Napriek tomu, že František počas pontifikátu presadzoval jednoduchosť aj pri pohrebných obradoch, ceremónia bude veľkolepá a sprevádzaná prísnymi bezpečnostnými opatreniami. Ako bude posledná rozlúčka s pápežom prebiehať a čo bude nasledovať po pohrebe?
Kde sa nachádza telo pápeža Františka?
Telo zosnulého pápeža bolo od stredy vystavené v Bazilike svätého Petra, kde mu kardináli a verejnosť mohli vzdať poslednú úctu. Námestie pred bazilikou bolo v dni a noci zaplnené tisíckami veriacich, ktorí čakajú v kilometrových radoch, aby sa poklonili jeho rakve.
Rakva bola uložená pri Oltári Confessio – posvätnom mieste neďaleko hlavného oltára baziliky, priamo nad hrobom svätého Petra, prvého pápeža.
Pozostatky Františka boli do baziliky prevezené z kaplnky Domu sv. Marty, kde on počas svojho pontifikátu býval. Odborníci telo hlavy katolíckej cirkvi upravili tak, aby odolalo jarným teplotám v Ríme.
V piatok o 20, hodine konal obrad pečatenia rakvy pápeža. Predsedal mu kardinál Kevin Farrell, komorník Svätej rímskej cirkvi. Zúčastnili sa ho niekoľko kardinálov a predstaviteľov Svätej stolice.
Tento obrad zároveň ukončí verejné vystavenie v Bazilike svätého Petra, počas ktorého sa s pápežom prišlo rozlúčiť takmer 200-tisíc ľudí.
Kde bude pohreb?
Pohreb pápeža Františka sa uskutoční dnes o 10. hodine miestneho času – presne šesť dní po jeho úmrtí. Rovnaké to bolo aj pri pohrebe pápeža Benedikta XVI. v roku 2023.
Vatikán oznámil, že pohreb sa bude konať predovšetkým na Námestí svätého Petra pod holým nebom. Rím si počas celého týždňa užíva slnečné počasie a podobné podmienky sa očakávajú aj v deň pohrebu.

Aj predchádzajúce pápežské pohreby sa konali pod holým nebom, pričom námestie sa zaplnilo veriacimi z celého sveta. Pohrebnú liturgiu bude celebrovať kardinál Giovanni Battista Re, dekan kolégia kardinálov – zboru, ktorý má v nasledujúcich týždňoch zvoliť nového pápeža.
Hoci sa väčšina obradu odohrá vonku, po eucharistii, záverečnom odporúčaní a rozlúčke bude rakva opäť prenesená do baziliky.
Ako František „zjednodušil“ obrad?
Vatikán uviedol, že pohreb sa bude riadiť podľa liturgickej knihy Ordo Exsequiarum Romani Pontificis, ktorá bola vydaná v roku 2000 a František ju vlani aktualizoval. „Cieľom zmien je ešte viac zdôrazniť, že pohreb rímskeho pontifika je pohrebom pastiera a Kristovho učeníka, nie svetského mocnára,“ vysvetlil vatikánsky majster liturgických slávení, arcibiskup Diego Ravelli.
Podľa reformy môže oficiálne vyhlásenie smrti prebehnúť v pápežovej súkromnej kaplnke, nie v spálni, ako to bývalo zvykom. Ide o praktickú zmenu, keďže František býval v skromnom apartmáne v Dome svätej Marty, a nie v Apoštolskom paláci. Na rozdiel od minulosti sa telo už neukladá do troch rakiev z cyprusu, olova a duba. Namiesto toho spočíva v jednoduchej drevenej rakve, ktorá obsahuje zinkovú vložku.

Pápež má na sebe červené liturgické rúcho, mitru a palium – vlnový pás symbolizujúci pastiersku službu. Neďaleko je umiestnená veľkonočná (paškálová) svieca. Ďalšou zmenou oproti minulosti je, že rakva už nie je uložená na vyvýšenej katafalkovej plošine, ale je umiestnená tak, aby čelila laviciam veriacich.
Do truhly sa vkladá vrecúško s mincami razenými počas jeho pontifikátu a písomný záznam o pôsobení pápeža – takzvaný „rogito“, čo v taliančine znamená úradný dokument. Kópia zostáva uložená v archíve Vatikánu. Veko zinkovej aj drevenej rakvy nesie kríž a pápežský erb.
Františkov erb, ktorý si zachoval ešte z čias biskupskej služby, obsahuje štít a monogram jezuitov s heslom „Miserando atque eligendo“, čo v latinčine znamená „Pohliadnuc s milosrdenstvom, povolal ho.“ Ide o odkaz na evanjeliovú scénu, v ktorej Kristus povolá človeka, ktorého svet nepovažuje za hodného.

Ako bude pohreb prebiehať?
Pohrebnú omšu budú celebrovať na priestranstve pred Bazilikou svätého Petra. Úrad pre liturgické slávenia informoval, že pohrebnej liturgii bude predsedať kardinál Giovanni Battista Re, ktorý je dekanom kolégia kardinálov.
Po skončení eucharistického slávenia budú nasledovať záverečné obrady Ultima commendatio a Valedictio. Následne bude rakva s telom zosnulého pápeža prenesená do Baziliky sv. Petra a odtiaľ do Baziliky Santa Maria Maggiore.
Tento výber odráža jeho hlbokú úctu k milostivému obrazu Panny Márie Salus Populi Romani – Ochrankyne rímskeho ľudu. „Preto prosím, aby moje telesné pozostatky spočinuli v Pápežskej bazilike Santa Maria Maggiore,“ napísal.
Bazilika sa nachádza mimo vatikánskych múrov, na opačnom brehu rieky Tiber. Po skončení pohrebu bude Františkovo telo prevezené práve tam, kde bude uložené do hrobu.
Trasa, po ktorej pôjde pohrebný sprievod, je dlhá približne osem kilometrov. Trasa pohrebného sprievodu povedie cez historické centrum Ríma, okolo monumentu Viktora Emanuela II., popri Koloseu a cez Námestie Venezia.
V talianskej metropole platia od piatkového večera dopravné obmedzenia – na námestiach a uliciach, ktorými bude sprievod prechádzať, je zakázané parkovanie aj zastavovanie vozidiel. Dnes od deviatej hodiny ráno budú všetky okolité ulice úplne uzatvorené pre premávku.
Kto sa zúčastní?
Účasť na pohrebe potvrdili mnohí politickí a náboženskí lídri, členovia kráľovských rodín aj známe osobnosti. Podľa úradu rímskeho primátora sa očakáva prítomnosť minimálne 170 hláv štátov a vlád.
Do Vatikánu pricestujú francúzsky prezident Emmanuel Macron, britský premiér Keir Starmer, končiaci nemecký kancelár Olaf Scholz a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Spojené štáty bude zastupovať prezident Donald Trump.

Pohrebu sa zúčastní aj argentínsky prezident Javier Milei, ktorý mal v minulosti s Františkom napäté vzťahy pre rozdielne ekonomické názory, ale aj prezident Brazílie Luiz Inácio Lula da Silva, ktorý mal s pápežom blízky vzťah. Za Slovensko bude na pohrebe prezident Peter Pellegrini a minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer).
Očakáva sa aj účasť desaťtisícov ďalších smútiacich. Na pohreb pápeža Benedikta v roku 2023 prišlo približne 50-tisíc ľudí, kým pohreb Jána Pavla II. v roku 2005 prilákal okolo 300-tisíc veriacich.
Aké budú bezpečnostné opatrenia?
Bezpečnosť počas pohrebu bude mimoriadne prísna. Rímske úrady nasadia viac než 2 000 policajtov vrátane ostreľovačov a špecializovaných jednotiek, informovalo CNN miestne policajné oddelenie.
Do služby nastúpi aj 400 dopravných policajtov. Vzdušný priestor nad hlavným mestom je od polnoci piatku uzatvorený. V teréne budú pôsobiť aj príslušníci protiteroristických jednotiek v civilnom oblečení a odborníci na drony, ktorých rozpoznáte podľa žltých viest.
Hliadky budú zabezpečovať aj stanice rímskeho metra, zatiaľ čo ostreľovači budú rozmiestnení na strechách. Do bezpečnostných opatrení sa zapoja aj vatikánske bezpečnostné zložky, ktoré budú konať samostatne, no v koordinácii s rímskou políciou. V samotnom Vatikáne bolo zriadené veliteľské centrum.
Kedy sa začne konkláve?
Výber nového pápeža – známy ako konkláve – je kombináciou starobylej tradície, náboženského obradu a vnútrocirkevnej politiky. Hlasovanie prebieha za zatvorenými dverami a zúčastniť sa ho môžu len kardináli mladší ako 80 rokov – čo je o niečo viac ako polovica celkového počtu.
Akonáhle sa všetkých 135 členov kolégia kardinálov zíde v Ríme, zasadnú v Sixtínskej kaplnke, kde sa začína rozhodovací proces. Konkláve sa musí začať najskôr 16 dní a najneskôr 21 dní po úmrtí pápeža. Preto najskorší možný termín začiatku konkláve je 6. máj a najneskorší je 12. máj.
Konkláve trvá dovtedy, kým jeden z kandidátov nezíska dvojtretinovú väčšinu hlasov. Najdlhšie trvajúce konkláve v dejinách trvalo tri roky – konalo sa po smrti pápeža Klementa VI. a prebiehalo od novembra 1268 do septembra 1271 (celkovo 33 mesiacov), až kým nebol zvolený pápež Gregor X.
Najkratšie konkláve sa odohrali všetky pred rokom 1274, keď nový pápež bol zvolený ešte v ten istý deň, ako predchádzajúci zomrel. V roku 1274 však Cirkev nariadila, že s prvým hlasovaním sa musí počkať minimálne desať dní. Zo všetkých konkláve po roku 1274 bolo najkratšie to v roku 1503, keď bol pápež Július II. zvolený za menej než desať hodín.
V súčasnosti konkláve zvyčajne trvá len niekoľko dní. Pápež František bol napríklad zvolený už po piatich kolách hlasovania a za menej než dva dni.
Ak po troch dňoch hlasovaní nie je nový hlava cirkvi zvolený, hlasovanie sa preruší na jeden deň. Po ďalších siedmich kolách nasleduje ďalšia prestávka a potom sa hlasovanie obnoví. Ak ani po 33 kolách nie je zvolený pápež, kardináli pristúpia k druhému kolu len medzi dvomi kandidátmi s najvyšším počtom hlasov, podľa pomerne nového pravidla, ktoré zaviedol pápež Benedikt XVI. Na rozdiel od predchádzajúcich kôl títo dvaja kandidáti nesmú hlasovať.
Z celkového počtu 135 kardinálov oprávnených zvoliť nového pápeža vymenoval pápež František až 108. To znamená, že štyri z piatich hlasov v konkláve budú patriť kardinálom, ktorých do funkcie povýšil práve František. Viacerí analytici sa preto domnievajú, že by mohli zvoliť nástupcu, ktorý bude pokračovať v jeho pastoračných prioritách.