Povinné predprimárne vzdelávanie bude od septembra 2027 povinné pre všetky štvorročné deti a od septembra 2028 pre všetky trojročné deti. „Kvalitné vzdelávanie od raného veku je najúčinnejší nástroj, ktorý máme, ak chceme, aby všetky deti dostali šancu na kvalitný štart do života. Preto musíme zasiahnuť skôr – ešte pred nástupom do základnej školy,“ obhajuje nový model Drucker.
I keď zaškolenosť tri- až päťročných detí stúpla zo 75 percent v minulom desaťročí na 85 percent v roku 2024, nie je to dosť. Príliš veľa detí stále nemá na začiatku školskej dráhy rovnaké podmienky. Šéf školstva si posun sľubuje práve od tejto reformy.
Čítajte viac Lesk a bieda školstva. Učitelia v Bratislave nevyžijú z platov, brigády má každý tretí. Nízke kompenzácie nemajú efekt
Obavy matiek: Nestačí to len nariadiť
Pre rodičov, s ktorými sa Pravda zhovárala, je najväčším strašiakom zohnať pre svoje dieťa miesto. Viera H. (34), ktorá žije v hlavnom meste, mala problém s umiestnením syna do škôlky pred pár rokmi. Do štátneho zariadenia ho nevzali, ako inak – z kapacitných dôvodov, a tak boli s manželom nútení siahnuť po súkromnom zariadení, čo predstavovalo značnú položku v rodinnom rozpočte.
„Navyše, ako trojročný bol viac doma so soplíkom, než v zariadení. Každé dieťa je iné, preto si myslím, že rodič vie najlepšie posúdiť, či jeho dieťa adaptáciu vo veku troch rokov zvládne. Stretli sme sa aj so situáciou, že si dieťa jednoducho nezvyklo a učiteľky odporúčali nástup do materskej školy posunúť,“ opísala Pravde svoju skúsenosť.
„Neviem si predstaviť, odkiaľ samosprávy vezmú peniaze na priestory a personál, keďže už teraz sú triedy plné, učiteľky vyťažené a neraz im pomáha tých 23 detí v prípade triedy nášho syna zvládať pani upratovačka či iná pomocná sila,“ pokračovala Viera.
Foto: Jana Birošová
Ako komplikáciu spojenú s povinnou dochádzkou od troch rokov vníma aj byrokratickú záťaž rodičov a lekárov. Zo skúsenosti hovorí, že už teraz v povinnej predškolskej triede môže rodič ospravedlniť dieťaťu iba určitý počet dní, čo sa pri detských virózach neraz ukazuje ako málo.
Linda M. (32) z Pezinka povinnú škôlku od troch rokov podporuje. „Je to dobré najmä pre socializáciu dieťaťa, ktorá je v tom veku dôležitá. Okrem toho, myslím si, že domácou výučbou nedostane rovnaký základ ako všetci, aby sa mohlo rozvíjať ďalej. Na druhej strane, v podmienkach slovenského školstva je to nepremyslené. Škôlky chýbajú, často nie je dosť miest ani pre deti patriace do spádovej oblasti, nieto ešte, aby sme si mohli ako rodičia vyberať. A na súkromné škôlky nemá každý eurá navyše,“ hovorí Linda.
Skepticky nazerá aj na rok 2028 – kým sa nevyrieši problém s kapacitami, nevie si predstaviť, že by škôlky pre trojročné deti boli povinné. „Žijeme v demokracii, a tak ak rodič nechce dať dieťa do škôlky od troch rokov, ale neskôr, mal by mať tú možnosť. Obávam sa, aby to neskončilo ako s očkovaním, ktoré niektorí rodičia odmietajú, a tak strácame dôležitú kolektívnu imunitu a deti trpia dávno prekonanými chorobami,“ dodala Pezinčanka.
Bratislavčanka Veronika M. (32) si myslí, že vek tri roky je u dieťaťa adekvátny na plnohodnotné začlenenie sa do kolektívu a na budovanie denného režimu.
„V prípade, ak sa podarí úmysel povinného predprimárneho vzdelávania od troch rokov premietnuť do praxe, tak to privíta každý jeden rodič, keďže dnes mnohí musia pristúpiť, ak sa chcú vrátiť do práce, čo väčšinou je aj nevyhnutné, k plateniu súkromných škôlok,“ uviedla. „Nerozumiem, prečo to bol problém doteraz, respektíve, ako sa to ministerstvu školstva podarí v najbližšie roky zaviesť,“ zamýšľa sa.
Ako to bude fungovať?
Financovanie materských škôl prevzal nedávno od samospráv štát a podľa Druckera je v pláne pokračovanie rozširovania kapacít. Ministerstvo školstva tvrdí, že pre väčšinu rodín sa s povinnou predškolskou dochádzkou nič nezmení. Podľa rezortných výpočtov viac ako tri štvrtiny trojročných detí už dnes škôlky navštevujú. Napriek tomu škôlkarské roky chýbajú práve deťom, ktoré to najviac potrebujú.
„Ak niečo zanedbáme v ranom veku, vznikajú bariéry, ktoré deti môžu obmedzovať celý život. Ak zasiahneme včas, pripravíme ich na úspešný štart v škole. Je to najlepšia investícia, akú v školstve môžeme urobiť,“ zdôraznil Drucker.
Rezort argumentuje, že kvalitné vzdelávanie od troch rokov rozvíja jazyk, myslenie a emocionálnu inteligenciu detí v najcitlivejšom období. Okrem toho podporuje ich sebadôveru, samostatnosť a schopnosť spolupráce. Prínos vidí aj vo včasnej identifikácii špeciálnych potrieb a talentov, no aj v tom, že znižuje riziko školského zlyhania a predčasného ukončenia vzdelávania. Pozitívom povinnej dochádzky je podľa ministerstva aj bezpečné a podporné prostredie.
Ako presne si teda ministerstvo predstavuje povinnú škôlku od troch rokov? „Deti budú môcť navštevovať materské školy minimálne štyri hodiny denne, pričom pre deti so špeciálnymi potrebami alebo rodiny v osobitnej situácii budú dostupné pružnejšie formy vzdelávania. Rodičia budú mať možnosť individuálneho vzdelávania, ak to bude v záujme dieťaťa – rovnako, ako je to aktuálne v prípade päťročných detí,“ objasnil rezort v tlačovej správe.
Nízky štandard vzdelania učiteľov
Balík školských zákonov by mal ísť do medzirezortného pripomienkového konania začiatkom leta a vláda by o ňom mohla rokovať po letných prázdninách. Do parlamentu by sa tak mohol dostať ešte na jeseň tohto roka.
Predsedníčka Rady pre rozvoj materských škôl Michaela Vargová pripomína, že za povinným vzdelávaním sa skrýva množstvo premenných, a preto bude dôležité, akú podobu bude mať. Nestačí totiž určiť len povinnosť, potrebné je vytvoriť aj podmienky tak, aby bolo o všetky deti čo najlepšie postarané.
„Je dôležité myslieť na to, že trojročné deti sa nachádzajú na veľmi rôznej úrovni zrelosti počnúc sociálnymi zručnosťami, emočnou vybavenosťou, ale aj motorikou, rečou, či samoobslužnými činnosťami, na ktoré má vplyv aj prostredie, aj výchova. Už v súčasnosti sa veľmi citlivo zvažuje nástup dieťaťa do materskej školy, teda do veľkého kolektívu tak, aby bol naozaj v prospech rozvoja osobnosti dieťaťa a aby sa dieťa v mase ostatných „nestrácalo“,“ vysvetlila.
Čomu nerozumie, sú výhrady niektorých „ideovo vyhranených skupín rodičov“ k obsahu vzdelávania. „Úprimne poviem, že im nerozumiem. Štátny vzdelávací program pre predprimárne vzdelávanie v materských školách je podľa môjho názoru nastavený tak, aby sa dieťa bez ohľadu na ideové naladenie rodiny, či názory jej členov naučilo to, čo bude potrebovať pre ďalší život v spoločnosti. Neviem, ako môže niekomu prekážať, že dieťa sa učí napríklad rozprávať, správne vyslovovať, uvažovať, počítať, správne a zdravo hýbať, kresliť, písať, vychádzať s ostatnými a poznáva okolitý svet,“ poukázala.
Odborníčka verí, že pri nábore novej tisícky učiteliek sa nepôjde na úkor kvality. „Už teraz sme jedným z posledných štátov v OECD, kde tolerujeme veľmi nízky štandard pre úroveň vzdelania učiteliek materských škôl. To sa musí zmeniť, ak chceme zabezpečiť naozaj kvalitné vzdelávanie a starostlivosť,“ domnieva sa.
Základom sú podľa Vargovej školské podporné tímy a menej detí na jedného dospelého, čo prinesie lepšiu starostlivosť a umožní učiteľkám kvalitnejšie sa venovať konkrétnemu dieťaťu. „Aj deti so zdravotným znevýhodnením, prípadne deti v náročných životných situáciách, sú v súčasnosti opomínané a rodičia si veľmi ťažko hľadajú pomoc a podporu. To by sa malo zmeniť,“ dodala.
PS vidí prekážky, ale súhlasí
Poslankyňa Progresívneho Slovenska (PS) Ingrid Kosová považuje zavedenie povinnej škôlky od troch rokov za dôležitú úpravu k zlepšeniu vzdelávacích výsledkov všetkých detí, najmä tých zo sociálne znevýhodneného prostredia. Rovnako ako rodičia si uvedomuje, že tento krok má svoje limity. „Jeho úspešná implementácia však naráža na viaceré výzvy – napríklad potrebu rozšírenia kapacít, zabezpečenia kvalifikovaného personálu a odstránenia regionálnych nerovností,“ uviedla pre Pravdu poslankyňa.
Prekážky by podľa Kosovej mohli nastať v prípade materských škôl, ktoré nie sú napríklad bezbariérové a chýba im podporný tím odborníkov. Okrem toho môže byť podľa nej v niektorých regiónoch limitujúca aj výška školného, ktorá môže predstavovať výraznú finančnú záťaž pre rodiny. „Z kvalitnej predškolskej prípravy bude profitovať celá spoločnosť. Pri zavádzaní povinného vzdelávania v materských školách je však nevyhnutné zohľadniť pripravenosť prostredia na potreby všetkých detí,“ podotkla.
Poslankyňa opozičného hnutia hovorí, že podľa dostupných údajov z minulého roka, ministerstvo školstva eviduje 169 žiadostí o budovanie nových kapacít v škôlkach, čo by bolo prispieť k vytvoreniu 7705 nových miest po celej krajine. Na dosiahnutie plnej zaškolenosti by však bolo podľa jej slov potrebné kapacity zvýšiť až štvornásobne, keďže súčasné pokrývajú len približne 85 percent detí v danom veku, čo je v porovnaní s vyspelými európskymi krajinami veľmi nízka miera.
Kosová, ktorá je zároveň aj členkou parlamentného výboru pre vzdelávanie vníma, že okrem infraštruktúrnych výziev systém čelí aj administratívnym a personálnym prekážkam, ako je nedostatok kvalifikovaných pedagógov a zdĺhavé procesy verejného obstarávania.
Spustenie nového modelu v roku 2028 síce považuje za realistické, avšak za predpokladu existencie politickej vôle, dostatočného finančného krytia a efektívnej koordinácie výstavby nových kapacít. „Ak sa do výstavby zapoja obce, samosprávy a štát koordinovane, a dôjde k systémovej podpore zamestnancov v materských školách, termín 2028 sa dá stihnúť,“ domnieva sa Kosová.
Povrchné riešenie a príkazy
Ostrá kritika Druckerovho modelu prišla z opozičného KDH, ktoré odmieta „povrchné a nepremyslené riešenia“. „V najlepšom záujme trojročného dieťaťa je vyrastať so svojou mamou a otcom v rodine,“ reagovalo. Hnutie argumentuje tým, že viac ako 30 percent školopovinných detí, najmä dievčat, trpí poruchami duševného zdravia, ktoré vznikajú v najútlejšom veku.
Hnutie podotklo, že konkrétne zmeny v predškolskom vzdelávaní vzišli za minulej vlády priamo z ich strany. „Náš poslanec Ján Horecký ako minister školstva v roku 2023 prijatou novelou školského zákona presadil právo na prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie v materskej škole od troch rokov. Zavedenie povinného predprimárneho vzdelávania pre všetky deti od troch rokov avizované ministrom Druckerom preto nepovažujeme za opatrenie v najlepšom záujme detí,“ zhrnulo.
Hnutie Slovensko Igora Matoviča v stanovisku, ktoré Pravde zaslalo, pripomenulo, že povinné škôlky navrhovalo pre deti od troch rokov zo sociálne znevýhodneného prostredia, lebo tieto deti to najviac potrebujú. „Namiesto toho ide vláda prikazovať škôlku aj tým rodičom, ktorých deti to nepotrebujú,“ reagoval hovorca hnutia Matúš Bystriansky.
KÚ hovorí o experimente
Oveľa ostrejšie sa voči Druckerovej predstave postavila Kresťanská únia, ktorej poslanci sa dostali do parlamentu na kandidátke hnutia Slovensko Igora Matoviča. Poslanec Richard Vašečka považuje povinnú škôlku od troch rokov za „nebezpečný experiment s trojročnými deťmi“, neuvážené a ideologicky motivované rozhodnutie Druckera, ktoré neprijateľne zasahuje do autonómie rodín, a to najmä viacdetných.
Povinná škôlka podľa Vašečku len prehĺbi stres a tlak na matky, ktoré by potrebovali výnimku na to, aby mohli zostať vychovávať deti doma. „To nie je sloboda, to je sociálne inžinierstvo,“ tvrdí. „Ide sa naprávať problém, ktorý v skutočnosti neexistuje. Štát by mal rodičom ponúkať podporu a možnosti, nie ich nútiť do rozhodnutí, ktoré nie sú v súlade s ich hodnotami a životnou situáciou,“ uviedol.
Vašečka kritizoval, že povinnú škôlku nenariadili trojročným deťom „dokonca ani komunisti“. „Sme pripravení podporovať dostupnosť predškolských zariadení pre rodiny, ktoré to potrebujú. Ale nikdy nie na úkor práv tých, ktorí chcú svoje deti vychovávať doma,“ dodal.
Predseda Kresťanskej únie a exminister práce Milan Krajniak Druckera kritizuje, že namiesto pomoci ukladá rodičom nové povinnosti. „Nasleduje finančná a logistická záťaž. Nikto totiž rodičom negarantuje, že náklady na škôlku budú minimálne a že sa bude nachádzať v mieste bydliska. Do tretice – pán minister chce vynakladať stámilióny eur na riešenie problému, ktorý neexistuje,“ uviedol.