Podľa uznesenia vlády pôjde o strategickú investíciu a podľa dostupných informácií by mala byť nová nemocnica takmer identickým projektom tomu, ktorý Kaliňák realizuje v Prešove. Tam ministerstvo obrany od vlani stavia novú vojenskú nemocnicu.
Vo Vajnoroch má však vzniknúť úplne nová stavba. S názvom Národná univerzitná nemocnica generála Milana Rastislava Štefánika má celkovo dosiahnuť investičné náklady odhadom na úrovni 1,27 miliardy eur bez DPH. Šaško tvrdí, že sa postaví do roku 2030, čo silno spochybnil zdravotnícky expert opozičnej SaS Tomáš Szalay. Podľa Kaliňáka by sa to mohlo stihnúť ešte skôr.

So stavbou sa má začať ešte tento rok na jeseň a výsledok by mal do hlavného mesta priniesť 950 lôžok – z toho 800 klasických a 150 intenzívnych –, približne 150 ambulancií, ktoré majú ročne slúžiť odhadom až 44-tisícom hospitalizovaných pacientov. Koncept taktiež predpokladá 23 operačných sál. Cieľom je, aby nemocnica poskytovala takmer všetko, čo môže – teda komplexnú starostlivosť bez potreby zbytočného presúvania pacienta.
Dobrá lokalita, ale malo informácií
Verejnosť sa o vládnom zámere dozvedela prvýkrát v utorok 29. apríla a Šaško jeho prezentáciu uzavrel tým, že keďže ide o projekt verejného záujmu, chcel by, aby sa do diskusie zapojila aj opozícia. Opozičné strany začali hneď na to vyjadrovať svoje znepokojenie.
Progresívne Slovensko požaduje, aby sa začal riešiť stav aj aktuálnych chátrajúcich a plesnivých nemocníc. “Netušíme, čo bude so špecializovanými ústavmi. Budú sa presúvať? Budú sa rušiť Kramáre? A čo vláda spraví s vyvlastnenými pozemkami na Rázsochách? Vláda o financovaní novej nemocnice za 1,5 miliardy eur nehovorí nič konkrétnejšie,” kritizuje zdravotnícky expert a poslanec za PS Oskar Dvořák.

Exminister zdravotníctva Marek Krajčí (Slovensko) sa zas pýtal, ako chce vláda zabezpečiť zdravotnícky personál. Podľa Šaška sa budú zháňať lekárov z iných nemocníc a Vajnory majú zabezpečovať aj kvalitnejšie vzdelávanie.
„Táto nemocnica bude v kompletnom medicínskom profile vrátane vzdelávania a výskumu. Bude na pozemku, ktorý umožní nielen výstavbu samotnej koncovej nemocnice, ale aj celkovú víziu pre bratislavské zdravotníctvo,“ povedal. Priestor, kde má nemocnica stáť, je podľa šéfa rezortu zdravotníctva dostatočne veľký na to, aby tam boli vzdelávacie inštitúcie, predovšetkým Lekárska fakulta Univerzity Komenského.
Opozičná SaS síce ocenila výber lokality na Vajnoroch, no Szalay upozornil na nejasné financovanie. „To, že budú nemocnicu stavať vo Vajnoroch, považujem za dobré riešenie z hľadiska dopravného napojenia aj regionálnej stratégie. Ale financovanie za 1,2 miliardy eur bez verejného obstarávania a v utajenom režime je cesta k netransparentnosti a predražovaniu,“ vyhlásil Szalay.

Šaško oponoval, že opozícia sama „zabila“ projekt nemocnice Rázsochy. Tá sa však v skutočnosti začala stavať ešte v roku 1987 a proces nikdy nebol dokončený. Naposledy ju chceli postaviť za vlády Eduarda Hegera (vtedy OĽaNO, dnes Demokrati) z plánu obnovy, čo stopla úradnícka vláda Ľudovíta Ódora. Súčasná – štvrtá vláda Roberta Fica – sa s Rázsochami rozlúčila a rozhodla sa pre Vajnory.
„Sme viazaní z pohľadu napríklad čerpania zdrojov z plánu obnovy takzvaným limitom verejných výdavkov,“ dodal zároveň minister zdravotníctva s tým, že v súčasnosti to pri pohľade na rozpočet nebude možné, a preto vláda hľadá všetky dostupné zdroje. „Či už z plánu obnovy, programov duálneho využitia a všetkých ďalších spôsobov s ultimátnym cieľom, aby nemocnica stála,“ dodal Šaško.
Kľúčovým prostriedkom na výstavbu sú podľa neho financie a čas, a práve preto sa rozhodol pre spoluprácu s Kaliňákom. „Čisto zo zdrojov ministerstva zdravotníctva sa to nedá urobiť,“ zdôraznil. Šéf rezortu obrany doplnil, že to takto bude jednoduchšie.
„Dôvodom, prečo sa ministerstvo zdravotníctva rozhodlo nás požiadať o spoluprácu – a my sme radi vyhoveli – bolo, že máme šancu zjednodušiť procesy, projekt dokončiť a zrealizovať ho,“ uviedol Kaliňák. Ministerstvo obrany má vo Vajnoroch takmer 33 hektárov pozemkov a samotná nemocnica má vyrásť na ploche päť až šesť hektárov. Šéf rezortu teda tvrdí, že netreba od nikoho pozemky skupovať. Územím investície má byť priestor bývalých vojenských kasární na Regrútskej ulici.

Problémy s dopravou
Mesto Bratislava pre Pravdu reagovalo, že „nová nemocnica už dávno v Bratislave mala byť, čiže z tohto hľadiska zámer výstavby novej nemocnice možno uvítať“. Nepovažuje to však za hotovú vec. „Budeme sa chcieť ďalej rozprávať o tomto zámere so štátom, pretože to, čo vnímame ako riziko pri ohlásenej lokalite, kde by mala nová nemocnica vyrásť, je jej nevyhovujúce dopravné napojenie,“ upozornil magistrát.
Podľa Šaška problémy s dopravou čiastočne vyriešila výstavba diaľnic R7 a D4. Mesto však poukazuje skôr na to, že z centra je to do Vajnôr 18 minút autom alebo treba ísť jedine autobusom č. 65, ktorý chodí – na pomery Bratislavy – v dosť obmedzenom režime, cez víkendy len dvakrát za hodinu. Rezort preto tvrdí, že bude hľadieť aj na tieto záležitosti.

Starosta mestskej časti Rača, susediacej s Vajnormi, Michal Drovotán vníma správu ako celok pozitívne. „Projekt má však zatiaľ veľa otáznikov – jednak, keďže ho plánujú stavať cez Ministerstvo obrany SR, tak tam nepôjde o štandardný povoľovací proces, a tiež nie je jasné, či projekt bude spadať pod EIA a v akej forme,“ upozornil.
Taktiež poukazuje na dopravnú obslužnosť a otázky, či je možné sem predĺžiť električkovú trať. „Projekt takého rozsahu jednoducho musí mať kvalitné dopravné napojenie,“ zdôraznil starosta. Navyše ide podľa neho o oblasť s vysokou spodnou vodou, takže sú očakávané aj zvýšené náklady na zakladanie stavby.
Starosta Vajnôr Michal Vlček vníma investíciu ako vítaný impulz na riešenie otázok dopravy, ale aj vzniku nových pracovných miest či podpory školstva. „Je nevyhnutné, aby sa štát aktívne podieľal na financovaní a realizácii dopravných projektov, ktoré zabezpečia funkčnú dopravnú obslužnosť nemocnice a zároveň nezhoršia už aj tak náročnú dopravnú situáciu v dotknutom území,“ uviedol pre Pravdu.

S lokalitou z logického hľadiska súhlasí aj riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Dušan Zachar, najmä pri pohľade na umiestnenie ostatných bratislavských nemocníc. No rovnako ako ostatní, aj on poukazuje na chýbajúcu infraštruktúru. Tá je podľa neho pri pohľade na MHD až žalostná a projekt si preto vyžiada ďalšie „obrovské“ investície.
Kompromisy na úkor kvality
Zachar ale vidí problém v tom, ako prebiehal celý rozhodovací proces. Nedošlo totiž k vypracovaniu a zverejneniu analýz výhodnosti alternatív či k celospoločenskej diskusii. „Zrazu sme tu všetci postavení pred hotovú vec s tým, že už v auguste sa má bagrovať,“ upozorňuje analytik.
„Mne to pripadá tak, akoby sme tu chceli mať stoj čo stoj narýchlo postavenú nejakú potemkinovskú železobetónovú budovu z recyklovaných plánov nemocníc nižšieho typu, bez ohľadu na to, či bude aj spĺňať funkčné potreby koncovej nemocnice najvyššej úrovne. Nedá sa preskočiť plánovacie obdobie, aby tá nemocnica skutočne slúžila najlepšie svojmu cieľu a pacientom v nej,“ doplnil.
Aktuálne nastavenie procesov podľa neho spôsobí, že sa vláda bude pri nemocnici učiť z vlastných chýb a Slováci čeliť riziku netransparentnosti a neefektívneho hospodárenia. „Mnohé procesy budú pravdepodobne utajené v dôsledku zaangažovania rezortu obrany do výstavby nemocnice, bude sa obchádzať verejné obstarávanie, skracovať termíny a robiť kompromisy na úkor kvality a funkčnosti,“ vymenoval Zachar.
