Na poslednom zasadnutí MsZ primátor Jaroslav Polaček v úvode pripomenul, že už evidujú niekoľko rozdielnych návrhov na zníženie počtu mestských častí. Navrhol preto, aby ich predkladatelia prezentovali priamo na zasadnutí a následne by poslanci o nich diskutovali, čo sa aj stalo.
Košice bez mestských častí
Prvým prezentovaným bol návrh poslanca a starostu mestskej časti Sever Františka Ténaia, ktorý ho označil za takzvaný nulový variant. Predpokladá totiž vytvorenie centralizovaného modelu Košíc bez akýchkoľvek mestských častí.
„Máme jednotlivé výzvy hlavne v oblasti demografie. Myslím si, že je tu aj nejaká ekonomická neefektívnosť. Súčasne v Európe prebiehajú trendy, ktoré ukazujú, že v niektorých veciach decentralizovaný model do budúcnosti nie je udržateľný,“ zdôvodnil Ténai s tým, že ide aj o prípad Košíc.
Starosta tvrdí, že samospráve by vďaka jeho modelu odpadli náklady na starostov a poslancov miestnych častí, ako i miestnych komisií. „Mohli by sme ušetriť peniaze aj v prípade spoločného nákupu energií, tovarov a služieb,“ dodal Ténai.
Naopak, pre udržanie dostupnosti služieb pre občanov v decentralizovaných oblastiach by chcel zriadiť 22 miestnych úradných miestností. „Pri konzervatívnom výpočte odhadujem ročné úspory pri tomto variante vo výške 17,2 milióna eur,“ zdôraznil starosta.
Štyri historické mestské časti
Poslankyňa a starostka mestskej časti Nad jazerom Lenka Kovačevičová mu čiastočne oponovala. „Nikto nepopiera, že reformu v Košiciach potrebujeme ako soľ, ale predsa si myslím, že centralizácia nie je najšťastnejšie riešenie,“ zdôraznila.
Za vhodnejší model samosprávneho usporiadania považuje štyri mestské obvody. „Nie je to žiadnou novinkou. Vychádza z historického usporiadania mesta Košice, ktoré boli rozdelené do logických obvodov Sever, Juh, Východ a Západ,“ pripomenula Kovačevičová.
Foto: Branislav Caban
Tento variant podľa nej prirodzene reflektuje územné, dopravné, infraštruktúrne aj komunitné väzby. Myslí si, že by bol oveľa efektívnejší. „Dnes v meste pôsobí 22 starostov, 178 miestnych starostov a stovky úradníkov. Nový model by bol oveľa jednoduchší,“ podotkla starostka.
Predpokladané úspory pri prevádzkových a personálnych nákladoch vyčíslila na úrovni 10 miliónov eur ročne. „Počet riadiacich štruktúr sa zníži o 82 percent. Zavedú sa štandardné postupy a jednotné financovanie,“ doplnila Kovačevičová.
Šesť mestských častí
Ďalší návrh prezentoval poslanec Národnej rady SR Igor Šimko, ktorý ho vypracoval s parlamentným kolegom Andrejom Sitkárom. Ich model ráta so šiestimi mestskými časťami.
„Štyri mestské časti beriem ako racionálny návrh, ktorý vychádza z histórie,“ súhlasil Šimko s Kovačevičovou. Doplnil však, že Luník 9 je mestská časť, ktorá má svoje špecifiká a ciele, takže by mohla byť samostatná. Rovnako to podľa neho platí o Starom meste, ktoré je cieľom turistov a významným miestnom podnikania.
„Náš návrh obsahuje aj to, aby miestne časti, ktoré dnes poznáme pod pojmom mestské časti, zostali historickými mestskými časťami a mali svoj názov. Tým pádom by sme odbúrali problém identity,“ myslí si Šimko.
Hovorí, že im vyšla suma 8,7 milióna eur, ktorú v súčasnosti vynakladá mesto Košice cez rozpočty mestských častí na platy. „Toto číslo sa dá v rámci racionalizácie nejakým spôsobom korigovať smerom dole,“ uviedol Šimko s tým, že ďalšie úspory sa dajú dosiahnuť pri prevádzke budov a zariadení. „Ale aby sme sa vyhli populizmu, operujeme s číslom úspor okolo osem miliónov eur,“ konkretizoval.
Zníženie o 10 mestských častí
S vlastným návrhom prišla aj dvojica mestských poslancov Marcel Vrchota a Roman Matoušek, ktorí chcú znížiť počet mestských častí z 22 na 12. „Pri tomto návrhu sme okrem katastrálnych území vychádzali aj z priestorového a územného usporiadania,“ povedal Vrchota.
Ako ho doplnil Matoušek, pri realizácii ich návrhu by sa malé mestské časti nepričleňovali k veľkým, ale vytvárali by sa nové celky na základe katastrálnych území. Aj tento návrh ráta so zachovaním identity bývalých mestských častí ako nových miestnych častí.
„V súvislosti s návrhom nového usporiadania samosprávy Košíc je nevyhnuté v štatúte mesta nanovo upraviť aj deľbu pôsobnosti medzi mesto a mestské časti. Vieme, že už teraz mestské časti veľakrát suplujú kompetencie mesta z vlastného rozpočtu,“ podotkol Matoušek.
Model 12+1 mestských častí
Podobný návrh predstavil starosta mestskej časti Ťahanovce Ján Nigut, ktorý by chcel model 12+1 mestských častí. „Tento návrh je viac-menej stavaný na historických súvislostiach,“ ozrejmil. Tvrdí, že jeho model prinesie vyššiu efektivitu, hlavne pri väčších mestských častiach. „Odkedy sa zúčastňujem na mestských zastupiteľstvách, stále sa pertraktujú len problémy na sídliskách, nie v malých mestských častiach,“ upozornil Nigut s tým, že v týchto menších častiach mesta je navyše investičný dlh.
Zdôraznil, že konečné rozhodnutie o počte mestských častí by malo byť spoločenskou dohodou a nie politickým rozhodnutím. „Bol by som rád, keby diskusia s občanmi pokračovala,“ dodal starosta.
O jednu mestskú časť menej
Podľa poslanca Jozefa Karabina je 22 mestských častí luxus, ktorý si nemôžu dovoliť. Ako prioritu navrhuje zlúčenie mestských častí Pereš a Lorinčík. „Sú dnes spojené piatimi miestnymi komunikáciami a jednou mestskou komunikáciou,“ podotkol s tým, že obyvatelia obidvoch častí využívajú služby v oboch celkoch. „Je to jeden veľký spojený celok,“ zdôraznil.
Čítajte viac Nekonečný príbeh v Košiciach: Zníži sa počet mestských častí? Pomôcť má analýza, kráti sa však čas na zmenu v tomto volebnom období
Spojenie týchto dvoch mestských častí by podľa neho mohlo byť prvým a pilotným krokom, pričom najbližšie štyri roky by sa ukázalo, či tým vznikla nejaká úspora a zvýšili sa efektivita. „O štyri roky budeme môcť v tejto redukcii mestských častí pokračovať,“ navrhol Karabin.
Siahodlhá diskusia
V následnej diskusii, ktorá trvala niekoľko hodín, viacerí zastupitelia zdôraznili, že chýba odborná analýza zlučovania mestských častí. Ďalší podotkli, že o niektorých predložených návrhoch počuli prvý raz.
Primátor navrhol spracovať všetky návrhy tak, aby ich bolo možné porovnať a zabezpečiť k nim verejnú a odbornú diskusiu. Pripomenul, že mesto si chce dať spracovať analýzu s názvom Efektívna správa mesta Košice, ktorá má navrhnúť funkčnejší model správy mesta.
Objavili sa však názory, že vedenie mesta rozhodnutie o počte mestských častí len oddaľuje a to aj spomínanou analýzou. „Úprimne sa ospravedlňujem, ak som bola taká hlúpa a nedošlo mi, že tá analýza sa môže naťahovať dva, tri roky – až do ďalšieho volebného obdobia. Myslím si, že by sme nesmierne sklamali občanov, ak by sa v tomto volebnom období s redukciou mestských častí nič neurobilo,“ poznamenala poslankyňa Ľubica Blaškovičová.
S názorom o údajnom účelovom naťahovaní vypracovania analýzy súhlasil aj poslanec Ladislav Lörinc. „Mám pocit, že vytvárame informačný šum o množstve návrhov, aby sa v tom nevedel nikto vyznať, aby sa to stratilo a nejako sme to prežili sme do budúceho roka. Potom zase budeme štyri roky hovoriť, že sa o to snažíme, ako posledných 30 rokov, ale nič sa nezmenilo,“ upozornil.
Podľa primátora Polačeka je pozitívne, že nikto nepovedal, že mesto Košice potrebuje optimalizovať a redukovať mestské časti. „Z debaty jednoznačne vyplýva, že táto téma je na stole zastupiteľstva,“ skonštatoval s tým, že treba počkať na spomínanú analýzu. „Ak chceme byť naozaj zodpovednými politikmi, nemáme mesto riadiť na základe pocitov, ale na základe dát,“ zdôraznil Polaček.
MsZ napokon vzalo všetky prezentované návrhy na vedomie s tým, že budú prerokované v rámci príslušných odborných komisií, rade starostov a v mestskej rade.