Špekulácie o tom, či k radikalizácii útočníka nejako prispeli opozičné protesty, na ktorých sa zúčastňoval, sú preto podľa Hrabka v tejto chvíli predčasné. „Sú to stále iba reči, na to máme súdy, aby o takýchto veciach rozhodli a všetci budeme musieť rozhodnutie súdu akceptovať tak, ako sa to v právnom štáte sluší a patrí,“ konštatoval Hrabko.
Nesúhlasí však s názorom predsedu parlamentu Richarda Rašiho (Hlas-SD), ktorý v súvislosti s protestami hovoril o spochybňovaní výsledkov demokratických volieb. Podľa Hrabka férovosť a legitímnosť volieb z roku 2023 nespochybnil nikto, aj keď sa opozičnej časti voličov ich výsledky nepáčia.
Verbálne násilie podľa Hrabka môže v konečnom dôsledku viesť aj k násiliu fyzickému, silnejšie nástroje na prekonávanie polarizácie spoločnosti však má podľa neho vládna koalícia, ktorá má k dispozícii exekutívnu moc.
Výzvy nového pápeža Leva XIV. na ukončenie násilia v Gaze, aj vo vojnovom konflikte na Ukrajine, považuje Hrabko za politicky správne. „Takýto krok podľa mňa patrí k základným povinnostiam pápeža,“ povedal. Od prvých kontaktov ruských a ukrajinských vyjednávačov však zatiaľ veľké očakávania nemá. „Je samozrejme dobré, keď sa rokuje a ešte lepšie by bolo, ak by bolo prímerie,“ poznamenal.
Súdny dvor Európskej únie (SDEÚ) v Luxemburgu v stredu rozhodol v prípade Pfizergate. Podľa rozsudku Európska komisia (EK) pochybila, keď odmietla zverejniť textové správy medzi predsedníčkou Komisie Ursulou von der Leyenovou a šéfom farmaceutickej spoločnosti Pfizer Albertom Bourlom ohľadom vakcín proti ochoreniu COVID-19.
Slovenskí europoslanci považujú rozhodnutie súdu za víťazstvo transparentnosti, niektorí v tejto súvislosti hovoria o tom, že by predsedníčka eurokomisie mala odstúpiť. „Reálnejšie je, že z funkcie neodstúpi. Uvidíme, ako sa k tomu postaví Európsky parlament a či vôbec,“ reagoval Hrabko.
Z principiálneho hľadiska by podľa neho bolo správne, ak by sa európska verejnosť obsah kontroverznej komunikácie dozvedela, neočakáva však, že sa tak reálne stane.