Mikloško: Bez slova neprešiel okolo nikoho
Mikloško sa s Mariom Josem Bergogliom stretol dvakrát. Prvýkrát, keď bol s delegáciou prezidentky Čaputovej na konci roku 2020 vo Vatikáne, druhýkrát, keď bol súčasťou šesťčlenného uvítacieho výboru na letisku na začiatku pápežovej návštevy Slovenska.
Hoci nemal možnosť sa s ním veľa rozprávať, ako hovorí, zažil pápežovu ľudskosť a bezprostrednosť, ktorá sa ukázala aj pri predstavovaní na bratislavskom letisku. Pápež neprešiel okolo nikoho bez toho, aby vyslovil aspoň jedno slovo. „Vedľa mňa stála pani, ktorá sa venuje detským onkologickým pacientom v Banskej Bystrici. Prezidentka ju predstavila, on sa zastavil a povedal: Ďakujem vám veľmi za vašu prácu. Bolo to úžasné,“ opísal prvé pápežove momenty na Slovensku.

Keď sa Svätý Otec zastavil pri ňom, nečakal, že niečo povie a začal prvý. „Povedal som mu „vydržte“. Začal sa smiať, lebo prezidentka ma predstavila ako disidenta za komunizmu,“ spomína si. „Povedal: Vydržte? To je ako za komunizmu. Áno, pápež to mal také ťažké ako my za komunizmu. Tlačili ho zo všetkých strán práve tým, že začínal v cirkvi niečo nové,“ opísal ďalej Mikloško.
Františkova ľudskosť sa prejavila aj počas audiencie vo Vatikáne, keď im odovzdával pápežské medaily. Kým v minulosti ich odovzdávali ceremoniári, on ich odovzdával ľuďom do rúk sám. „Prišiel ku každému, mal už paličku, ťažko chodil, no každému medailu odovzdal osobne a niečo mu povedal. Nevynechal žiadne stretnutie, aby sa človeku pozrel do očí,“ vyzdvihol.
Pápeža Františka sprevádzala podľa Mikloška celým životom jednoduchá krása. „Nebol pápežom trónov, ale zanechal obrovskú stopu v ľudskom prístupe ku každému a popritom hovoril ako svetový štátnik a pomenúval všetky biedy sveta,“ uviedol Mikloško. „Táto jeho jednoduchá noblesa a krása ho odprevadili až na druhý svet,“ zhrnul.
Stretol sa aj s Jánom Pavlom II.
Mikloško sa osobne stretol aj s pápežom Jánom Pavlom II., ktorý pozval disidentov na súkromnú večeru. Prvý raz na jar v roku 1991 prijal pápež Mikloška spolu so Silvestrom Krčmérym a Jánom Čarnogurským, druhý raz v roku 1995 tesne pred jeho návštevou Slovenska. Za jedným stolom sa vtedy stretli Mikloško, Čarnogurský, veľvyslanec pri Svätej stolici Anton Neuwirth a Mikuláš Dzurinda.
„Chcel vedieť, ako prežívame prvé roky slobody. Stretol som sa s ním ešte ako predseda parlamentu raz, keď sme mohli hovoriť medzi štyrmi očami. To bolo počas oficiálnej návštevy v roku 1991. Bol nám obrovsky naklonený,“ uviedol.
Akého pápeža potrebuje podľa neho súčasný svet? „Pevného človeka s jasným pohľadom, pretože tento svet sa rozpadá. To, čo sme zažívali po páde komunizmu, keď spel k jednote, bola tu radosť a zjednocovanie, dnes vymenilo násilie a vojny. Rozpadajú sa staré hranice, zoskupenia. V tejto chvíli bude hlas nového pápeža kľúčový, aby zaznel a bol jasným majákom. Obrovská zodpovednosť je na tom, kto bude teraz na stolci pápeža,“ uzavrel poslanec.