Handlová sa vo štvrtok zmenila na najstráženejšie miesto na Slovensku. Na streche Domu kultúry číhali snajpri, všade stáli policajti v uniformách aj civile a prítomných skenoval dron. Presne po roku od streľby sa do baníckeho mesta vrátila na výjazdové rokovanie vláda na čele s Ficom. V máji minulého roka ho tam postrelil 71-ročný dôchodca Juraj Cintula zbraňou, ktorú ukrýval v ľadvinke. Ochrankári ho prehliadli a až štyri z piatich výstrelov skončili v tele premiéra. Podľa záverov vyšetrovania policajnej inšpekcie však nezlyhali.
Po atentáte sa vynorili nielen pochybnosti o postupe osobných strážcov, ale aj otázky o úrovni bezpečnosti ústavných činiteľov. Parlament schválil v reakcii na útok takzvaný lex atentát. Okrem spresnenia, kto má nárok na akú osobnú ochranu, prešli aj nové dôvody na zákaz zhromažďovania, nárok premiéra na doživotnú rentu a zakotvilo sa aj právo trojice najvyšších ústavných činiteľov na primerane vybavenú nehnuteľnosť.
Bývanie premiéra? V nedohľadne
Objekty pre najvyšších predstaviteľov štátu zabezpečuje podľa lex atentátu ministerstvo vnútra pod palcom Matúša Šutaja Eštoka (Hlas). V zákone sa uvádza, že ústavný činiteľ je povinný využívať počas výkonu funkcie na ubytovanie nehnuteľnosť, v ktorej možno zaistiť osobnú bezpečnosť.
Po roku od tragédie a desiatich mesiacoch účinnosti zákona sú však štátne rezidencie v nedohľadne. Prezidentská vila na Slavíne ďalej chátra a bývanie predsedu parlamentu je stále v štádiu príprav. Nehnuteľnosť pre premiéra chýba tiež. Na otázku v akom štádiu je vila pre Fica, a kedy by sa mohol sťahovať zo súkromného bytu z lokality pod Slavínom, nám ministerstvo dodalo len bezzubú odpoveď.
Čítajte viac Reportáž: Handlová je plná policajtov, Fico išiel k ľuďom. Miestni spomínajú na atentát: Bolo to strašné, skoro dve noci som nespala
„V súvislosti so zabezpečením nehnuteľností pre troch najvyšších ústavných činiteľov v súlade s naplnením ustanovení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 166/2024 Z. z. o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike v platnom znení („lex atentát“), môže rezort vnútra ku dnešnému dňu konštatovať, že úkony smerujúce k zabezpečeniu nehnuteľnosti sú v štádiu riešenia,“ uviedol pre Pravdu hovorca ministerstva vnútra Matej Neumann.
Šutaj Eštok pritom pred schválením lex atentátu hovoril, že je pre neho nemysliteľné, aby prezident, predseda parlamentu a premiér nemali zabezpečené bývanie. „S nimi (ústavnými činiteľmi – pozn. redakcie) ani nebudeme debatovať, že oni chcú zostať doma. Nie. Takéto protokoly musíme nastaviť, toto je také memento, ktoré hovorí o tom, že už stačilo o tom rozprávať, treba konať,” nechal sa vtedy počuť.
Krádež u Fica, nepozvaný hosť u Čaputovej
Na dôležitosť pridelenia štátnych rezidencií poukázal aj incident z marca minulého roka, keď sa neznáma osoba dostala na pozemok domu, v ktorom býva bývalá prezidentka Zuzana Čaputová. Dvadsaťpäťročná žena preliezla v noci oplotenie a pohybovala sa po jej dvore. Na slobode ju obmedzili práve ochrankári.
V zastavanej oblasti existuje podľa experta na bezpečnosť Martina Kraloviča o niečo väčšie riziko ako keby išlo o samostatnú vilu, ktorá by bola od začiatku pripravená na to, ako má byť zabezpečený priestor. „Opatrenia perimetrovej objektovej bezpečnosti sa vždy posilňujú a prispôsobujú tomu aká je bezpečnostná situácia a operatívne informácie, čo sa týka rizika a hrozby voči danej chránenej osobe,“ vysvetlil.
Bývalý šéf ochrankárov Juraj Zábojník poukázal na prípad, kedy z bytovky v bratislavskom Starom Meste, kde býva premiér Fico, niekto medzi vianočnými sviatkami ukradol z garáže motorku v hodnote niekoľko tisíc eur. „Taká situácia by sa nemala stať, bez toho, aby ju ochranka zachytila. Ja hovorím, že kto ukradne niečo a ochranka o tom nevie, tak tam môže aj niečo priniesť,“ skonštatoval.
Ministerstvo vnútra vtedy reagovalo, že Úrad pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií (ÚOÚČ) zabezpečuje ochranu premiéra a jeho bytu, nie celého objektu. „Navyše, v čase incidentu predseda vlády nebol prítomný na tomto mieste, čiže nedošlo k žiadnemu pochybeniu zo strany ÚOÚČ,“ uviedol rezort s tým, že aj tento incident potvrdzuje snahu o zabezpečenie nehnuteľností pre troch najvyšších ústavných činiteľov, ktoré budú chránené 24 hodín denne.
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Zábojník považuje kroky smerujúce k oficiálnemu bývaniu najvyššej trojky za pozitívne, no je podľa neho chybou, že k nim nedošlo skôr. „Malo to byť už dávno. Mohol to byť komplex pre ústavných činiteľov na rozumnom a dostupnom mieste s prístupovými trasami, kde je možné monitorovať priestor aj v ovzduší, aby tam nelietali drony. Všetko sa to dá technicky a bezpečnostne vyriešiť,“ podotkol.
Nárok na ochranku má aj opozícia
Policajný zbor zaisťuje počas výkonu funkcie osobnú bezpečnosť nielen trojici najvyšších ústavných činiteľov. Zastrešuje ju aj podpredsedom Národnej rady SR, predsedovi Ústavného súdu, generálnemu prokurátorovi, štyrom vicepremiérom a ministrom.
Zákon zakotvuje aj ochranku pre poslancov, ktorí sú zároveň predsedovia politických parlamentných strán. Znamená to, že nárok na strážcu majú aj líder Progresívneho Slovenska (PS) Michal Šimečka, predseda SaS Branislav Gröhling a šéfovia KDH a hnutia Slovensko Milan Majerský a Igor Matovič.
Mať ochrancu za chrbtom im však lex atentát neprikazuje a je na nich, ako sa rozhodnú. „Určená osoba, okrem určených osôb podľa odseku 1 písm. a), b), e) a f) (poz. red.: prezident, šéf parlamentu, premiér, predseda Ústavného súdu) počas výkonu funkcie, môže zaisťovanie osobnej bezpečnosti písomne odmietnuť, a to na určitú dobu alebo natrvalo,“ uvádza zákon.
Bodyguardov za sebou nemá až na jednu výnimku žiaden opozičný líder. „Nie, nevyužíva,“ uviedol pre Pravdu hovorca SaS Ondrej Šprlák o šéfovi SaS. Zápornú odpoveď sme dostali aj z KDH a hnutia Slovensko. „Nevyužíva, pánovi Matovičovi nebola poskytnutá osobná ochrana,“ uviedol hovorca hnutia Matúš Bystriansky.
„Pán predseda Milan Majerský odmietol osobnú ochranu, pretože sa pohybuje vo verejnom živote už dlhší čas a zatiaľ nevidel dôvod pristúpiť k tejto možnosti. Milan Majerský a poslanci za KDH komunikujú slušne a snažia sa neeskalovať napätie v spoločnosti,“ priblížil komunikačný odbor.
Jediným z opozície, kto má ochranku je líder PS. „Michal Šimečka má vzhľadom na vyhrotenú spoločenskú situáciu a opakované vyhrážky pridelenú ochranu na základe lex Atentát,“ potvrdil Samuel Chrťan z mediálneho oddelenia PS.
Fico v dave
Od výjazdových rokovaní neupustila vláda ani po atentáte. Kým sa Fico zotavoval v domácom liečení, zasadala v Rimavskej Sobote a posilnené bezpečnostné opatrenia bolo cítiť najmä na vyššom počte policajtov. Hoci od streľby vtedy uplynul len mesiac, vicepremiér Robert Kaliňák (Smer) sa po rokovaní zastavil medzi ľuďmi.
S podávaním rúk a zdvorilostnými konverzáciami s fanúšikmi neprestal po útoku ani samotný Fico. Ako povedal v ostatnom rozhovore, z momentu, kedy sa ho Cintula pokúsil zabiť si pamätá všetko a traumu neprežíva.
Foto: Ivan Majerský
Väčšiu opatrnosť pri strete s ľuďmi v dave Kralovič u Fica nevníma. V jeho okolí si však všíma nielen viac príslušníkov úradu pre ochranu ústavných činiteľov, no domnieva sa, že v dave pri stretnutiach je aj väčšia prítomnosť policajtov v civile.
„Skôr by som povedal, že vnímam väčšiu osobnú ochranu aj operatívnu ochranu v jeho okolí. Rozhodne boli posilnené bezpečnostné opatrenia, ale nevšimol som si, že by došlo k zmene jeho správania alebo stretávania sa s verejnosťou,“ zhodnotil.
Koľko ochrankárov stráži jedného z troch najvyšších ústavných činiteľov za bežných okolností je podľa Kraloviča utajovaná skutočnosť. „Ministri majú štandardne takzvaného jedného vodiča-ochrancu. Je to príslušník úradu pre ochranu ústavných činiteľov, ktorý je zároveň vodič vládnej limuzíny, a zároveň je ochrancom. Všimol som si, že viacerým členom vlády po atentáte posilnili ochranu. Okrem vodiča-ochrancu majú ešte aj samostatne jedného osobitného ochrancu,“ vysvetlil.
Zábojník hovorí, že po takej udalosti akou je atentát zostane každý opatrnejší. „Je to najvyššie štádium nebezpečenstva, ohrozenia života a zdravia. Každý sme človek a máme svoje pocity a prežívanie. Je pre mňa veľkým prekvapením, že to inšpekcia ministerstva vnútra uzavrela s tým, že nikto nepochybil. Je to nemysliteľné,“ skonštatoval. „Do úvahy to berú aj ochranky štátov, s ktorými úrad pre ochranu ústavných činiteľov spolupracuje,“ podotkol. „Nie je to dobrá vizitka,“ dodal.
Návrat na miesto činu
Fico sa na miesto činu vrátil presne po roku od streľby. Ako opísala Pravde jedna z obyvateliek, mesto sa na bezpečnosť počas zasadnutia pripravovalo dva dni pred termínom. Kraľovič poukázal, že vo štvrtok bolo v Handlovej vidno viaceré technické, operatívne aj fyzické vylepšenia. Na streche Domu kultúry číhali príslušníci odboru špeciálnej ochrany úradu pre ochranu ústavných činiteľov, teda takzvaní snajpri. „Tieto opatrenia sme predtým na podobných podujatiach alebo zhromaždeniach nevideli,“ vyzdvihol.
Zo vzduchu sledovali bezpečnostnú situáciu drony. „Drony dokážu mať dnes perfektný zoom, dokážu zo vzduchu zaostriť na telefón a prečítať, čo čítate v telefóne. Majú termokamery, dokážu vidieť v noci, dokážu sa pohnúť, premiestňovať, nájsť správny uhol, ako sa pozrieť na skupinky stojacich ľudí. Rozhodne je to čím ďalej, tým častejšie využívaná technické opatrenie pre zlepšenie bezpečnosti,“ vysvetlil Kralovič.
Ochrankári si na človeku v dave podľa experta všímajú, či nevytŕča a nespráva sa inak ako ostatní. „Keď ide o bezpečnosť chránených osôb, tak je dôležité zamedziť tomu, aby mal zbraň pri sebe, aby mohol zaútočiť. Treba sledovať ruky, pohyby, či má niečo pri sebe,“ povedal. Pri podozrení, že má človek v dave pri sebe zbraň, je podľa odborníka v poriadku, ak sa operatívec k nemu priblíži a preukáže sa služobným preukazom a skontroluje ho, no ako technika sa využíva aj obyčajný rozhovor.
Hĺbkou bezpečnostnou kontrolou museli prejsť aj zástupcovia médií. Absolvovali nielen detektor kovov, z rúk si museli sňať hodinky či náramky, dôkladne im skontrolovali aj obsah tašiek a otvoriť museli tiež puzdrá na okuliare a peňaženky. Fotografi zase predložili všetku techniku a museli ju zapnúť.
Foto: Archív J. Zábojníka
Piliere ochrany
Za piliere ochrany ústavných činiteľov považuje Kralovič osobnú, operatívnu a technickú stránku. Priestor na posilnenie vidí v zlepšení nálad v spoločnosti a v sprofesionalizovaní úradu ochrankárov, aby v ňom nepôsobili politickí nominanti a vedenie sa nemenilo s každou zmenou vlády. Pridáva sa aj Zábojník. „Úrad ochrany a odbor operatívy musí viesť fundovaná osoba a nie osoba, ktorá tam bola daná a nemala žiadnu skúsenosť z minulosti a nikdy nepracovala v úrade pre ochranu ústavných činiteľov,“ myslí si.
Podľa Zábojníka sú kľúčom preventívne opatrenia. „Úrad pre ochranu ústavných činiteľov je v prvom rade zložka, ktorá robí na preventívnej báze. Preto mali byť tí ľudia preskúmaní operatívcami v Handlovej na námestí a tento človek (Cintula, poz. red.) mal byť rozpoznaný. Bol to najprimitívnejší atentát s najjednoduchším útočníkom aký sme kedy v dejinách videli. Neboli to žiadni žoldnieri, ktorí by prišli zo zahraničia a urobili svoju prácu zo striech s ostreľovačkami a odišli by preč,“ podotkol.
Úradu ochrankárov by podľa analytika pomohol audit toho, akých ľudí a na základe akých kritérií prijali za posledné roky, preverenie zostavy v Handlovej či smernica, ako na obdobné situácie trénovať.
„Osobný ochranca musí potlačiť pud sebazáchovy vlastného zdravia a musí si byť vedomý, že zodpovedá za život,“ myslí si. „Keď sme pripravovali stretnutie 11 prezidentov v Levoči, niekoľko týždňov vopred sa kontrolovali kanalizácie, poklopy, či v nich nie je trhavina, výťahy, šachty, pracovníkov, aby medzi nimi nebola toxická osoba kriminálne závadová,“ dodal.