Štát si chce požičiavať niečo, čo už vlastní. V skladoch ležia nevyužité náramky pre väzňov, Susko chce ďalšie

V slovenských väzniciach aktuálne čaká na trest alebo si ho riadne odpykáva 1190 obvinených a 7065 odsúdených. Analytici z Útvaru hodnoty za peniaze upozorňujú, že na päť a pol miliónové Slovensko je počet väzňov nadpriemerný. Kým do roku 2023 bol ich priemerný počet nad 10-tisíc, s viacnásobnou chaotickou novelizáciou Trestného zákona sa väznice uvoľnili. Podľa aktuálnych dát Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) je celkovo väznených 8255 ľudí.

Čítajte viac Zlomené päty, putá aj smrť. Policajné násilie sa opakuje, mimoriadne chce v parlamente vystúpiť ombudsman. Čo zistil?

Kde sedí najviac väzňov

Najviac odsúdených – 1036 – si trest odpykáva v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, druhý najvyšší počet – 922 – je v Ústave na výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody Leopoldov a na tretej priečke s 537 odsúdenými je Ústav na výkon trestu odňatia slobody Košice-Šaca. S kapacitami je na tom najhoršie leopoldovská väznica, kde obsadenosť dosahuje 86,01 percenta. O niečo nižšiu, na úrovni 85,71, má ústav v Košiciach.

Pre porovnanie, Fínsko či Holandsko, ktoré majú vyspelý väzenský systém, držia na obyvateľa o polovicu menej ľudí. Ako vo svojej revízii výdavkov ÚHP podotýka, kladú totiž väčší dôraz na restoratívny prístup k trestaniu, na efektívnu nápravu páchateľa a viac využívajú sankcie alternatívne k trestu odňatia slobody. V porovnaní so zahraničím je u nás tiež výrazne viac ľudí odsúdených za menej závažnú trestnú činnosť.

„Slovensko má najnižší podiel väzňov odsúdených za násilnú trestnú činnosť (vraždy, ublíženie na zdraví, lúpeže, znásilnenia, sexuálne násilie) spomedzi všetkých sledovaných krajín. Naopak, za menej závažné trestné činy (krádež, porušovanie domovej slobody, zanedbávanie povinnej výživy, marenie výkonu súdneho rozhodnutia, vyhrážanie) je na Slovensku nadpriemerný počet väzňov,“ poukazujú analytici.

Na systém idú stovky miliónov

Analytici tvrdia, že ak by sa popri trestnej novele aplikovali do praxe aj ich odporúčania, počet väzňov sa môže znížiť o 2070 a ušetriť by sa mohlo takmer 50 miliónov eur. Väznenie nie je podľa nich pri menej závažnej kriminalite efektívne. „Novela Trestného zákona podľa prepočtov revízie v porovnaní s rokom 2023 dlhodobo zníži počet väzňov o približne 900. Revízia navrhuje dodatočné opatrenia, ktoré majú potenciál viesť k častejšiemu využívaniu alternatívnych trestov a zníženiu počtu väzňov o ďalších 1 170 osôb,“ uvádza sa v dokumente.

Výdavky na väzenstvo dosiahli vlani 315 miliónov eur, no zďaleka to nie je všetko. Podľa analytikov sú vyššie ako je priemer v krajinách Európskej únie. Najväčšiu časť z nich tvoria výdavky na mzdy (75 percent). ZVJS zamestnáva viac ako 5500 zamestnancov, z čoho 88 percent tvoria samotní príslušníci zboru. Na jedného dozorcu pripadajú dvaja väzni. Druhú najväčšiu časť tvoria tovary a služby (19 percent).

Analytici poukázali, že s väzenstvom sú spojené aj neviditeľné náklady vo výške takmer 140 miliónov eur. Na ušlej cene práce väzňov totiž štát prichádza o 118 miliónov ročne, keďže majú problém uplatniť sa na trhu práce. Navyše, práca vo väzniciach je ohodnotená výrazne menej ako inde. Horšie zarobia aj bývalí väzni, podľa ÚHP kvôli pobytu vo väzení dostanú o približne 22 miliónov eur ročne menej.

Foto: Robert Hüttner, Pravda

väznica, väzenie, basa, Leopoldov, väznica v Leopoldove, Väznica v Leopoldove.

Nevyužívame ani voľné kapacity

Kým väznenie osoby vyjde na deň necelých 80 eur, s náramkom to je štvrtina. Priemerná cena elektronického systému monitorovania osôb (ESMO) je podľa ÚHP 20 eur na osobu a deň. Ak by sa využívali všetky, ktoré máme, klesla by cena na takmer 10 eur. Výdavky ministerstva spravodlivosti na prevádzku náramkov dosiahli za posledných päť rokov v priemere 4,5 milióna eur ročne.

Útvar hodnoty za peniaze poukázal, že Slovensko využíva len 40 percent elektronických náramkov. „Dnes Ministerstvo spravodlivosti SR vlastní 1 715 monitorovacích zostáv, z ktorých je pre servis a rezervy možné zapojiť naraz 70 % (1 200). Využitie kapacít ESMO je nedostatočné, čo celý systém predražuje,“ podotýka.

Ministerstvo má však výhrady. „Nie je možné paušálne tvrdiť, že sa zariadenia využívajú len na 40%, keďže každé z nich slúži na iný účel a existujú typy zariadení, ktoré sú využívané až na 95%, pričom miera ich využitia závisí od rozhodnutia súdu; v každom prípade je však kľúčové byť pripravený na všetky možné scenáre, ktoré môže súd pri svojom rozhodovaní zvoliť,“ doplnila Alexandra Szakálová z tlačového oddelenia ministerstva spravodlivosti.

Celkové využívanie elektronických náramkov síce v posledných rokoch stúpa, no len pomaly. Do roku 2021 sa využívali na 10 percent a v roku 2021 ich používanie stúplo na 22 percent. Nárast nastal za posledných 24 mesiacov na 40 percent, čo predstavuje 653 ľudí.

Podľa analytikov Slovensko využíva elektronický monitoring výrazne menej ako vyspelé krajiny. Tie ich viac ukladajú aj pri treste domáceho väzenia či ako alternatívu k väzbe. Medzinárodné porovnanie podľa ÚHP indikuje, že v prepočte na obyvateľa je na Slovensku možné ukladať trest domáceho väzenia deväťkrát častejšie a elektronický monitoring využívať v priemere pre 2000 osôb súčasne.

Susko chce prenajímať ďalšie

Využívanie elektronického náramku je podľa analytikov v zahraničí lacnejšie aj preto, že mnohé štáty, napríklad Španielsko či Belgicko, si zariadenia prenajímajú, čo potom vyjde na menej ako päť eur. A hoci nevyužívame naplno ani kapacity, ktoré máme, ministerstvo spravodlivosti pod vedením Borisa Suska (Smer) chce postupovať rovnako a do medzirezortného pripomienkového konania predložilo novelu zákona, ktorá by prenájom umožňovala.

Rezort obhajuje prenájom úsporou nákladov. „Navrhovanou právnou úpravou dôjde k vytvoreniu tzv. hybridného režimu využívania technických prostriedkov, a teda využívanie technických prostriedkov vo vlastníctve štátu a technických prostriedkov vypožičaných, napríklad na základe rámcovej nájomnej zmluvy,“ ozrejmil rezort s tým, že presné vymedzenie vlastníctva štátu k technickým prostriedkom sa v praxi javí ako neefektívne a nepružné.

Naše právo síce pozná 18 rôznych trestov zo spáchania trestného činu, no len v 46 percentách rozsudkov bol uložený alternatívny trest, teda napríklad povinná práca, domáce väzenie či zákazy činnosti. Hlavnou výhodou alternatívnych trestov je podľa analytikov, že odsúdený môže ďalej pracovať.

„Najčastejším trestom (36,9 % v 2022) je podmienečné prepustenie bez ďalších obmedzení. Podmienka bez dodatočných sankcií (napríklad povinná práca, pokuta, trest domáceho väzenia) nie je v zahraničí vnímaná ako dostatočný trest, keďže odsúdený nie je povinný aktívne sa venovať svojej náprave. Využívanie podmienky spolu s alternatívnym trestom však už na Slovensku rastie a v roku 2022 bol uložený v 21,5 % odsudzujúcich rozsudkov,“ uvádza útvar.

Novelizáciou by sa podľa Suskovho rezortu podporili alternatívne tresty. „Ukladanie alternatívnych trestov už síce bolo platnými právnymi predpismi umožnené, avšak k praktickému využívaniu dochádzalo v minimálnom rozsahu z dôvodu neexistencie vhodných podmienok na výkon kontroly odsúdených a obvinených prostredníctvom technických prostriedkov,“ zdôvodnilo ministerstvo.

Z 1200 použiteľných náramkov, ktorými podľa analytikov štát disponuje, sa využíva priemerne 650, čo znamená, že zhruba 550 kusov zrejme leží v skladoch. Pravda sa s otázkami obrátila na ministerstvo spravodlivosti a zisťovala, či dáta súhlasia, koľko z nepoužívaných zariadení je funkčných a či je možné ich používať. Zaujímalo nás tiež, či má pripravovaná novela slúžiť len ako legislatívne podložie na prenájom náramkov alebo aj iných zariadení. Suskov rezort ani po opätovnom pripomenutí sa na naše otázky neodpovedal.

Čítajte viac Dva roky v Bratislave? Radšej nie. Šutaj Eštok chce plátať podstav v polícii kadetmi. Tí hrozia, že to zabalia

Všetky zariadenia sú funkčné

Ministerstvo zaslalo odpovede až v piatok dopoludnia. „Áno, všetky využívané zariadenia sú vo vlastníctve štátu a v maximálnej možnej miere sú aj vyžívané,“ uviedlo. Potvrdilo, že v majetku má 1715 monitorovacích zostáv a maximálny počet, ktoré je možné súčasne nasadiť je približne 1200 zariadení. Zohľadniť treba podľa neho servisný cyklus, či prepravu zariadenia po ukončení kontroly, dekontamináciu alebo prípravu na opätovné nasadenie.

„Taktiež je dôležité zohľadniť spôsob používania TZ (technické zariadenie, poz. red.), či už ide o: zariadenia inštalované priamo na tele kontrolovanej osoby, zariadenia umiestnené staticky v mieste výkonu obmedzenia, alebo zariadenia, ktoré je kontrolovaná, resp. chránená osoba povinná nosiť so sebou,“ spresnil rezort.

Novelizácia, ktorá umožní prenájom zariadení, reflektuje na závery protokolu Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ), kedy v zákone o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami umožňuje prevádzkovanie technických prostriedkov nielen vo vlastníctve štátu.

Kontrolóri v správe z januára 2023 hovoria, že je na ministerstve spravodlivosti, aby sa rozhodlo, ako bude ďalej postupovať v situácii, keď využiteľnosť monitorovacích zariadení je na veľmi vysokej úrovni, ale servisné náklady na prevádzku sú „neúmerne vysoké“. „Ak by SR postupovala spôsobom ako napr. Belgicko, či Španielsko, kde je monitoring nakupovaný ako služba na základe zmluvy o lízingu za fixný mesačný poplatok, potom náklady na monitoring by aj v SR boli niekoľkonásobne nižšie“,“ uvádza NKÚ.

„Tento postup bol ako zámer deklarovaný aj v správach adresovaný prechádzajúcim ministrom spravodlivosti jednak ministerkou v mesiacoch máj a september 2023. K samotnej realizácii návrhu zákona a prípravu na takýto postup však realizovaný nebol,“ uviedlo ďalej ministerstvo.

„Týmto krokom realizujeme výhradu NKÚ a ak budeme mať napr. málo zariadení, kde je kapacita využiteľnosti na 95%, tak si vieme zapožičať niekoľko kusov podľa požiadavky súdov a tie, ktoré vlastníme, budeme efektívne využívať ďalej,“ doplnila Szakálová.

Kde sa ešte dá ušetriť

Analytici poukazujú, že ušetriť na väzenstve je možné aj inde. Jedným z opatrení je zavedenie videkonferencií pre kontakt odsúdených so súdom, čo by viedlo k zníženiu ich transportov na súdy. Ročne by sa podľa ÚHP ušetril viac ako milión eur. Videohovory fungujú už v Nemecku, Belgicku, Fínsku, Švédsku aj Veľkej Británii.

„Na Slovensku je ročne vykonaných 44,5-tisíc eskort, z toho 8,5-tisíc na súdne konania. Ak by sa odsúdení a obvinení nemuseli fyzicky zúčastňovať polovice súdnych konaní, úspora by dosiahla 1,5 mil. eur ročne (74 % osobné výdavky, zvyšok pohonné hmoty a amortizácia). Konzervatívny odhad predpokladá zníženie polovice eskort na súdy, pričom náklad na jednu eskortu v 2023 bol 343 eur,“ spresnil útvar.

Zefektívnenie prevádzky väzníc môže podľa analytikov ušetriť štátu až tri milióny eur ročne. A ak by sa scivilnili niektoré pozície v administratíve, usporiť by sa mohol ďalší milión eur. Okrem toho navrhujú vymeniť Justičnú stráž na civilných súdoch bezpečnostnou službou. Vyrátali, že takáto zmena na 41 pracovných miestach by priniesla do štátnej kasy ďalší pol milión eur.

Štát prichádza o peniaze aj pre práceneschopnosť väzňov. Ako uviedli analytici, na Slovensku je do práce zapojených 68 percent väznených spôsobilých pracovať. Z 10-tisíc odsúdených je schopných pracovať 6 400, pre 2000 z nich však nie je k dispozícii pracovná pozícia.

„Dodatočným zamestnaním 1,5-tisíc práceschopných väzňov je možné zvýšiť príjmy štátu o 2,5 milióna eur. Zamestnávanie väzňov zvyšuje bezpečnosť vo väzniciach, zlepšuje pracovné návyky odsúdených a sčasti kompenzuje výdavky štátu na výkon trestu. Príjem štátu z väzenskej práce v roku 2023 dosiahol približne 4,4 mil. eur,“ navrhuje útvar.

Usporia najmä zatváraním väzníc

V 18 ústavoch naprieč Slovenskom je kapacita 11 537 lôžok. Po zmene trestných kódexov bude podľa analytikov možné zrušiť nevyužitých 1443 postelí, ak by štát implementoval návrhy analytikov, pomohlo by to uvoľniť ďalších 1300 lôžok. Časť z nich by sa podľa ÚHP mohla využiť na zvýšenie ubytovacieho štandardu.

„To vytvorí priestor na prehodnotenie potreby a využitia štyroch ústavov s celkovými výdavkami na ich prevádzku vo výške 50 miliónov eur ročne,“ uvádza útvar. Analytici však podotýkajú, že samotné zníženie väzenskej populácie významnú úsporu neprinesie, dosiahnuť sa dá iba zatváraním väzníc.

Ako vyplýva zo schválenej koncepcie väzenstva z roku 2024, ZVJS chce do budúcna zrušiť veľkokapacitné cely. Je ich približne 30 a majú zákonný štandard 3,5 metra štvorcového na odsúdeného.

„Pri prechode na normu CPT (mechanizmus, ktorý chráni väznené osoby pred mučením, poz. red.) s minimálne 4 m2 pre odsúdeného bude za súčasných podmienok znížený počet dostupných lôžok o 1 184. Veľkokapacitné cely (najviac 8 lôžok na celu) budú postupne odstránené stavebnými úpravami alebo utlmením prevádzky v neperspektívnych objektoch,“ uvádzajú analytici.

Viac probačných úradníkov

Ukladanie alternatívnych trestov však sťažuje nedostatok probačných úradníkov. Na Slovensku ich pracuje podľa údajov ÚHP 88, pričom na jedného pripadá v siedmich krajoch 128 až 148 prípadov. Výnimkou je len Žilinský kraj, kde má úradník na starosti 73 prípadov. Nižší počet je tam podľa analytikov dôsledkom reformy a personálneho navýšenia.

Ruka v ruke s častejším využívaním alternatívnych trestov musí prísť teda ich navýšenie. Analytici navrhujú nárast na úroveň v Česku, čo by znamenalo dodatočné výdavky na 100 miest vo výške zhruba päť miliónov eur.

„Noví probační úradníci zvýšia počet vykonaných úkonov, zlepšila by sa kvalita služieb poskytovaných klientom a prebrali by niektoré povinnosti a kompetencie v oblasti výkonu alternatívnych trestov od sudcov,“ uvádza v správe.

Podľa rezortu spravodlivosti sa počet probačných a mediačných úradníkov medzičasom už navýšil na 106 a od prvého júla k nim majú pribudnúť ďalší ôsmi.