Raši si myslí, že správa bola tiež impulzom pre slovenskú politickú scénu. Prejav nebol podľa jeho slov písaný na mieru jednej politickej strane, ale niesol sa v duchu ústavnej rovnováhy a nestrannosti.
„Jasne pomenoval problémy, ktoré trápia našu spoločnosť, poukázal na témy, ktoré sa dlhodobo nehýbu. Jeho pripomienky boli adresné, no zároveň vecne smerovali k vláde a takisto aj ku koalícii a k opozícii,“ myslí si Raši.
V čase, keď je spoločnosť rozdelená, zvolil podľa neho prezident formu, ktorá nemala ambíciu rozdeľovať, ale spájať.
„Nepostavil sa do úlohy sudcu medzi tábormi, práve naopak, hľadal spoločnú víziu pre našu krajinu. Som rád, že prezident zároveň ocenil prácu vlády v oblastiach, kde sa podarilo zlepšovať každodenný život ľudí,“ priblížil. Ocenil tiež, že veľkú časť správy venoval vízii do budúcnosti.
„Pretože práve táto časť je víziou pre celú vládnu koalíciu, aby sme mali odvahu prinášať riešenia, ktoré presahujú jedno volebné obdobie a aby sme mali odvahu odstraňovať rezortizmus na našich ministerstvách,“
Raši tiež v súvislosti so zahraničnou politikou vyhlásil, že Hlas zostáva garantom pevného ukotvenia Slovenska v Európskej únii aj Severoatlantickej aliancii. „Slovensko má, tak ako každý štát, právo na suverénnu zahraničnú politiku. Rovnako sa však musí správať ako zodpovedný partner, ktorý plní dohody,“ uzavrel predseda NR SR.

Prezident SR Peter Pellegrini pomenoval vo svojej správe o stave republiky aktuálne problémy. Pred stredajším rokovaním vlády to povedal podpredseda vlády SR pre Plán obnovy a odolnosti a využívanie eurofondov Peter Kmec (Hlas).
Kmeca potešilo, že prezident vyzval vládu aj opozíciu, aby spolupracovali na vízii Slovenska. „Pripravujem dokument na vládu Vízia 2035, kde bude nastavené desaťročné plánovanie, ktoré bude zohľadňovať efektívne využívanie eurofondov, národných aj súkromných zdrojov, pretože Slovensko je v situácii, kedy stagnuje,“ poznamenal.

Podpredseda vlády verí, že sa s hlavou štátu zhodne na vytvorení okrúhleho stola, kde pozvú koaličné aj opozičné strany a spoločne sa porozprávajú o vízii. Zároveň súhlasí aj s Pellegriniho vyjadrením, aby sa v rámci zahraničnej politiky nezabúdalo na západ.
Minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer) zvýraznil časť z prezidentovej správy týkajúcu sa zahraničnej politiky. V slovách hlavy štátu našiel vyzdvihnutie práce rezortu diplomacie i filozofiu politiky na všetky svetové strany. Nemyslí si, že by Pellegrini v prejave naznačoval vzďaľovanie sa od západných spojencov a partnerov. „Naše vzťahy udržujeme, čoho dôkazom je, že premiérove i moje cesty pravidelne smerujú aj k západným partnerom. Naša orientácia je absolútne v poriadku,“ dodal šéf slovenskej diplomacie.

Správa prezidenta bola podľa šéfa rezortu vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas) vyvážená, vecná a inšpiratívna. „V čase, keď je spoločnosť rozdelená, ocenil som jeho snahu nehľadať vinníkov, ale spoločnú víziu pre krajinu,“ poznamenal. Minister súhlasí aj s Pellegriniho výzvou na kultiváciu verejného priestoru. Správa prezidenta bola podľa neho výzvou – nie na spory, ale na spoluprácu.
Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) označil správu o stave republiky za vyvážený prejav. Je rád, že prezident vyzdvihol aj veľké infraštruktúrne projekty, ktoré treba zrealizovať, inak bude Slovensko trvalo zaostávať.
„Všetci tu napríklad rozprávame o dekarbonizácii, o väčšej snahe čerpať elektrickú energiu, ale až prezident je prvý, ktorý pomenoval, že to nevieme robiť bez záložných zdrojov a o tom je napríklad aj vodná priehrada, o ktorej rozprávam,“ povedal novinárom Taraba.
Súhlasí tiež s kritikou hlavy štátu o chýbajúcom prepojení medzi vládami. Slovensko podľa neho nepotrebuje množstvo koncepcií. Taraba si nemyslí, že Slovensko sa v zahraničnej politike od nejakej svetovej strany vzďaľuje, no súhlasí s tým, že medzi orientáciou SR na štyri svetové strany musí byť aj západ.

Pre ministra investícií Samuela Migaľa (nezávislý) bol však prejav prezidenta po obsahovej stránke sklamaním. Podľa jeho slov Slovensko nepotrebuje rečníkov ale „lídrov, ktorí vedia stáť za ľuďmi aj vtedy, keď sa to nehodí politickým poradcom“. Poukázal na to, že Pellegrini síce hovoril o potrebe silného štátu, ktorý pomáha slabším, no zároveň podpísal zákon o mimovládnych organizáciách, ktorý podľa Migaľa zvyšuje tlak na občiansku spoločnosť, bez skutočnej potreby a otvorenej diskusie. Ocenil, že prezident sa postavil na stranu Európskej únie. Zároveň má však prezident podľa Migaľa povinnosť nepodpísať každý zákon, ktorý ide proti slobode, dôvere v občana a Ústave SR.