Ministerstvo vnútra na svojej stránke oznamuje, že nové subjekty nesú názvy Spoločne, Jilo – strana menšín, Farmárske hnutie a Jednotní Slovania. Ako vysvetľuje politológ z Trenčianskej univerzity Miroslav Řádek, zakladanie politických strán máme na Slovensku ako novodobú tradíciu.
„Zväčša sa o ne snažia ľudia s politickou minulosťou v iných stranách, kde získali návyk na politiku a nedokážu sa s ňou vo svojich životoch rozlúčiť. Je to pre nich istá forma pokračovania socializácie alebo spôsob trávenia voľného času,“ skonštatoval.
Nech sa vráti Mečiar
Stranu Spoločne zakladajú traja Bratislavčania, ktorí v politike skutočne nie sú práve nováčikmi. Splnomocnencom prípravného výboru strany je bývalý štatutár napodobeniny HZDS, neúspešný kandidát na predsedu Bratislavského samosprávneho kraja Marián Leinerovič, ktorý sa o založenie inej strany pokúšal aj vlani. Tak ako tentoraz, aj minulý rok poslal ministerstvu vnútra rukou napísané oznámenie o zbieraní podpisov pre nový politický subjekt.
Foto: Reprofoto: Ministerstvo vnútra SR
Rok predtým, vo voľbách do Národnej rady (NR) SR, kandidoval za stranu Spoločne občania Slovenska, tá však získala len presne 2 401 hlasov, teda 0,08 percenta. Na žiadosť Pravdy o vyjadrenie za stranu Spoločne Leinerovič nereagoval.
Z médií však jeho meno nie je úplne neznáme. Ako pripomenul portál Closer, keď v roku 2017 kandidoval za župana, objavil sa v rozhovore RTVS s kravatou, na ktorej boli vyobrazené prasatá pri pohlavnom styku. Tvrdil, že tento doplnok odzrkadľuje našu politickú scénu, označil ho ako Gruppensex.
„Mám zvláštnu kravatu, lebo politika v súčasnosti je politický Gruppensex na Slovensku a slovenskí politici vraj navzájom sexujú a Slovenky a Slovákov denne ožobračujú. Dokedy? Snáď do volieb županov,“ uviedol Leinerovič v rozhovore.
V minulosti sa Leinerovičovo meno spájalo aj s HZDS, teda politickou stranou, ktorej v roku 1991 vdýchol život prvý slovenský premiér Vladimír Mečiar. V roku 2014 napriek zániku originálneho Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS) táto značka prežila.
Čítajte aj Vyjde Huliakovi rebélia aj druhýkrát? Politológ: Je to klasický homo politicus. Rýchlo sa poučil od politických matadorov
Ministerstvo vnútra, ktoré v tom čase viedol Robert Kaliňák (Smer), totiž vyhovelo banskobystrickému podnikateľovi Pavlovi Čupkovi, a ten svoju dovtedajšiu stranu Slovenská moderná spoločnosť premenoval na HZDS.
Jej štatutármi boli Ján Garai a práve aj Marián Leinerovič. Navyše, Čupka ako predseda strany chcel osloviť aj Vladimíra Mečiara, aby sa pod touto staronovou hlavičkou vrátil na politickú scénu. „Na Slovensku nebol lepší politik,“ povedal vtedy Čupka. Značka HZDS bola podľa neho rovnako zažitá ako značka Mercedes, preto sa ju snažil oživiť. „Mercedes sa nehádže do šrotu, vydrží aj 50 rokov,“ rečnil.
Po Leinerovičovom boku v snahe získať 10-tisíc podpisov na vznik strany Spoločne stoja ďalší dvaja „ostrieľaní politici“. Miloslav Hloschek v roku 2016 kandidoval do NR SR za stranu Odvaha – Veľká národná a proruská koalícia, tá získala 3 428 hlasov a 0,13 percenta. Ďalším spoluzakladateľom je Július Rozložník, ktorý bol v rokoch 1994 až 1998 starostom bratislavského Lamača.
Jilo alebo srdce
Ďalšia vznikajúca strana nazývaná Jilo, v rómčine srdce, má taktiež troch členov prípravného výboru. Pravde sa podarilo skontaktovať s predsedom výboru Marcelom Stropkayom, ktorý je zároveň výrazne aktívny na sociálnej sieti. Podľa jeho príspevkov možno súdiť, že bude patriť ku kritikom súčasnej vládnej koalície a sám nám to potvrdil.
„Strana Jilo má jasne definovaný politický cieľ a tematické zameranie, ktoré vychádza z našich stanov a hodnôt. Naším hlavným cieľom je vybudovať spravodlivú, inkluzívnu a sociálne orientovanú spoločnosť, kde má každý človek dôstojné miesto – bez ohľadu na pôvod, etnickú príslušnosť, vierovyznanie či sexuálnu orientáciu. Sme tu preto, aby sme zlepšili postavenie menšín a marginalizovaných skupín na Slovensku, chránili demokraciu a presadzovali proeurópsku, zelenú a sociálnu politiku,“ napísal Stropkay.
Čítajte aj Pellegrini živí kritiku Ficovej vlády, motivoval aj Huliaka. Mám pocit, že posledný polrok žil v inej realite, hodnotí politológ
„Jasne sa hlásime k hodnotám Európskej únie a budeme vždy stáť na strane demokracie, rovnosti, mieru a udržateľnosti. Zároveň je nutné dodať, že jednohlasne odsudzujeme ruskú inváziu na Ukrajinu,“ doplnil. Jilo sympatizuje s opozičnými stranami PS, SaS, KDH, Slovensko a Demokrati. „Za najväčšiu prekážku a protivníka rozvoja Slovenska považujeme aktuálne vládnuce strany,“ uviedol zakladateľ Jilo.
Stropkay bol podľa verejne dostupných informácií živnostníkom, no podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch ukončil v roku 2020. Jeho meno svieti v registri úpadcov ministerstva spravodlivosti a z posledných aktualizovaných dát vyplýva, že má nezabezpečené pohľadávky vo výške 18 786,77 eura. Ako uviedol pre Pravdu, ide o dlh, ktorý bol predmetom osobného bankrotu a nesúvisí so zámerom strany.
Ďalšími členmi prípravného výboru sú Petra Lišková z Popradu a Tomáš Szabó pôsobiaci ako živnostník v Košiciach. V súčasnosti má Jilo vyzbieranú približne polovicu potrebných podpisov pre registráciu strany.
Farmárske hnutie
Ďalší pokus o registráciu eviduje rezort vnútra pri hnutí farmárov. Jeho prípravný výbor tvorí štvorica z Púchova a jeho okolia. Splnomocnencom je Púchovčan Juraj Kapuš. Má firmu, ktorá sa venuje stavebnotesárskej a tesárskej výrobe, ako aj výrobe tovarov z korku, slamy a prúteného materiálu. Spolu s ním sa hnutie snaží založiť stavebný podnikateľ Tomáš Veteška z Beluše. Má dve firmy poskytujúce stavebné práce a jednu zameranú na prevádzkovanie jedální.
Tretím menom je Dominik Brňák z Lednických Rovní a tiež sa zrejme živí podnikaním. Podľa Obchodného registra má dve firmy – jednu na pilovanie a hobľovanie dreva, druhú zameranú na recykláciu a veľkoobchod. Poslednou členkou výboru je Púchovčanka Michaela Horečná, ktorej meno sme našli v zozname živnostníkov a ako kontaktnú osobu podniku Slovenské betónové žumpy. Telefón však nezdvihla.
Na otázky nám odpovedal Kapuš, hnutie chce podľa jeho slov dosiahnuť parlamentnú väčšinu a prijímať „zákony tak, aby konečne v praxi vládol ľud a nie poslanci vo vládnej koalícii“.
Foto: Reprofoto: Facebook
„Témy sa týkajú všetkých oblastí života, keďže Farmárske hnutie má za cieľ preorať celý systém, ktorý ľuďom dnes po viac ako troch dekádach spôsobuje vo svojom dôsledku nekomfort žitia na Slovensku, až na pár jedincov, ktorí z celého takto nastaveného systému roky benefitujú na úkor ostatných, a len oni zažívajú svoj komfort,“ skonštatoval Kapuš.
Niečo viac sa dá o Farmárskom hnutí zistiť z jeho skupiny na sociálnej sieti. Tá má bezmála 1 000 členov a administrátori sú mimoriadne aktívni – denne zdieľajú aj desiatky príspevkov, ktoré často obsahujú zavádzajúce naratívy.
Administrátori aktívne spochybňujú opatrenia vlády v súvislosti s výskytom a šírením slintačky a krívačky, ale aj samotný význam vírusu. Pokiaľ ide o konkrétne politické idey, tých veľa nenájdeme. Najaktívnejší administrátor skupiny, vystupujúci pod pseudonymom Nora Ki, však pravidelne zdieľa materiály nabádajúce napríklad na vystúpenie z Európskej únie. Stránka obsahuje aj príspevky, ktoré možno najlepšie opísať ako filozofické, no pripomínajú skôr nábožensky motivované texty než politické vyjadrenia.
„Kľudne mi môžete nadávať do teliatka, pre mňa je to kompliment, pretože moja myšlienka sa zhmotnila do hnutia, farmárskeho hnutia, ktoré má logo, kde je býk, dosť vytočený… Žila som v mysli všetkých, ktorí čakali na zrod tohto teliatka, ktoré vám príde povedať cestu von z tohto svinčíka, kde vás radi držia vaši zotročovatelia,“ píše napríklad administrátor v jednom zdieľanom príspevku.
Kapuš tvrdí, že v rámci zbierania podpisov sa hnutiu plní poštová schránka. „Ľud sa prebudil, a chce to – chce si vládnuť sám bez kariérnych politikov. Cieľ splníme, “ deklaroval.
Jednotní Slovania
Posledným hnutím v zozname sú takzvaní Jednotní Slovania, ktorých prípravný výbor vedú Ivan Norocký, Milan Norocký a Ľubica Stehlíková. Norockí sú úspešní podnikatelia v oblasti maloobchodu. Pri ich menách v Obchodnom registri svietia viaceré firmy, väčšinu z nich pritom vlastnia či prevádzkujú spoločne.
Medzi podnikmi nájdeme napríklad aj spoločnosť, ktorá podľa webu FinStat pravidelne dosahuje miliónové obraty, predáva farby a má predajne naprieč Slovenskom. Stehlíková si vlani spolu s Branislavom Stehlíkom založila firmu, v rámci ktorej podnikajú v oblasti klimatizácií, servisu chladničiek a mrazničiek.
Jednotní Slovania na našu žiadosť o komentár k ich snahe vstúpiť do politického slovenského sveta nereagovali. Podľa informácií na ich webe ide o hnutie, ktoré vychádza z idey podporenej myšlienkami veľkých osobností slovenskej histórie. Menuje Ľudovíta Štúra a kráľa Svätopluka i jeho prúty.
Čítajte aj Huliak: Páči sa mi, že sa vracia hotovosť. Transakčná daň dokazuje, že sme konsolidáciu zvládli
Chcú zjednotiť slovanské krajiny a vytvoriť takéto spoločenstvo s dôrazom na ochranu tradičných hodnôt, sebestačnosť a zdravotníctvo. Veria, že by sa tak posilnila ekonomika slovanských krajín, zlepšil ich hlas na medzinárodnej scéne, no zároveň zachovali tradície i kultúru. Hovoria tiež o jednoduchšom cestovaní a práci. Svoju aktivitu vníma skôr ako „poslanie“ než politiku.
„Cieľom hnutia je smerovať k vytvoreniu spoločnej jednotnej Únie slovanských národov alebo konfederácie slovanských krajín za účelom hodnotového, kultúrneho, duchovného, kresťanského, ekonomického, bezpečnostného prepojenia, rozvoja a ochrany pred vonkajšími globalistickými hrozbami. Tento projekt bude slúžiť tiež ako alternatíva v nasledujúcom období pre prípad hodnotovej, ekonomickej, bezpečnostnej, migračnej alebo inej kolízie štruktúr EÚ,“ dodávajú Jednotní Slovania. Hnutie sa pokúšalo vyzbierať 10-tisíc podpisov aj minulý rok.
Politológ Řádek strany hodnotí stručne s tým, že ich ideové zameranie nie je novinkou. „Názory, ktoré reprezentujú, sú aj dnes čiastočne zastúpené aj medzi parlamentnými politickými stranami – o mimoparlamentných ani nehovoriac. Ich politická ponuka môže pôsobiť čiastočne kuriózne aj spiatočnícky a dá sa pochybovať aj o skutočnom zámere členov prípravných výborov,“ uzavrel.
Ako vznikajú strany
Pred vznikom politického subjektu treba založiť prípravný výbor, ktorý v prvom rade začne zbieranie podpisov a oznámi to ministerstvu vnútra. Zároveň informuje o identifikačných údajoch členov výboru, návrhu názvy strany a dátume začatia zbierania podpisov. Keď ministerstvo zverejní oznámenie na svojej stránke, čaká sa na vyzbieranie aspoň 10-tisíc podpisov.
Výbor má následne 180 dní na to, aby ich zoznam spolu so stanovami strany, vyhlásením o adrese sídla strany či dokladom o zaplatení správneho poplatku vo výške 950 eur odovzdal rezortu. Sídlo strany musí byť na Slovensku, stanovy obsahujú jej názov, skratku, program, práva a povinnosti členov, zásady hospodárenia a podobne. Ak sú všetky požadované údaje odovzdané a skontrolované ministerstvom vnútra, subjekt vzniká a je uvedený v registri politických strán a hnutí.