Keď sa v októbri 2023 formovala štvrtá vláda Roberta Fica, tri vládne strany spoločne podpísali koaličnú zmluvu. V nej sa zhodli aj na tom, akým spôsobom a ako často budú spolu komunikovať. To majú oficiálne robiť na koaličnej rade, ktorá je, parafrázujúc zmluvu, aspoň šesťčlenná, tvoria ju predsedovia strán a ich vybraní zástupcovia a môže zasadať aj v rozšírenom formáte.
Ako vysvetľuje politológ z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave Jozef Lenč, koaličná rada je inštitút, ktorý si vládne strany samy vytvárajú. Jej úlohou je byť prostriedkom na to, aby sa strany vládnej koalície mohli vzájomne zhovárať o svojich politikách, politických postojoch a návrhoch.

„Koaličná rada by mala zjednocovať postupy vo fungovaní koalície a minimalizovať konflikty v koalícii. V každom prípade je to nástroj, ktorý nemá oporu v žiadnej legislatíve a vytvára sa len ad hoc pre potreby fungovania konkrétnej koalície,“ vysvetľuje Lenč.
Ako sa píše v koaličnej zmluve, rada sa má stretávať „spravidla dva dni pred každým začiatkom schôdze Národnej rady (NR) SR, najmenej však jedenkrát za mesiac, a to spravidla v pondelok, a to všetko za predpokladu, že koaličná rada nerozhodne inak“. Keď sa Smer, Hlas a SNS stretnú, médiá o tom dostanú aspoň krátky e-mail z Úradu vlády, hoci aj jednovetovú informáciu. Naposledy sa tak stalo 24. marca 2025.
Poslanec NR SR Roman Michelko z SNS nám na otázku, či odvtedy koaličná rada skutočne nezasadla, alebo nám niečo uniklo, odpovedal, že si sám nepamätá dátum posledného stretnutia. „Samozrejme, všetci rátame s tým, že pred plénom by mala byť. Je tu plno vecí, treba dohodnúť rôzne pohľady na niektoré zákony, osobitne transakčnú daň,“ uviedol pre Pravdu.
Transakčná daň sa stala jedným z najnepopulárnejších opatrení tejto vlády, po ktorého zrušení alebo výrazných úpravách nevolajú len podnikatelia či opozičné strany, ale aj koaličná SNS a kritiku netajil ani Hlas.
Premiér Robert Fico (Smer) až po vyše mesiaci dusnej atmosféry v koalícii v nedeľu 11. mája pripustil, že sa o zmenách v dani môže rokovať. Zatiaľ však podľa svojich slov nevidel žiadne konkrétne návrhy a kolegom odkázal, že nie je pekné, keď za niečo hlasujú a po kritických článkoch v médiách svoj názor zmenia.

Okrem transakčnej dane by sa na stagnujúcej koaličnej rade mala preberať tiež renta pre generálneho prokurátora, ktorú vetoval prezident. Ako avizovali vládni poslanci, zhovárať by sa mali napríklad aj o dianí v Štatistickom úrade či o postupe pri odvolávaní ministrov.
Zároveň sa v koalícii začína črtať ďalšia nezhoda, Hlas totiž nesúhlasí s návrhom novely zákona o Matici slovenskej z dielne SNS. Jeho poslanci hovoria, že ide o suverénnu inštitúciu, do ktorej by politici nemali zasahovať. Nekonkretizovali, čo presne im na návrhu prekáža, no predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok by chcel aj túto záležitosť s partnermi riešiť na ich najbližšej rade.

Aspoň raz za dva týždne
Fakt, že sa vládni partneri nestretávajú ani tak často, ako sa dohodli vo svojej prvej koaličnej zmluve, sa nepáči najmä národniarom. Navyše ešte stále nevedia, kedy presne sa najbližšie s kolegami z Hlasu a zo Smeru posadia za jeden stôl.
„Jednoducho, my to kritizujeme. Rada by mala byť každé dva týždne, ale keď už nič iné, tak aspoň pred každou schôdzou. Čo ja stále verím, že bude, ale termín ešte nie je definitívny, teda nie je dohodnutý,“ zdôraznil Michelko.

Doplnil, že za rok a pol sa koaličná rada stretla asi len deväťkrát. „To je naozaj málo, menej ako raz mesačne,“ podotkol a priznal, že SNS je pri snahe zvolávať koaličnú radu v súčasnosti najzvučnejšia. „Treba dotiahnuť transakčnú daň,“ vysvetlil. Situácia sa pritom podľa neho hýbe dopredu, aj keď premiér tvrdí, že návrhov niet.
„Odkomunikovalo sa už takmer všetko. Náš vyjednávač chodí na ministerstvo financií. Ale, samozrejme, sú technické veci a sú politické rozhodnutia. Tie sa nedajú robiť na úrovni expertov, čiže na dohodu treba koaličnú radu,“ tvrdí Michelko.
Politológ Lenč s potrebou zasadnutí koaličnej rady s Michelkom súhlasí. Mala by sa totiž podľa neho stretávať v záujme jednotného vystupovania a predchádzania konfliktom. „Koalícia, ktorá síce má koaličnú radu, ale jeden či viacerí členovia koalície ju ignorujú, je ‚odsúdená‘ na to, aby strácala dôveru, oslabovala svoju stabilitu a v konečnom dôsledku sa rozpadla,“ hodnotí Lenč.

Premiérova izolácia
Štvrtá Ficova vláda už prešla nejednou krízou, pričom riešenie sporov trvalo spolu až vyše pol roka. Spomenúť môžeme rebelujúceho Rudolfa Huliaka, ktorý so svojimi poslancami za Národnú koalíciu vystúpil z klubu SNS, a následne aj rebelantov okolo Samuela Migaľa z Hlasu. Keď vládnemu trojlístku skutočne hrozilo, že stratí parlamentnú väčšinu, NR SR viac než tri mesiace takmer úplne stagnovala a riadne schôdze sa vôbec nekonali.
Smer v tom čase dokonca hovoril o možnosti predčasných volieb, no napokon sa pristúpilo k rekonštrukcii vlády. V rámci nej prišli aj Hlas, aj SNS o jedno ministerstvo a politický vplyv nad nimi odovzdali Smeru.

Vicepremiér a minister obrany Robert Kaliňák (Smer) urobili zo šéfov rebelantských frakcií ministrov a Huliakovi prenechali šéfovanie rezortu cestovného ruchu a športu, zatiaľ čo Migaľ získal ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI). Poslancom tiež takmer rok trvalo, kým si zvolili nového predsedu parlamentu – tým sa napokon stal starý šéf MIRRI Richard Raši (Hlas).
Keď po tomto všetkom vyše mesiaca a pol nezasadá koaličná rada, podľa Lenča sa za tým stále môže skrývať rast napätia v koalícii. „Eskalácia konfliktov, ktoré sú dôsledkom práve absencie komunikácie medzi koaličnými partnermi. Kľúčovou otázkou je, samozrejme, to, prečo sa tak deje. Prečo sa koaličná rada nestretáva, keď to v zásade vedie k zvyšovaniu konfliktov v koalícii?“ pýta sa odborník.
Politológ z Trenčianskej univerzity Miroslav Řádek si myslí, že dôvodom absencie komunikácie je aj to, že premiér po atentáte akoby sa začal od svojich kolegov z Hlasu a SNS izolovať. „Častokrát necháva iných členov vlády alebo svojej strany riešiť niektoré úlohy s koaličnými partnermi. Napríklad Roberta Kaliňáka pri rekonštrukcii. Myslím si, že aj to sa podpisuje na tej tichej domácnosti,“ doplnil odborník.

Predsa predčasný koniec?
Fico v súčasnosti využíva oslabenie svojich partnerov, myslí si politológ Slovenskej akadémie vied Juraj Marušiak. „Je to aj prejav nedostatočného rešpektu najsilnejšieho koaličného partnera. Uvedomuje si, že obe menšie koaličné strany sú oslabené, nemajú inú alternatívu ako pokračovať v koalícii a nemá záujem rokovať o ústupkoch v rozličných otázkach, napríklad v transakčnej dani, na čom si Hlas aj SNS robia PR,“ hovorí.
Podľa Lenča sa za nečinnosťou koaličnej rady skrývajú viaceré dôvody. Súhlasí s Marušiakom, že Smer týmto spôsobom ignoruje svojich kolegov z SNS. Tých pritom zvyšok koalície považuje za už bezvýznamných členov, akceptujúc ich verbálne útoky bez zjavnej politickej dohry pre budúcnosť koalície, myslí si.

No zároveň Lenč hovorí aj o ďalšej možnosti. „Môže byť za tým to, že najsilnejší koaličný partner sa už pripravuje na koniec koalície, predčasné voľby a len hľadá toho v koalícii, kto si vytiahne ‚čierneho Petra‘ a bude verejne zodpovedný za to, že zapríčinil rozpad vládnej koalície,“ dodal.
Marušiak pritom podotýka, že pokiaľ sa spory vo vnútri koalície už premietajú do činnosti až paralýzy vlády alebo parlamentu, znamená to, že koalícia nefunguje.
„Pokiaľ najsilnejší aktér jednoducho pristupuje voči ostatným partnerom z pozície silnejšieho a oni to akceptujú, znamená to, že koaliční partneri sú v kríze a prichádza ich marginalizácia. To nie je ani tak neúcta k voličom, ako ku koaličným partnerom, a zatiaľ sa zdá, že Smer a jeho predseda si to môžu dovoliť, keďže okrem verbálnych protestov jeho partneri nepodnikajú žiadne iné kroky,“ uzavrel Marušiak.
