Ako ste vnímali osobnosť pápeža Františka?
Pápeža Františka som vnímal, keďže vzišiel z našej jezuitskej rehole, ako spolubrata, ale zároveň aj ako veľkého pápeža, ktorý zdôrazňoval , že každý teológ by nemal byť ani liberálny, ani konzervatívny, ale evanjeliový. Poukázal na to tradičné, že kňaz by sa mal držať presne evanjelia. Bola to veľká osobnosť, ktorá poznačila celý svet v dobrom slova zmysle.
Čo nové pápež František priniesol do katolíckej cirkvi?
Nové priniesol to, že poukázal na mnohé veci, ktoré boli trochu zaprášené prachom. Naša katolícka tradícia, ktorá má už dvetisíc rokov, niekedy sa môže zdať, že na niečo sa pozabudne. Poukázal minimálne napríklad na to, že slovo evanjelium je dobrá správa, a preto často zdôrazňoval úsmev, ktorý by nás mal charakterizovať. Maličkosť, ale veľmi dôležitá. Nemôžeme ohlasovať radostnú zvesť takou zachmúrenou tvárou. Mohli by sme nájsť aj myšlienky o ochrane životného prostredia. To všetko sú témy, ktoré nachádzame v kresťanskej tradícii, a svätý otec ich povytiahol z jemného polozabudnutia a vďaka nemu sme si ich mohli nanovo pripomenúť.
Čítajte viac Stretol sa aj s JD Vanceom. Pápež František ponúkal ľuďom tolerantnejšiu cirkev, tvrdí expert
Počas pontifikátu veľa vyzdvihoval misijnú činnosť cirkvi. Kam túto tému posunul?
Misijná činnosť cirkvi znamená ohlasovanie evanjelia. Sú a v minulosti boli krajiny, kde ešte evanjelium nebolo ohlasované či už to bola Afrika, alebo Ázia (ale všade už je). Teraz sa skôr Európa stáva misijným územím, kde ľudia síce už počuli slovo evanjelia, ale už je im veľmi vzdialené. Preto sa už niekoľko rokov hovorí o novej evanjelizácii alebo misijnom pôsobení v krajinách, ktoré pôvodne vysielali misionárov, povedzme do Afriky alebo Ázie. Dnes títo kňazi odtiaľ prichádzajú, aby pomáhali evanjelizovať Európu.
Foto: SITA/AP, Andrew Medichini
Ako sa to odrážalo počas pontifikátu pápeža Františka?
Všetkým, aj nám Európanom z krajín prvého sveta, zdôrazňoval, klasickú vec zo spirituality. To, čo máme navyše, mali by sme dávať chudobným, napríklad aj to, čo sa dnes hovorí o ekologickej spiritualite. Znamená to, že neničím tento svet, pretože chcem, aby tento svet mohol byť evanjelizovaný, a my, ktorí žijeme lepšie, nežijeme preto lepšie a nemáme viac prostriedkov len preto, aby sme sa my mali dobre, ale Boh nám dáva tieto prostriedky, aby sme ich dávali iným. Je to klasická spiritualita, ktorú nachádzame už v treťom/štvrtom storočí, pretože to bola cirkev, ktorá zakladala nemocnice, univerzity. Sú to všetko veľké a dôležité myšlienky, ktoré nachádzame v myslení Svätého Otca.
Na druhej strane, čo mu zvykli kritici vyčítať?
Ľudia, ktorých by sme mohli zadefinovať ako progresívnych, mu zvykli vyčítať, že nie je dostatočne progresívny. Konzervatívni mu zase vytýkali, že nie je dostatočne konzervatívny. Asi sa mohli tie dve skupiny stretnúť a dohodnúť sa, čo mu vlastne chceli vytýkať. Neustále zdôrazňoval, že treba sa držať evanjelia tak, ako je žité a hlásané v tradícii kresťanstva už dvetisíc rokov. V tomto mal skutočne zosnulý Svätý Otec veľkú pravdu.
V minulosti pôsobil ako profesor teológie, aké diela po sebe zanechal?
Po pápežovi máme niekoľko encyklík či už spomenutý Fratelli tutti alebo o ekológii. Potom sú to jeho pravidelné príhovory, homílie, myšlienky. Sú to všetko texty, ktoré sú hlboko teologické a napísané krásnou, jednoduchou a priliehavou rečou. Potom to boli rozličné profesionálne texty, ktoré sa týkali aspektov liturgie. Jeho texty boli postupne prekladané do viacerých jazykov. Mnohé sú dostupné aj na stránke biskupskej konferencie v slovenčine. Predpokladám, že teraz budú jeho myšlienky podrobované či už tými, ktorí budú robiť doktorandské štúdium na teológii a budú spracúvať časti jeho myšlienok. Sú to myšlienky hlboké a je ich dostatočne veľa.
Čítajte viac Talianski analytici: Pápež František nie vždy uspel, ale záležalo mu na ľuďoch, nie na dogmách
Ak sa pozrieme na jeho predchodcov Benedikta XVI. a Jána Pavla II., v čom sa František od nich odlišoval?
Pápež František nadväzoval na Svätého Otca Benedikta. Spoločne tvorili encykliku Viera, nádej, láska. Každý pápež žije v inej dobe a každá iná doba potrebuje zdôraznenie iných akcentov. Znamená to, že Svätý Otec vždy žije v inej dobre. Ján Pavol II. nežil v dobe, ktorá by zažila vojnu na Ukrajine, covid, rastúci antisemitizmus, nepriateľstvo alebo migračné vlny. Každá doba prináša pápežovi nové výzvy a musí sa pozrieť do košíka kresťanskej tradície a nájsť tam myšlienku, ktorá by mohla byť odpoveďou na výzvu danej doby. Toto je to, čo ich odlišuje. Všetci traja verne slúžili Cirkvi, verne ohlasovali evanjelium, ale pred každým z nich bola iná doba a iné výzvy, na ktoré museli dať odpoveď. Nemohli odpovedať na niečo iné. Teologicky medzi nimi nevidím rozdiel.
Foto: SITA/AP, Divisione Produzione Fotografica
V nedeľu sa veriacim krátko prihovoril z balkóna svätopeterskej baziliky. Čo si budú ľudia pamätať z jeho posledného prejavu?
Z posledného prejavu si budú pamätať predovšetkým jeho krásne prianie, ktorým zaprial veselé sviatky Veľkej noci. Ide o najdôležitejšie kresťanské sviatky. Svätý Otec odišiel do neba, zomrel vyslovene symbolicky, pretože prežívame nielen Veľkonočný pondelok, ale od nedele do nedele sa to teologicky nazýva oktáva – osem dní prežívame jeden veľký deň. Zomrel počas najdôležitejších kresťanských sviatkov. Je to určitá milosť, ktorá mu bola daná. Dôležitým posolstvom je aj to, aby sme ako kresťania nezabúdali na úsmev. Išiel naplno so všetkými svojimi silami, snažil sa prihovoriť každému človeku. Toto zostane v mysliach nás všetkých.
Čo sa deje vo Vatikáne teraz, keď skonal pápež?
Kardinál komorník alebo kamerlengo, musí oficiálne skonštatovať smrť pápeža za prítomnosti lekárov. Kamerlengo je potom zodpovedný za organizovanie pápežovho pohrebu, ktorý bude podľa všetkého v horizonte niekoľkých dní. Zároveň riadi bežnú administratívu Vatikánu, pretože Vatikán sa nezastaví. Nesmie robiť vážne rozhodnutia, ale bežná administratíva je zabezpečená. Konštatovaním smrti musí vziať pápežskú pečať a jeho prsteň, ktoré musí pred kardinálmi rozlomiť, aby nedošlo k možnému zneužitiu. Je to stáročná tradícia. Potom zabezpečuje prípravu nového konkláve, čo znamená, že sú kardináli „pod kľúčom“. Kardináli, ktorí majú menej ako 80 rokov, sa stretnú v Ríme. Volí sa do zvolenia nového pápeža. Každý deň sú dve voľby. Kým sa nezíska dvojtretinová väčšina, tak sa volí. Potom na znak toho ide buď čierny, alebo biely dym. Keď je biely, všetci ľudia sa radujú a čakajú na zodpovedného kardinála, ktorý povie po latinsky „Oznamujem vám veľkú radosť, máme pápeža“, teda Habemus papam, a potom prednesie jeho meno. Zatiaľ je v Ríme takzvané Sede Vacante, vyprázdnený stolec. Meno Svätého Otca, ktoré sa číta vždy pri svätej omši spolu s miestnym biskupom, tak sa číta už len meno biskupa. Meno pápeža sa nečíta, až kým nebude zvolený nový pápež.
Kedy by sa mohla konať voľba nového pápeža?
Kardinálom sa budú posielať pozvánky dva až tri týždne pred konkláve. Okrem prípravy pohrebu sa teda teraz pripravuje aj konkláve. Môžeme rátať s tým, že v priebehu mesiaca by mohlo byť konkláve.
Rezonujú mená potenciálnych nasledovníkov?
Samozrejme, je veľa mien, ktoré médiami cirkulujú. Stará múdrosť však vraví, že tí, ktorí do konkláve vchádzajú ako pápeži, vychádzajú z neho ako kardináli. Ak sa o niekom mediálne veľa hovorí ešte absolútne nič neznamená. Poznáme to aj z minulých volieb. Takíto jasní kandidáti vchádzali do konkláve a zrazu to bolo úplne inak. Konkláve je charakteristické predovšetkým tým, že je zabezpečená ochrana pred vplyvom vonkajšieho sveta. Vzniklo to v stredoveku, kedy pápeži potrebovali byť chránení pred vplyvom oligarchov, ktorí by chceli presadzovať svojich kandidátov alebo by chceli robiť nátlak na kardinálov. Aby boli chránení a zabezpečená slobodná voľba nového pápeža, sú uzatvorení. Dnes sa tam pridáva ešte ochrana pred mediálnymi vplyvmi. Znamená to, že kardináli nemajú ani televíziu, ani prístup na internet počas voľby, aby neboli ovplyvňovaní žiadnymi správami a aby bola voľba čo najzodpovednejšia a najslobodnejšia.
Spomína sa aj meno kardinála Paroliniho, ale aj meno viedenského arcibiskupa. Sú to realistické scenáre, že by sa jeden z nich mohol stať novým Svätým Otcom?
Hovorí sa aj o afrických kardináloch, hovorí sa aj o kardinálovi z Ázie… Nechajme sa prekvapiť. Zopakujem starú múdrosť – tí, ktorí vchádzajú do konkláve ako pápeži, lebo si všetci myslia, že to oni budú, vychádzajú skoro vždy ako kardináli, a zvolí sa niekto iní. Veľmi ťažko to predpokladať, bolo by to len triafanie mien.