Obvinenie voči exministrovi vzniesol vyšetrovateľ Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru v pondelok (12. 5.). Budaj sa podľa správy policajtov mal dopustiť pokračujúceho zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku v súvislosti s neefektívnym, nehospodárnym a neúčelným použitím prostriedkov rozpočtovej kapitoly Ministerstva životného prostredia SR. Údajne tak podľa vyšetrovateľa došlo ku škode takmer za 570-tisíc eur.
Nič viac policajti zatiaľ neprezradili. „V súčasnosti nebudeme k prípadu poskytovať bližšie informácie, aby nedošlo k zmareniu vyšetrovania,“ napísali na sociálnej sieti. Budaj podľa informácií portálu Aktuality.sk k prípadu ešte nevypovedal, no mal o vyšetrovaní informácie. Vyjadriť sa plánuje, keď dostane do rúk uznesenie o vznesení obvinenia. Pravda sa s bývalým ministrom opakovane snažila spojiť, do uzávierky novín na naše správy nereagoval.

Trestné oznámenie chcel podať Kollár
Údajný dôvod vyšetrovania Budaja súvisí s projektom, ktorý bol na envirorezorte spustený ešte za čias tretej Ficovej vlády. V roku 2017, keď ministerstvu životného prostredia šéfoval László Sólymos (Most-Híd), sa začala výstavba Informačného systému odpadového hospodárstva (ISOH).
Do ISOH sa vkladajú dáta od spoločností, ktoré s odpadmi nakladajú. Bude sa vedieť, kto, odkiaľ, koľko odpadu zobral a ako s ním naložil. Cieľom systému je zníženie administratívnej záťaže subjektov, ktoré spracúvajú odpad. Celková hodnota projektu je 15 miliónov eur. ISOH v súčasnosti ešte stále nie je v plnohodnotnej prevádzke, no za Budajovej éry prišiel čas vyplatiť faktúry spoločnostiam Softip a Tempest, ktoré systém štátu dodávali. Ale nedialo sa tak.

Exminister Budaj vlani vysvetľoval, že faktúry rezort nezaplatil preto, že nebol spokojný s dodaným dielom. Argumentoval, že ISOH zazmluvnilo ešte predchádzajúce vedenie rezortu a zadanie, zmluvné podmienky aj samotný systém odborníci vnímali ako problematické. Vtedajší šéf rezortu preto dal vypracovať rozdielovú analýzu, ktorá mala zistiť či dodávateľ rezortu dodal práve to, čo sa od neho objednával.
MŽP malo za dodaný systém zaplatiť dovedna 2,4 milióna eur, suma bola rozdelená na tri časti, pripomína odpady-portal.sk. Prvá z neuhradených faktúr vo výške 1,03 milióna mala byť splatená do polovice januára 2020, teda ešte v čase, keď na Úrade vlády pôsobil kabinet Petra Pellegriniho (vtedy Smer). Druhú v hodnote 1,14 milióna eur mal rezort uhradiť začiatkom mája 2020, keď už bol novým ministrom životného prostredia Budaj. Tretia, najmenšia časť na úrovni 0,26 milióna eur, mala byť zaplatená v októbri toho istého roku.

Ich nevyplatením štátu vznikol dlh vyše 2,4 milióna. K tomu postupne začali pribúdať aj penále z omeškania a dlh štátu stúpal. Spoločnosti sa obrátili na súd, ktorý aj vyhrali. Na základe rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I ministerstvo v roku 2022 pristúpilo k zaplateniu faktúr. So súdnymi trovami a s úrokmi muselo nakoniec zaplatiť takmer o 600-tisíc viac.
Polícia ani Budaj Pravde oficiálne nepotvrdili, že sa vyšetruje práve skutok súvisiaci s faktúrami za ISOH. Na kauzu však už dávnejšie poukázali minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS) a ešte predtým konkurzný právnik Zoroslav Kollár. Obaja hovorili o rovnakej sume, akú teraz uvádzajú policajti.

Konkurzný právnik v jednom zo svojich videí takmer spred dvoch rokov uviedol, že veci sa na ministerstve v tom čase hýbali pomaly, zdĺhavo alebo vôbec. Kritizoval, že za Budaja štát údajne minimálne pri dvoch prípadoch prišiel o peniaze.
Prvým boli práve tieto nevyplatené faktúry za ISOH. „Služba bola poskytnutá, faktúry akceptované, ale ministerstvo životného prostredia ich nezaplatilo. Prečo? To nikto nevie. Asi bol minister lenivý podpísať pokyn na ich úhradu,“ rečnil kontroverzný podnikateľ Kollár.
„Na prvý pohľad z bezdôvodne vzniknutého omeškania s úhradou faktúr vznikol ministerstvu ďalší náklad, a to náklad na náhradu trov súdneho konania, a najmä úrok z omeškania vo výške deväť percent ročne, čo spolu predstavuje približne 570-tisíc eur,“ uviedol Kollár. Avizoval vtedy, že na Budaja podá trestné oznámenie, ak orgány činné v trestnom konaní nezačnú konať z úradnej povinnosti.

Konať chcel Taraba
V januári 2024 kvôli tomuto procesu podal na bývalé vedenie ministerstva životného prostredia trestné oznámenie jeho súčasný šéf Taraba. „Ide o prevzatie softvérového diela v rámci Informačného systému odpadového hospodárstva, ku ktorému ministerstvo podpísalo riadne preberacie protokoly, pričom nenamietalo jeho kvalitu,“ informoval vtedy enivorerozrot. Zároveň konkretizoval výšku údajne vzniknutej škody na 569 053,14 eura.
Ministerstvo vlani avizovalo, že je pripravené poskytnúť orgánom činným v trestnom konaní plnú súčinnosť. Na otázky Pravdy ohľadom aktuálneho vyšetrovania do uzávierky neodpovedalo.

To, či sa najnovšie trestné oznámenie na Budaja rozhodol nakoniec podať Zoroslav Kollár, alebo niekto iný, neuviedla ani polícia. Exminister životného prostredia na žiadosti o stanovisko nereaguje a k situácii sa nevyjadrili ani spoločnosti Softip či Tempest.
Taraba však na sociálnej sieti tvrdí, že ide o viac než jasný prípad. „Keď som prišiel na ministerstvo, našiel som spôsob fungovania, že boli preberané diela, ale neplatili sa za ne faktúry. Po mesiacoch sa dané faktúry zrazu uhradili, ale už s obrovským penále, ktoré navýšilo konečnú cenu diela. V prípade, v ktorom je Ján Budaj obvinený, takéto bezdôvodné omeškanie úhrady faktúry spôsobilo škody takmer za 600 000 eur,“ uviedol minister.
Na ktorých členov vlád Matoviča a Hegera sú podane trestné oznámenia
- Ján Budaj. Dôvod: podozrenie z pokračujúceho zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku.
- Jaroslav Naď (exminister obrany). Dve trestné oznámenia. Dôvod 1: darovanie stíhačiek MiG-29 a časti systému protivzdušnej obrany Kub Ukrajine. Dôvod 2: podozrenie z prijatia úplatku 3,5 milióna eur pri poisťovaní štátneho majetku na rezorte obrany.
- Igor Matovič (expremiér a exminister financií). Dve trestné oznámenia. Dôvod 1: podozrenie zo spáchania trestných činov v súvislosti s celoplošným testovaním počas pandémie COVID-19. Dôvod 2: výroky na sociálnych sieťach a v mediálnom priestore, ktoré sú podľa podávateľov namierené voči ženám dôchodkyniam.
- Veronika Remišová (exministerka investícií, OĽaNO). Dôvod: zlé nakladanie so štátnym majetkom – nákup drahého nábytku.
- Mária Kolíková (exministerka spravodlivosti). Dôvod: marenie úlohy verejného činiteľa, údajne zachránila sudcu Juraja Klimenta pred disciplinárnym stíhaním.