„V roku 1968 sme mali inváziu západného okruhu Sovietskych vojsk. Keby naši rodičia začali viesť vojnu proti tejto invázii a bolo by evidentné, že ju prehráme, viacerí z nás by tu určite neboli,“ povedal Kaliňák 24. februára počas stretnutia s poľským kolegom Wladyslawom Kosiniakom-Kamyszom vo Varšave.
„Mali sme 20 rokov neslobody. Nestratili sme svoju identitu. Nakoniec, ako platí, raz ten Rus odíde. A to platí vždy,“ dodal v deň tretieho výročia ruskej invázie na Ukrajinu minister Kaliňák.
Ministri rokovali o užšej spolupráci v obrannom priemysle. Rozhovory sa týkali aj výroby munície či bojovej techniky. Obaja vyzdvihli hrdinstvo ukrajinských vojakov, odsúdili porušenie medzinárodného práva a zdôraznili potrebu spravodlivého mieru, ktorý zachová suverénnu a slobodnú Ukrajinu. „Neexistuje právo silnejšieho,“ povedal v tejto súvislosti Kaliňák. Rozdiely pri niektorých otázkach týkajúcich sa agresie podľa neho vyplývajú z rozdielnej historickej skúsenosti. „História Poľska so Sovietskym zväzom je oveľa dramatickejšia,“ dodal Kaliňák.
Späť ale k aktuálnemu prieskumu, ktorý pre portál 360tka spravil Focus. Otázka znela jasne: „Ak by Slovensko bolo napadnuté Ruskom, čo by ste urobili?“ Sedmina opýtaných, konkrétne 14, % povedalo, že by Slovensko aktívne bránila so zbraňou v ruke. 58 % respondentov by bojovať nešlo, ale tvrdí, že vlasť brániť treba. 13 % opýtaných tvrdí, že by sme Rusom nemali klásť žiadny odpor a 15 % ľudí nemá na to názor.
Čítajte viac „Kukurica“ bude sídlom veliteľstva armády. Grendel: Rekonštrukcia sa dvojnásobne predražila. Kaliňák reaguje
Podobný prieskum vyšiel aj pár mesiacov po rozpútaní vojny na Ukrajine vo februári 2022. Vtedy dokonca ešte menej, len 13 % Slovákov povedalo, že by v prípade vojenského napadnutia krajiny zobralo zbraň do ruky a išlo by bojovať. Tretina by jednoducho z krajiny odišla. Takmer polovica by zostala na Slovensku, ale nebojovala by. No a sedem percent ľudí nevie, čo by urobili.
VAROVANIE: Zábery nie sú vhodné pre slabšie povahy.
K zaujímavej situácii prišlo v roku 2023, keď sa šíril hoax rozdúchavaný dezifnoscénou, že vtedajší minister obrany Jaroslav Naď chystá mobilizáciu do armády. Potenciálni branci vtedy hromadne podpisovali vyhlásenie, že v prípady vojny zbraň do ruky nezoberú. Dovedna armáda dostala až 50-tisíc takýchto vyhlásení.
Neskôr vyšlo najavo, že medzi nimi bol aj súčasný poslanec Smeru a predseda predseda Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť Richard Glück, ktorý sa „preslávil“ útokom na Igora Matoviča.