Z prieskumu vyplynulo, že polovica občanov Slovensko má obavy z vojnového konfliktu. Presnejšie, 53 percent respondentov sa obáva, že Slovensko bude počas najbližších troch rokov súčasťou nejakého vojnového konfliktu.
Otázka vojnového konfliktu nevyvoláva obavy u 37 percent obyvateľov Slovenska. Zapojenia Slovenska do vojny sa obávajú častejšie voliči parlamentnej opozície. Výsledky prieskumu hovoria o tom, že dve tretiny z nich vyjadrilo obavy, a to najmä voliči hnutia Progresívne Slovensko, z ktorých sa vojnového konfliktu obáva až 70 percent. Pokojní však nezostávajú ani voliči koaličných strán, z ktorých 44 percent vyjadrilo obavy zo zapojenia Slovenska do vojnového konfliktu. Obavy nemá 49 percent z nich, pričom najpokojnejší sú voliči Slovenskej národnej strany. Agentúra NMS priblížila, že sú badateľné rozdiely v odpovediach, aj keď ide o socio-demografické parametre. „Ženy pociťujú obavu zo zapojenia Slovenska do vojnového konfliktu v najbližšej dobe o niečo viac než je priemer populácie. Na druhej strane, muži sa takéhoto zapojenia do vojny obávajú menej a v tejto otázke sú rozdelení presne na polovicu,“ priblížil analytik agentúry NMS Mikuláš Hanes.
Čítajte aj Raz ten Rus odíde, hovoril minister. Väčšina Slovákov však tvrdí, že treba krajinu pred inváziou brániť. Koľkí by vzali zbraň do ruky?
Prieskum ďalej ukázal, že kroky vlády v oblasti obrany podľa občanov nie sú dostačujúce. To, že by mal štát reagovať na vývoj situácie vo svete v súvislosti s obranou si myslí 70 percent opýtaných. Za dostačujúce považuje súčasné kroky vlády v oblasti obrany 12 percent opýtaných. Ide teda o časť populácie, ktorá si nemyslí, že je potrebné podniknúť ďalšie kroky. Tí, ktorí si myslia, že je to potrebné, najčastejšie vidia ako dôležité zvýšenie investícií do infraštruktúry s dvojitým využitím, ktoré očakávajú dve tretiny respondentov. Štvrtina opýtaných zase od štátu očakáva, že bude budovať a opravovať kryty civilnej ochrany. Výučbu civilnej ochrany na školách a obnovenie povinnej vojenskej služby s trvaním tri až šesť mesiacov podporuje 23 percent občanov Slovenska. Pätina opýtaných podporuje aj posilnenie a zatraktívnenie vojenských záloh a 15 percent respondentov súhlasí aj s výraznejšou podporou domácich zbrojárskych firiem. Zvyšovanie výdavkov na obranu zo súčasných dvoch percent HDP na tri percentá HDP si našlo podporu u 14 percent obyvateľov.
Na obrane Slovenska v prípade napadnutia iným štátom by sa bola podľa prieskumu ochotná podieľať polovica občanov. „Najčastejšie by ľudia boli ochotní podieľať sa na zásobovaní a starostlivosti o ranených a chorých, pričom 14 percent populácie by bolo ochotných podieľať sa na budovaní obranných opevnení a infraštruktúry,“ spresnila agentúra NMS a doplnila, že 7 percent z opýtaných by bolo ochotných sa podieľať na kybernetickej obrane a rovnako 7 percent uviedlo podieľanie sa na ovládaní bezpilotných lietadiel a dronov. So zbraňou v ruke na frontovú líniu by bolo ochotných ísť 6 percent občanov Slovenska. Prieskum ukázal, že nadpriemerne často sa chcú podieľať na obrane Slovenska vysokoškolsky vzdelaní občania, obyvatelia Bratislavského kraja a voliči opozičných strán. „Výrazne nadpriemerne sa chcú do obrany Slovenska v prípade napadnutia iným štátom zapájať voliči hnutia Progresívne Slovensko a v niektorých ohľadoch aj voliči strán Sloboda a Solidarita a Demokrati,” doplnil Hanes. Neochotu brániť Slovensko vyjadrilo 21 percent občanov Slovenska. Išlo najmä o ľudí so stredoškolským vzdelaním s maturitou a voličov koalície. Najmenej ochotní brániť Slovensko by boli podľa výsledkov prieskumu voliči hnutia Republika (33 %) a strany Smer-SD (32 %). V porovnaní s ostatnými voličmi je pomerne vysoká neochota brániť Slovensko aj medzi voličmi hnutia Slovensko (29 %).