„Neviem to vysvetliť. Viem, čo sa stalo, nevrátim čas naspäť. Strašne ma to mrzí, strašne sa za to hanbím,“ povedal pri odhaľovaní kauzy médiám starosta Petržalky Ján Hrčka, ktorý na podvod prišiel spolu s kolegami. Vyvodil osobnú zodpovednosť a koncom mája končí. „Napriek tomu, že sa necítim nijakým spôsobom vinný, som zodpovedný,“ skonštatoval.
Čítajte viac Električka do Petržalky opäť nevyšla. Mesto prerušilo povolenia, spustenie je tak v nedohľadne
Ako prišli na podvod
Podvodné správanie referenta, ktorý mal na starosti mzdy zamestnancov materských škôl, sa začalo odkrývať ešte 7. mája, keď za Hrčkom prišla zástupkyňa prednostu z personálneho oddelenia. Myslela si, že pre aktualizáciu mzdového softvéru nastala chyba a posielali výplaty aj bývalým zamestnancom. Najskôr malo ísť o sumu zhruba 220-tisíc eur. Keď však skontrolovali ďalšie mesiace, vedúca sekcie zistila, že problém existuje dlhšie. Čudné transakcie začali riešiť s bankou, aby zistili, ako peniaze získať naspäť.
„Oznámila mi (kolegyňa, pozn. red.), že by som mal podať trestné oznámenie, lebo zistila, že síce sú to naši bývalí zamestnanci, ale niekto upravoval v systéme ich čísla účtov a tie čísla účtov, na ktoré išli mzdy, nie sú tie čísla účtov, ktoré patrili tým zamestnancom v čase, keď u nás pracovali,“ vysvetľoval starosta. Neskôr zistená suma narástla na 400-tisíc eur.
Prípad sa začal odkrývať ešte viac, keď zástupca prednostu urobil zálohu mzdového systému. „Povedal mi, že predtým než začal robiť zálohu si pozrel dva z tých problémových účtov, na ktoré išli mzdy a že úpravu tých účtov robil náš zamestnanec personálneho oddelenia,“ priblížil ďalej Hrčka.
Začali zisťovať, komu účty patria. Urobili testovacie platby a na 60 problematických účtov rozposlali po jednom eure. Opätovne im ako príjemcu ukazovalo meno toho istého zamestnanca. Všetky účty patrili referentovi finančného oddelenia Renému H., ktorý upravil účty bývalých zamestnancov.
Hazard mu nesedí
Keď dosluhujúci starosta zvolal do jednej miestnosti pracovníkov úradu, medzi ktorými bol aj René H., spýtal sa ich, či mu nechcú niečo povedať. „Vyzval som dotyčného zamestnanca, že mám taký pocit, že by nám on mohol k tejto veci niečo povedať. Povedal, že o ničom nevie. Upozornil som ho, že už vieme ďaleko viac, ako sme vedeli ráno, keď sme s ním sedeli prvýkrát. Povedal, že o ničom nevie, nech mu povieme, o čo ide,“ opísal Hrčka.
Referent sa bránil, že nikdy neklame. Keď mu povedali o prepise čísiel účtov, naďalej sa vyviňoval a tvrdil, že „to nič neznamená“. Starosta ho konfrontoval s tým, že na každý zo 60 účtov poslali po jednom eure a na všetkých sa objavilo jeho meno. „V tom momente sa pred všetkými svedkami priznal, že áno, urobil to. Dlžil peniaze nejakým vplyvným ľuďom, že každý na jeho mieste by urobil to isté a podobne. V tom momente sme kontaktovali orgány činné v trestnom konaní,“ priblížil ďalej starosta.
Keď Reného usvedčili, povedal, že peniaze už nemá a bol presvedčený, že jeho kroky sa už nedajú zrekapitulovať a chcel sa rozprávať na štyri oči. Medzičasom sa dozvedeli, že je vraj gambler, no Hrčka naznačil, že to tak celkom nemusí byť. Domnieva sa, že ak by zamestnanec prepadol hazardným hrám, nemohol by posledné prevedené peniaze minúť naraz.
„Ak vám 7. mája príde na účet 220-tisíc, zatknú vás 13. mája a 220-tisíc už nemáte, ale ste gambler a neviete, že vás zatknú, s akými peniazmi by ste gamblovali medzi 13. májom až do ďalšej výplaty? Žili by ste o suchu? Nedáva to zmysel,“ uviedol v rozhovore pre Pravdu.
Môže ísť o viac ako 2,7 milióna
Zamestnanec pracoval na miestnom úrade od septembra 2020. K nekalému konaniu podľa posledných zistení úradu začalo dochádzať od januára 2023. V roku 2023 odcudzil približne 400-tisíc eur, v roku 2024 1,3 milióna eur a od začiatku tohto roka ďalší milión.
Postupne zistili, že si zamestnanec vytvoril až 151 rôznych účtov v ôsmich bankách. Vo viacerých mal jeden účet, v dvoch tri účty a v ďalších dvoch bankách mal až 65 a 76 účtov. Na podozrivé platby upozornila Petržalku práve ČSOB banka s tým, že majú na úrade preveriť, či posielajú výplaty na správne účty. Ich systém ich totiž vyhodnotil ako rizikové.
René H. si mal najskôr peniaze prevádzať v menších sumách a postupne ich zvyšoval. V apríli sa zastavil na sume 220-tisíc eur. Aj preto Hrčka očakáva, že 2,7 milióna eur, ktoré referent spreneveril, nemusí byť finálnych. Na úrade prebieha aktuálne viacstupňová kontrola a zatiaľ sa potvrdzuje, že zistenia úradu sedia.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
„Robíme tretiu kontrolu, kde úplne skontrolujeme každú jednu platbu. Keď vyjde, budeme vedieť, že stopercentne tam už nie je nič iné. Platí to, čo som povedal pred týždňom, že predpokladám, že tam ešte niečo bude, ale suma neprekročí tri milióny eur,“ povedal Pravde vo štvrtok.
Hrčka hovorí, že vzhľadom na to, ako zamestnanec financie odoberal, je vidieť, že sumy mali narastajúci trend, čo znamená, že spätne do minulosti museli mať klesajúci trend. „Predpokladám, že tam ešte možno 50-, 70-, 100-tisíc za to predchádzajúce obdobie nájdeme. Čakám, že to bude niekde medzi 2,7 a 2,9 milióna eur,“ sumarizoval.
Panika na úradoch
Či mal René H. komplicov, nateraz vylúčiť nevie. „Z toho čo viem, nepredpokladám, že mal komplicov na úrade na vyšších vedúcich stupňoch, ale nevylučujem, že s ním niekto spolupracoval alebo mu niekto pomáhal. To nevieme vylúčiť. Je to jedna z reálnych možností,“ hovorí.
Miestny úrad má 950 zamestnancov, z čoho 400 patrí pod úrad a 550 sú zamestnanci materských škôl. „Polovicu agendy – tej úradnej – robia traja ľudia a traja ľudia robia agendu materských škôl,“ vysvetlil. Reného H. nik nepodozrieval, podľa Hrčku ho mal každý rád.
Starosta hovorí, že na úrade kontroluje každú jednu objednávku nad sto eur, rovnako aj obstarávania, no nenapadlo by mu, že k chybe dôjde práve pri mzdách. S dvomi nadriadenými dnes už bývalého referenta mzdového oddelenia ukončili pracovný pomer, hoci, sú to slušní ľudia, no nekontrolovali. Ak by sa však podľa neho kontrolovalo či sedia pomery čistých miezd k výške odvodov, spreneverené sumy by bolo vidieť, pretože rozdiel už nebol malý.
„Ani vás nenapadne, že robí za vás výstup, no nerobí to preto, že vám chce uľahčiť prácu, ale preto, že podvádza a zneužíva vašu dôveru. To je prvý problém, ktorý nastal, že bol dôveryhodný v kolektíve. Nenapadne vám skontrolovať po ňom svoju časť. Druhý problém bol, že ten výstup dal svojmu priamemu nadriadenému, ktorý sa zase spoliehal na to, že ide o výstup zo mzdového systému,“ pokračoval Hrčka. Nad májovými výplatami, ktoré bude úrad zasielať zamestnancom v júni, chce Hrčka osobne dohliadať, i keď na čele úradu končí.
Ďalšia úroveň, ktorá podľa Hrčku nemohla sedieť je rozpočet. „Ak by mzdy boli napočítané tak, ako majú, tak by každý mesiac vyskakovalo, že sa čerpajú viac ako sa majú. Lenže podklady do rozpočtu dával on a zase ich nikto neskontroloval. Narozpočtoval si, koľko tam má ísť. Bol zdrojom všetkých podkladov a bolo jedno či išli ako vstup do rozpočtu, alebo ako úhrada. Ani po jednej linke, ani po druhej to nik neskontroloval,“ vysvetľoval.
Foto: TASR, Pavol Zachar
Na petržalskom úrade sa po prevalení kauzy začala séria kontrol. Samospráva sa spojila aj s dodávateľom mzdového softvéru, aby vystríhali aj iné obce. „Analytička tej firmy nám povedala, že formálne tie výstupy sedeli. Už nám aj zreprodukovali, ako to asi robil a mohlo mu to sedieť. Je to celkom bizarné. Postupne sa všetky tie veci dostanú von. Z vecného hľadiska je dôležité netajiť to, neskrývať sa, informovať o tom, upozorniť aj ostatných, že takýto problém môžu mať,“ vysvetlil starosta.
Na úrade sa spoliehali aj na výsledky auditu – či chybu prehliadol, aj to sa bude podľa dosluhujúceho šéfa samosprávy skúmať. Po kauze by sa na petržalskom úrade mohol posilniť tím kontrolórky. Hrčka poukazuje, že kontroly hlavných kontrolórov by vo všeobecnosti mali vyzerať inak.
„Keď idem kontrolovať pokladňu, nevezmem najskôr papiere, ale hotovosť a spočítam si ju. Ak je v pokladni 10-tisíc, potom začnem pozerať papiere a či to, čo som spočítal, mi sedí. Neprídem do pokladne s tým, prečo na pokladničnom doklade nie je napísaný dátum a čitateľný podpis,“ podotkol.
Jedna banka im dala echo, druhá nie
Na úrade sa dodatočne dozvedeli, že jedna z bánk o probléme vedela už v januári, kedy referentovi zrušila 65 účtov, no neinformovala o tom mestskú časť. Podľa informácií denníka Sme išlo o Slovenskú sporiteľňu. Hrčka v rozhovore pre Pravdu podotkol, že keby im aj druhá banka dala echo tak ako ČSOB, mohli zachrániť takmer jeden milión eur, teda sumu, ktorú si od januára previedol na svoj účet.
„Nemusela nám to zo zákona povedať, ale muselo byť zjavné, že všetky problémové účty mali jediný príjem z nášho účtu, pričom vie, kto sme a vidí, kto je zasielateľ. Aký dôvod by sme mali na to, aby sme jednému zamestnancovi posielali výplatu na 65 účtov?“ pýta sa starosta.
Hovorkyňa ČSOB Zuzana Fešová spresnila, že je vecou obchodnej stratégie banky, koľko účtov umožní jednotlivcovi si v nej otvoriť v rôznych menách. Banka má podľa nej rôzne stupne a mechanizmy kontroly na to, aby vedela zaznamenať rizikové správanie klientov, bez ohľadu na počet zriadených účtov alebo menu.
„Rešpektujúc bankové tajomstvo a aj s cieľom neohroziť vyšetrovanie orgánmi činnými v trestnom konaní sa banka nikdy nevyjadruje ku konkrétnym prípadom. Avšak vo všeobecnosti platí, že banka koná vždy ak má na základe konkrétnych indícií podozrenie, že ide o neštandardné správanie a riziko podvodu. Banka v súlade s bežnými opatreniami na predchádzanie riziku podvodov a prania špinavých peňazí, vykonala kroky, ktoré umožnili mestskej časti identifikovať podvodné konanie svojho zamestnanca,“ uviedla Fečová pre Pravdu.
Do väzby ho zatiaľ nevzali
Šanca, že Petržalka dostane peniaze späť je podľa Hrčku na úrovni malého zázraku. Voči dnes už bývalému zamestnancovi Renému H. vedie polícia trestné stíhanie a prípad naďalej vyšetruje. Ako uviedla pre Pravdu hovorkyňa Krajskej prokuratúry v Bratislave Gabriela Kováčová, vznesené boli voči nemu obvinenie pre trestný čin sprenevery. Referentovi hrozí podľa prokuratúry trest odňatia slobody na dva až osem rokov za mrežami.
„Na menovaného bol podaný návrh na vzatie do väzby z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por., teda z dôvodu existencie obavy, že bude pokračovať v páchaní trestnej činnosti,“ spresnila Kováčová.
Mestský súd Bratislava I však návrhu prokurátora nevyhovel a nestotožnil sa s obavou prokuratúry, že by René H. mohol pokračovať v páchaní inej trestnej činnosti. „Rozhodnutie nie je právoplatné, o sťažnosti prokurátora rozhodne Krajský súd v Bratislave,“ dodala. O sťažnosti rozhodne súd na verejnom zasadnutí v pondelok 26. mája o 8.30 hod.