Zdravotnícky systém zostáva v hlbokej finančnej priepasti. Najväčšiu časť problému spôsobuje skupina dvanástich fakultných a univerzitných nemocníc, ktoré sú zároveň koncovými zariadeniami – teda tými, ktoré zabezpečujú najnáročnejšie výkony.
Ide o zariadenia, ako sú Univerzitná nemocnica Bratislava, nemocnice v Košiciach, Martine, Banskej Bystrici či Trenčíne. Práve v nich vzniká väčšina dlhu – spolu dlhujú viac ako jednu miliardu eur, pričom po lehote splatnosti majú 675 miliónov eur, uvádza sa v správe o vývoji dlhu v zdravotníctve.
Tempo zadlžovania stúpa
Dlhy týchto nemocníc rástli v roku 2024 v priemere o vyše päť miliónov eur mesačne. Pre porovnanie, rok predtým to boli len dva milióny mesačne. Ešte väčší rozdiel je pri nezaplatených faktúrach – tie vlani rástli v priemere o 3 milióny mesačne, zatiaľ čo v roku 2023 išlo len o 430-tisíc.
V podstate to znamená, že tempo zadlžovania nemocníc sa vlani trojnásobne zrýchlilo: kým v roku 2023 kumulovaný dlh stúpal každý mesiac o dva a pol milióna eur, v roku 2024 to už bolo osem miliónov eur mesačne, alebo 267-tisíc eur denne.
Čítajte viac Nemocnice sa topia v dlhoch, zvýšené platy lekárov prehlbujú krízu. Podľa NKÚ je zdravotníctvo pred kolapsom
„Záväzky po lehote splatnosti dvanástich fakultných a univerzitných nemocníc tvoria 83 percent z celkovej hodnoty záväzkov po lehote splatnosti v celom sektore zdravotníctva,“ konštatuje ministerstvo zdravotníctva v dokumente.
Viac než polovica dlhov (55 percent) smeruje k verejným inštitúciám – najmä k Sociálnej poisťovni, zdravotným poisťovniam či daňovým úradom. Takmer štvrtinu predstavujú neuhradené faktúry za lieky a zdravotnícky materiál. Ak nemocnica svoje pohľadávky nespláca, môžu sa dodávatelia obrátiť na tretiu stranu, ktorá bude vymáhať financie od zdravotníckej inštitúcie. Takéto pohľadávky predstavujú okolo 16 percent dlhu štátnych nemocníc.
Nepomohlo ani dofinancovanie
Kumulovaný hospodársky výsledok dvanástich najväčších nemocníc za rok 2024 skončil síce v mínuse 17,74 milióna eur, no len vďaka finančným injekciám od štátu. V auguste 2024 totiž štát uhradil časť dlhu nemocníc voči Sociálnej poisťovne (167 miliónov eur) a tiež poslal na ich účty dodatočné finančné zdroje vo výške 191 miliónov eur. „Bez jednorazových finančných vplyvov by bol v roku 2024 kumulatívny hospodársky výsledok –288,62 milióna eur,“ uvádza rezort zdravotníctva.
Čítajte viac Nie Rázsochy, ale Vajnory. Štát vybral miesto pre novú nemocnicu, stáť bude viac ako miliardu eur. Postaví ju Kaliňákov rezort
Zarážajúci je fakt, že hoci sa výnosy nemocníc medziročne zvýšili o 269 miliónov eur, nezvládli pokryť ich rastúce výdavky. Najvýznamnejšou nákladovou položkou sú osobné náklady – teda platy lekárov a sestier. Medziročne sa zvýšili o viac než 110 miliónov eur. Za posledné dva roky ide už o nárast takmer štvrť miliardy eur.
Ministerstvo zdravotníctva vidí za rastúcimi nákladmi nemocníc najmä pokračujúce prevádzkové straty a výrazné zvyšovanie miezd zdravotníkov, ktoré vyplýva nielen zo zákonov, ale aj z kolektívneho vyjednávania. Rezort však ďalej priznáva, že platové zvýhodnenia formou kolektívnych zmlúv sú nevyhnutné pre stabilizáciu personálnych kapacít.
Veľkým problémom nemocníc sú aj staré budovy a technika – havárie a nutné opravy skokovo zvyšujú náklady. Štátne zdravotnícke zariadenia navyše zaťažuje aj takzvaný investičný dlh – teda odkladané rekonštrukcie, ktoré sa stávajú čoraz nevyhnutnejšími. A do rozpočtov negatívne zasahujú aj drahšie energie a všeobecné zdražovanie služieb a tovarov.