Stavať novú nemocnicu chcú začať ešte tento rok, a to v bratislavských Vajnoroch na pozemku ministerstva obrany. Zámer by dnes mala na výjazdovom rokovaní schváliť vláda. Skelet nemocnice plánujú dokončiť do konca volebného obdobia, celý projekt by mali dokončiť v roku 2030. S výstavbou chcú začať už v septembri.
Nemocničný komplex
Nová nemocnica bude podľa ministra poskytovať zdravotnú starostlivosť na najvyššej, piatej úrovni. Bude mať 950 lôžok – z toho 800 klasických a 150 pre intenzívnu starostlivosť. Podľa zámeru rezortu by ročne mala slúžiť viac ako 44-tisíc hospitalizovaným pacientom, a to približne v 150 ambulanciách a na diagnostických pracoviskách s kompletným vybavením.
„Táto nemocnica bude poskytovať komplexnú medicínsku starostlivosť vrátane vzdelávania a výskumu. Nachádzať sa bude na pozemku, ktorý umožní nielen výstavbu samotnej koncovej nemocnice, ale aj realizáciu širšej vízie bratislavského zdravotníctva,“ povedal minister.
Čítajte viac Šaško prelomil mlčanie a vyjadril sa k „zisteniam“ Kotlára o vakcínach
Zároveň by chcel, aby sa do tohto areálu presťahoval aj Národný ústav detských chorôb. „Na jednom mieste by tak mohli byť obslúžení všetci pacienti, ktorí potrebujú zdravotnú starostlivosť,“ doplnil Šaško.
Pôjde aj o univerzitnú nemocnicu, ktorá bude základom pre vzdelávanie budúcich lekárov, sestier a zdravotníckeho personálu. „Bude špičkovým priestorom pre našich vedcov a výskumníkov,“ dodal. V pláne je aj vybudovanie moderného kampusu pre študentov medicíny.
Ideálne miesto
Lokalitu vo Vajnoroch považuje Šaško za ideálnu. Ide o rozsiahly pozemok s rozlohou 30 hektárov na východe hlavného mesta, ktorý spravuje ministerstvo obrany. Minister pripomenul, že už v roku 2016 analýza vyhodnotila východnú časť Bratislavy ako strategicky najvhodnejšie územie. Vtedy však vo Vajnoroch neboli dostupné pozemky ani vhodná dopravná infraštruktúra. Výstavba diaľnic R7 a D4 podľa Šaška tento problém čiastočne vyriešila.
Podľa ministra je priestor dostatočne veľký aj na umiestnenie vzdelávacích inštitúcií, najmä Lekárskej fakulty Univerzity Komenského. Za výhodu považuje aj to, že výstavba bude prebiehať na pozemku rezortu obrany, čím sa minimalizuje potreba vyrovnávania vlastníckych vzťahov a zjednodušujú sa procesy, ako je vyvlastňovanie.
Foto: TASR, Jakub Kotian
Nová nemocnica vo Vajnoroch by mala stáť 1,2 miliardy eur. Stavebné náklady sa odhadujú takmer na 900 miliónov eur, medicínska technika na ďalších 130 miliónov. Financovanie má byť zabezpečené zo štátneho rozpočtu a prípadne aj z plánu obnovy. Minister uviedol, že rátajú aj približne s 200 miliónmi eur, ktoré má priniesť revízia plánu obnovy. Tá však zatiaľ nebola zo strany Bruselu schválená. Z plánu obnovy sa už v súčasnosti financujú nemocnice v Banskej Bystrici a Martine.
Šaško dodal, že na výstavbu by mohol finančne prispieť aj „zahraničný partner“, no nespresnil, s kým rokuje. „Ak by sme to mali platiť výlučne zo štátneho rozpočtu, netrúfam si povedať, či by nemocnica niekedy vôbec stála,“ vyjadril sa minister. „Hneď po schválení projektu by sa mali paralelne začať dva procesy – vypracovanie projektovej dokumentácie a úprava terénu.“
Pomôže Kaliňák
Rezort pod vedením Roberta Kaliňáka (Smer) nielenže poskytne priestor pre nemocnicu, ale bude mať na starosti aj celý stavebný proces. „Kým ministerstvo obrany zabezpečí projekt a výstavbu, ministerstvo zdravotníctva pripraví kompletný medicínsky plán,“ uviedol Šaško. Argumentoval tým, že rezort už má podobné skúsenosti, napríklad z Prešova. Tvarovo aj rozmerovo má byť bratislavská nemocnica podobná tej prešovskej, čo má ušetriť čas pri príprave. Na realizácii projektu má pracovať ten istý tím ľudí.
Ministerstvo obrany predstavilo projekt novej vojenskej nemocnice v Prešove. Postaviť ju chce za tri roky.
Ministerstvo obrany totiž od júla 2024 stavia vojenskú nemocnicu na východe Slovenska a projekt realizuje v spolupráci s rezortom zdravotníctva. Ide o ambiciózny zámer: Kaliňákov rezort avizuje dokončiť hrubú stavbu za dva roky a už v roku 2027 dokončiť nemocnicu aj zvnútra.
Zdravotnícke zariadenie v Prešove má po dokončení slúžiť nielen pre vojakov, ale aj pre civilných pacientov. Na projekt bolo zatiaľ vyčlenených 650 miliónov eur, pričom ide o finančné prostriedky z rozpočtovej kapitoly rezortu obrany, najmä z tých dvoch percent HDP, ktoré sa Slovensko ako člen NATO zaviazalo ročne vyčleňovať na obranné výdavky.
Šaško a následne aj minister obrany Kaliňák uviedli, že aj nemocnica vo Vajnoroch by sa mohla financovať z obranného rozpočtu. „Infraštruktúra, ktorú vybudujeme v tomto priestore, bude sčasti aj vojenská. Táto časť bude umiestnená pod zemou, rovnako ako v Prešove, a ďalšia časť bude civilná.
Rozdiel medzi prešovskou a bratislavskou nemocnicou bude v tom, že v Prešove pôjde o zariadenie v prevádzke ministerstva obrany, zatiaľ čo v Bratislave pôjde o výstavbu infraštruktúry ako takej, ktorú rezort bude mať k dispozícii pre prípad potreby. Prevádzku však bude zabezpečovať Univerzitná nemocnica Bratislava,“ uviedol Kaliňák pre Pravdu.
Jeden z členov tímu, ktorý pracoval na príprave projektu nemocnice v Prešove, pre Pravdu vysvetlil, že zapojenie ministerstva obrany do procesu výstavby prináša určité výhody. Rezort totiž môže niektoré procesy súvisiace so stavbou realizovať prostredníctvom interných zložiek, čo môže urýchliť stavebné konanie alebo niektoré verejné obstarávania. Vzhľadom na termíny, ktoré oznámil Šaško – teda zámer postaviť nemocnicu od úplných základov na tzv. „zelenej lúke“ za menej než päť rokov – sa dá predpokladať, že ministerstvo zdravotníctva ráta s možnosťou tieto výhody využiť.
Toto nepriamo potvrdil aj minister Kaliňák. „Snažíme sa tieto prekážky prekonávať a najmä projekt realizovať. Prípravná časť sa začne hneď po tom, čo vláda projekt schváli. A áno, je možné, že hlavná časť budovy bude začatá veľmi rýchlo,“ uviedol s tým, že samotná nemocnica by mohla byť dokončená aj skôr ako v roku 2030.
Robert Kaliňák ešte ako minister vnútra postavil v novodobej histórii Slovenska zatiaľ jedinú štátnu všeobecnú nemocnicu – Nemocnicu sv. Michala v centre Bratislavy. Tá poskytuje starostlivosť aj bežným pacientom, nielen ústavným činiteľom.
Čítajte viac Špičkoví slovenskí chirurgovia zaznamenali ďalší posun. Robotom operujú už aj tumory pečene a pankreasu
Treba riešiť personál
Minister Šaško prezentáciu projektu novej nemocnice uzavrel vyjadrením, že ide o projekt celospoločenského významu. Preto chce, aby do diskusie o výstavbe bola zapojená aj opozícia. Tá však zo zámeru vlády nadšená nie je. Poslanec najsilnejšieho opozičného hnutia Progresívne Slovensko (PS) Oskar Dvořák pripomenul, že personál už existujúcich nemocníc pracuje v plesnivých priestoroch, no ministerstvo zdravotníctva tento problém nerieši. Upozornil aj na to, že minister Šaško zjavne nemá pripravené nič konkrétne ohľadom novej nemocnice.
„Ešte len teraz sa chystajú robiť medicínske plány pre novú nemocnicu. Ja sa pýtam: Čo ten rok a pol robili? Vôbec nič nepredstavili. Ako rýchlo bude nemocnica postavená? Čo nemocnica bude obsahovať? Aké špecializácie bude poskytovať? Slovenskí pacienti sa vďaka ich projektu na papieri nevyliečia,“ uzavrel poslanec PS. „Najakútnejšia otázka novej nemocnice je zabezpečenie zdravotníckeho personálu,“ myslí si exminister zdravotníctva a poslanec za hnutie Slovensko Marek Krajčí.
Strana SaS víta konečné rozhodnutie o lokalite novej nemocnice, no upozorňuje na zásadné riziká spojené s projektom. „To, že budú nemocnicu stavať vo Vajnoroch, považujem za dobré riešenie z hľadiska dopravného napojenia aj regionálnej stratégie. Ale financovanie za 1,2 miliardy eur bez verejného obstarávania a v utajenom režime je cesta k netransparentnosti a predražovaniu,“ vyhlásil poslanec NR SR a tieňový minister zdravotníctva za SaS Tomáš Szalay.