nominanti“ podľa Vitteka vôbec nezarezonujú počas konkláve, no inokedy zase zarezonujú, ako to bolo v prípade Benedikta XVI. „V prípade Bergoglia to bolo úplné prekvapenie, takisto aj pri Jánovi Pavlovi II.,“ priblížil kňaz.
Jedno z mien, o ktorom sa špekulovalo, je Louis Antonio Tagle pôvodom z Ázie, ktorý bol aj blízkym spolupracovníkom pápeža Františka. Spomínalo sa aj meno súčasného štátneho kancelára Vatikán Pietra Paroliniho. „To sú dve mená, ktoré som zachytil. V prípade Bergoglia sme v Európe jeho meno skoro vôbec nepoznali, ale bol silný kandidát už pri voľbe Benedikta XVI.,“ uviedol Vittek.
Na Slovensku v súčasnosti nemáme kardinála, z našich končín teda pápež zrejme nevzíde. Z blízkeho okolia sa spomínalo v minulosti meno viedenského arcibiskupa Christopha Schönborna, ktorý bol dôležitým prvkom pri pontifikáte Františka, čo však vzhľadom na jeho vek nemusí byť aktuálne.
„Vek nemusí byť rozhodujúci. Máme v dejinách pápežov, ktorých zvolili vo veľmi vysokom veku, napríklad pápeža Jána XXIII., o ktorom si mysleli, že bude prechodový pápež na jeden alebo dva roky. Bol to však pápež, ktorý zvolal najväčší koncil našich čias – druhý vatikánsky koncil. V cirkvi sa dejú často prekvapujúce veci, ktoré je ťažko vedieť predpokladať,“ vyzdvihol.
V samotnom konkláve sa situácia podľa Vitteka radikálne mení, pretože kardináli musia prisahať, že budú voliť toho, o ktorom sú hlboko presvedčení. V prvom kole konkláve je ešte pomerne veľa kandidátov. Až po tom sa ukáže, ktorí majú najviac hlasov. Medzitým prebiehajú medzi kardinálmi diskusie a hľadá sa kandidát, ktorý má absolútnu väčšinu. Kardináli môžu dať hlas aj sami sebe. „Myslím, že samotné predpisy to dovoľujú, pretože hlasovanie je tajné,“ hovorí.
To, že sa o niekom mediálne veľa hovorí, neznamená, že obsadí Františkovu pozíciu. „Stará múdrosť hovorí, že tí, ktorí do konkláve vchádzajú ako pápeži, vychádzajú z neho ako kardináli,“ dodal Lichner.