V ten deň vznikli vďaka kamere regionálnej TV Prievidza zábery, ktoré k dnešnému dňu videlo azda celé Slovensko a tak isto veľká časť sveta. Jej riaditeľka Dana Reindlová Pravde porozprávala, čo sa v tých momentoch v mestečku Handlová odohrávalo, a ako atentát na Roberta Fica prežívali miestni novinári.
Čo sa v tej chvíli dialo v redakcii, ako ste sa rozhodovali, čo robiť? Vedeli by ste nám popísať vaše emócie?
My sme sa, samozrejme, na výjazdové rokovanie vlády dosť pripravovali. V regionálnej televízii sme celkom štyria pracovníci, a tak, keď sa dejú takéto väčšie veci, musíme sa dobre skoordinovať. V ten deň mala jedna dvojica na starosti zmapovanie vecí v regióne, lebo po výjazdovom rokovaní vlády sa ministri zvyknú po regióne rozísť, a my s kolegyňou sme zostali v Handlovej, kde sme sledovali rokovanie, čiže sme boli priamo na mieste.
Vďaka tomu sme mohli počkať, kým bude premiér z Handlovej odchádzať. A tak vznikli aj tie zábery. My sme vychádzali z budovy a v tom si kolegyňa všimla, že aj politici idú von. Spýtala sa ma, či to má natočiť a povedala som jej, že áno. Že budeme mať teda príchod aj odchod premiéra. A v tom došlo k útoku.
Ako ste to prežívali? Čo sa v tej chvíli dialo?
V tej chvíli sme to neprežívali nijako, lebo sme v podstate ani netušili, čo sa deje. Pôvodne sme si mysleli, že tam niekto hodil nejaké petardy. Vôbec sme to v tom momente, keď tie výstrely zazneli, nevyhodnotili ako streľbu.
Ja som sa ešte dokonca okoloidúceho mestského policajta pýtala, čo to bolo a on pokrčil ramenami. Čiže sme si naozaj mysleli, že to bol len nejaký provokatér. Celé to zároveň trvalo ani nie 50 sekúnd, a tak v tom momente sme naozaj nevedeli, čo sa vlastne deje. Docvaklo nám to až neskôr.

Kedy ste sa v tom prípade rozhodli prerušiť vysielanie?
Policajt upozornil kolegyňu, aby nenatáčala. Začali uzatvárať námestie, a tak sme sa presunuli ďalej. Z väčšej diaľky sme ešte natočili, ako spacifikovali útočníka, ako ho držali na zemi, a potom sme už išli do redakcie, ktorá je hneď vedľa domu kultúry. Keď sme si tie zábery pozreli, už sme vedeli, že to neboli petardy. Náš prvý krok bol kontaktovať políciu s tým, že máme tieto zábery natočené, a teda je našou povinnosťou ich odovzdať pre účely vyšetrovania.
Bola komunikácia s orgánmi činnými v trestnom konaní v poriadku alebo mali nejaké zvláštne požiadavky?
Bola veľmi korektná, bez problémov.
Po čase vás o zábery požiadala fínska televízia YLE, ktorá sa rozhodla pripraviť o tejto udalosti dokumentárny film…
Ešte medzitým, vlastne ešte v ten deň prichádzali žiadosti. My sme ale do vysielania nepoužili celý záber. Konkrétne štyri sekundy, pretože z môjho pohľadu neboli v tej chvíli etické. Odvysielali sme len tie zábery, ktoré som považovala za etické, a tie sme bezodplatne poskytli aj všetkým médiám, ktoré nás o ne požiadali.
A potom v októbri, už niekoľko mesiacov po atentáte, prišla fínska televízia do Handlovej. Kontaktovala mesto ako spoluvlastníkov televízie a mesto kontaktovalo nás. Stretla som sa s Markom Lönnqvistom, ktorý ten dokument pripravoval.

Povedal mi, že pôjde o film o situácii na Slovensku, chcel v ňom mapovať niekoľko udalostí, ktoré sa udiali za posledné obdobie a ktoré jemu evokujú, že sa v tejto krajine niečo deje, že tu eskaluje napätie. Chcel mapovať vraždu Jána Kuciaka, udalosti v Teplárni a atentát na predsedu vlády. Požiadal ma o rozhovor a o zábery z toho dňa a rokovania vlády v Handlovej.
Poskytovali sme im teda záberov viac, nielen ten inkriminovaný, ale aj z rokovania. Vyhodnotila som, že je to už pár mesiacov po a dokument sa bude venovať problematike hlbšie než spravodajstvo. Zábery sme im poskytli kompletné aj s tými štyrmi sekundami, ktoré sa mi v deň atentátu nezdalo etické zverejniť. My sme totiž v tej chvíli ani nevedeli, či premiér žije a aká je situácia.
Oslovovali vás aj nejaké iné svetové médiá?
Určite áno. Ja si ani všetko nepamätám. Keď sme boli odovzdávať zábery na polícii, už vtedy som videla, že sa mi hromadia správy od médií hádam naozaj z celého sveta. Ony, samozrejme, potrebovali náš súhlas na použitie, čo sme vyriešili za pochodu.
Ale napríklad Slovenská televízia nás o tie štyri sekundy nepožiadala, nepripravovala dokument o udalosti. Práve s YLE som sa rozhodla spolupracovať aj preto, že som mala dobrý pocit, že sa na tie veci pozrie niekto s odstupom. Niekto nezatiahnutý do našich vzťahov, bojov, hádok… a nezávislými očami.

Máte k dispozícii ešte nejaké zábery, ktoré ešte neboli zverejnené?
Žiadne, všetko už bolo zverejnené.
Pripravovali ste si k výročiu atentátu v televízii niečo špeciálne?
Nie, nič špeciálne. Dokonca sme dostali aj otázku, či budeme mať stále zapnuté kamery… Nič špeciálne. Budeme pracovať v normálnom režime ako obvykle. Budeme mapovať výjazdové rokovanie vlády a prinesieme obvyklé spravodajstvo pre našich divákov.