Okolo protiatómového bunkra na Železnej studničke v Bratislave prejdú denne stovky ľudí. Mnohí netušia, že sa tam nachádza labyrint chodieb s početnými miestnosťami, ktorý postavili ešte v 50. rokoch minulého storočia pre 150 až 250 ľudí.
Chodbami za ťažkými kovovými dverami nás sprevádzal údržbár, ktorý sa oň stará denne od polovice 70. rokov. Kedysi údržbu priestorov zabezpečovala väčšia skupina ľudí a areál mal aj vlastného strážnika, dnes sa o kryt stará sám a spoločnosť mu robí pes. „Stále je to stavba, ktorá je funkčná, no aj nefunkčná, pretože sa tam veľa vecí zničilo od prevratu, keď padol socializmus, a peniaze sa do toho nevrážali,“ priblížil.
Ako hovorí, dbá na to, aby sa do objektu „nikto nedobíjal“. Vo vnútri sa nachádza vlastná studňa aj náhradný zdroj elektriny. „Odtiaľto by sa v prípade vojny riadilo mesto Bratislava,“ vysvetlil. Že by sa do bunkra s nefunkčnou vzduchotechnikou a plesnivými stenami nasťahoval bratislavský magistrát, si je ťažko predstaviť. „Keby bol výpadok prúdu, naštartuje sa diesel,“ opísal ďalej. „Predtým sa tu robili cvičenia. Stavba sa uzavrela, robili sa pretlaky, čo sa týka tesnosti. Všetko sa muselo uzavrieť,“ zaspomínal si.
Prichýlia len štyri percentá ľudí
Rovnako alebo ešte horšie vyzerá väčšina úkrytov civilnej ochrany. Na Slovensku ich máme aktuálne 1 530, z toho 76 je pod správou okresných úradov v sídle kraja. Podľa riaditeľa sekcie krízového riadenia na ministerstve vnútra Ervína Erdélyiho sú mnohé v podobnom stave ako ten na Železnej studničke, teda s funkčnou elektrinou, no nefunkčnou vzduchotechnikou. Na krátku dobu je však použiteľný.
V prípade zvyšných krytov, ktoré ministerstvo nespravuje, prebieha pasportizácia a vyhodnotí sa, kde bude potrebné vystavať nové kryty, a do ktorých sa oplatí investovať a upraviť ich do funkčného stavu. Na mape nových krytov ministerstvo spolupracuje s Technickou univerzitou v Košiciach. Škola zbiera informácie aj zo zahraničia. „Bude to v nadväznosti na kritickú infraštruktúru, aby sa ľudia vedeli evakuovať tam, kde môže prísť k ohrozeniu kritickej infraštruktúry. Tento materiál by sme mohli mať do konca tohto roka, a aj to, koľko to bude stáť,“ povedal.
Súčasné kryty dokážu prichýliť v čase krízy len štyri percentá obyvateľstva a nespĺňajú ani základné štandardy. Ministerstvo vnútra chce toto číslo do roku 2030 zdvojnásobiť.
„Do roku 2050 by bol náš odhad okolo 25 až 30 percent. Tým, že Slovensko je typologicky krajina vidieckeho typu, nepotrebujeme mať kryty v každej obci, potrebujeme ich mať tam, kde sa nachádza kritická infraštruktúra, ktorá by mohla byť napadnutá a ohroziť zdravie a životy obyvateľov Slovenska,“ ozrejmil Erdélyi. Ak by došlo ku krízovej situácii za súčasného stavu krytov, evakuačné plány majú v rukách okresné úrady, ktoré spolu so starostami a primátormi podľa Erdélyiho vedia, ako majú postupovať.
Opravy krytov ako výdavok na obranu?
Rozsiahlou zmenou prejde celé krízové riadenie, nielen kryty samotné. Trojfázovú reformu chcú podľa Erdélyiho predstaviť na rokovaní vlády do troch týždňov a novelizovať sa pre ňu budú viaceré zákony. Konkrétne pôjde o novelu zákona o riadení štátu a novelu zákona o civilnej ochrane.
Nový model krízového riadenia predstavia začiatkom budúceho roka. Súčasťou balíčka zmien je vznik nového Útvaru krízového riadenia, ktorý bude na rovnakej úrovni ako Policajný zbor a Hasičský a záchranný zbor. Treťou fázou bude postupné implementovanie zmien v regiónoch, tie plánujú spustiť začiatkom budúceho roka.
Foto: Pravda, Lubos Pilc
„Civilná obrana za 30 rokov nikdy nebola na Slovensku prioritou, to je fakt, pretože boli dôležitejšie veci. Dnes je situácia iná,“ tvrdí šéf vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas). „Nerozprávame tu o útvare, ktorý bude reagovať, až keď sa nejaká kríza udeje, ale prioritou bude prevencia, monitorovanie diania doma aj v zahraničí a pripravenosť reagovať na všetky hrozby, ktoré Slovensko môžu postihnúť,“ pokračoval.
Minister hovorí, že nejdú vymýšľať koleso, ale inšpirovali sa v zahraničí. V USA, kde majú skúsenosti s tornádami, Austráliou, ktorá pravidelne zápasí s požiarmi, a v Taliansku, ktoré často sužujú povodne a zemetrasenia.
Foto: Pravda, Lubos Pilc
Opravu a výstavbu bunkrov by Slovensko mohlo financovať z európskych peňazí. Minister vnútra ráta aj s možnosťou, že by sa do budovania krytov zapojil aj súkromný sektor, od ktorého by si ich štát v prípade potreby prenajímal. Príkladom je podľa neho košická budova bývalého kina, ktoré prechádza opravou. Kým súkromník investuje do nadzemnej časti, štát zabezpečí úpravu krytu.
Rekonštrukcia krytov civilnej obrany je podľa šéfa rezortu jednou z položiek, ktorú NATO uznáva pri vykazovaní dvoch percent HDP na obranu. Ako naznačil, opravu by mohli platiť aj z prostriedkov na obranu.