Premiér a šéf obrany si pri odpočte plnenia zadaní z programového vyhlásenia vlády pomohli rozsiahlym zoznamom, z ktorého postupne odškrtávali úlohy. Kým niektoré úlohy okomentovali len ako splnené, iné premiér označil za „absolútne splnené“, „perfektne splnené“ či „maximálne splnené“. „Ministerstvo obrany si už doteraz splnilo všetky ciele, ktoré má v programovom vyhlásení vlády, prakticky na 75 percent,“ vyjadril sa Fico s tým, že rezort prispel k hospodárskemu rastu sumou vyše miliardy eur.
Čítajte viac Lešť preverila vojakov NATO, bojovali o hranice Slovenska. Zmeko: Niektoré prvky sme integrovali prvýkrát v histórii
Vzrástol záujem o armádu
Za splnenú považuje úlohu postarať sa o vojakov, čo zahŕňa zavedenie rôznych príspevkov. O aké presne ide, Fico nerozvinul, vyzdvihol len motivačný príspevok za znalosť cudzieho jazyka. Za najpodstatnejší označil rastúci záujem o vojenskú službu.
„Viac začalo prichádzať do slovenskej armády vojakov ako odchádzať. Je to jasný nepomer,“ uviedol. V roku 2025 by k Ozbrojeným silám Slovenskej republiky (SR) mohlo vstúpiť až 1¤800 nových ľudí a odísť by malo šesťsto. Kaliňák vysvetlil, že za stabilizáciou je nový motivačný a odmenový systém, ktorý zaviedli vlani.
Za „absolútne splnené“ Fico považuje zastavenie nelegálnej migrácie v súčinnosti s ministerstvom vnútra. Ocenil aj „druhé“ zastavenie, konkrétne vojenskej pomoci Ukrajine, ktorú napadlo Rusko, z prostriedkov ministerstva. Na komerčnej báze však problém so zbraňami a s technikou pre susedov nemá.
Za odškrtnuté považuje kroky na obnovu suverenity nad ochranou vzdušného priestoru Slovenska stíhačkami F-16. Tie zakontrahovala ešte vláda Petra Pellegriniho v roku 2018. „Ide sa podľa plánu tak, aby do konca roku 2025 sme tu mali osem alebo deväť strojov,“ povedal Fico s tým, že plánovaný je nateraz celkový nákup 14 strojov a „uvažuje sa o ďalšom rozšírení až do počtu 18“ kusov.
Kaliňák však zaradil zabezpečenie ochrany slovenského neba medzi plánované úlohy. Nové stíhačky budú totiž nasadzované až od augusta tohto roka, v plnom nasadení by mohli byť od januára 2026.
„Uvidíme, ako dopadnú ešte dodávky do konca roka. Mali prísť pôvodne štyri (stíhačky, pozn. red.), vieme, že prídu minimálne tri,“ priblížil minister s tým, že ukončiť by sa už mali aj výcviky pilotov a technikov, aby dokázali pokryť nepretržitú službu minimálne dvoch stíhačiek a jednej záložnej. Nárast počtu stíhačiek minister obhajuje schopnosťou zachovať si spôsobilosť, keď bude tretina strojov v servise a zvyšok sa striedať v pohotovosti.
Okrem bojových strojov Fico spomenul aj nákup vrtuľníkov Blackhawk a nákup protivzdušnej obrany (PVO) z Izraela. Jednotlivé komponenty PVO Barack MX budú prichádzať od roku 2026. „Postupne ju budeme dopĺňať niektorými menšími systémami kvôli členitosti nášho terénu,“ oznámil minister.
Duálna infraštruktúra
Za splnené Fico považuje aj projekty výstavby duálnej infraštruktúry. „Budeme tlačiť a presviedčať našich partnerov v NATO, že prípadné zvyšovanie výdavkov na obranu by malo byť spojené aj s financovaním projektov, ktoré nazývame projekty duálneho určenia, to sú napríklad mosty, infraštruktúra, možno aj školstvo. V tomto okamihu sa sústredíme predovšetkým na nemocnice,“ pokračoval.
Rozbehnuté, nie však dokončené, sú projekty troch nemocníc. V Prešove je zatiaľ vybudované podzemné podlažie a pracuje sa na prvom nadzemnom, modernizuje sa vojenská nemocnica v Ružomberku a tretia avizovaná je nemocnica v bratislavských Vajnoroch. „Začínajú sa tam robiť prvé stavebné práce,“ povedal Fico. Hoci si minister odčiarkol úlohu ako splnenú, v Prešove ani vo Vajnoroch nemocnica ešte nestojí. Na margo míňania v čase konsolidácie Fico povedal, že z 2,7 miliardy, ktoré má Kaliňák v rukách, ide na civilné projekty skoro miliarda.
Pri bode o zriaďovaní Národných obranných síl a Žandárskeho zboru Fico podotkol, že pri schvaľovaní zákona ich „potrápil koaličný partner“. Legislatíva prešla parlamentom len tento týždeň, a ak ju podpíše prezident, účinnosť nadobudne od júla.
Prostriedky by sa mali vyčleniť na rozvoj ženijného vojska, ktorého dôležitosť sa podľa Fica ukázala pri slintačke a krívačke. „Toto najviac potrebujeme v mierových časoch, keď dochádza ku krízovým situáciám. Kaliňák neskôr priznal, že niektoré zo strojov zničili pri výkopoch jám pre telá zvierat.
Dve nové základne
Ďalším splneným bodom je podľa Fica podpora obrannej sebestačnosti, čím mal na mysli najmä výrobu munície. Za dôležité považuje nielen výrobu munície samotnej, ale aj niektorých produktov, ktoré armáda potrebuje. „Čo nevyrobíme my, vyrobia iní a od toho iného to musíme kúpiť. Vyrobme my a nech to oni kúpia od nás,“ podotkol. Ide najmä o húfnice, odmínovacie zariadenia, zbraňové systémy.
Kaliňák už bol k splneniu úloh sebakritickejší. Pristavil sa pri bode budovania kvalitnej infraštruktúry pre vojakov, kde oznámil, že chce vybudovať nové brigádne základne na Mokradi neďaleko Liptovského Jána a vo Veľkých Ozorovciach pri Trebišove, pričom budovať chce aj sklady na základné potraviny.
„To sú veci nevyhnutné pre skvalitnenie infraštruktúry našich Ozbrojených síl SR, aby sme mohli zefektívniť ich fungovanie a na konci dňa mať aj lepšie hospodárske výsledky, pretože mnohé z budov sú extrémne staré a pýtajú si veľa peňazí na renováciu a prevádzku,“ priblížil.
Čítajte viac Liek na podvýživu polície? Kaliňákových žandárov kritizujú odborári aj Žilinka. Takto sa problém nehasí, odkazujú
Opozícia toľko chvály nenašla
Naopak, s kritikou prišiel vo štvrtok poslanec Progresívneho Slovenska (PS) Tomáš Valášek. Kaliňák namiesto jasnej a dlhodobej vízie podľa neho ponúka chaotické obstarávanie a nákupnú horúčku bez stratégie.
„Raz obhajuje staršiu a menej špecializovanú techniku nízkou cenou, ako napríklad pri vrtuľníkoch Blackhawk, a na druhej strane vymieňa relatívne nové lietadlá Spartan za ešte novšie Embraery. Na takéto chaotické nákupy už vyblokoval modernizačný rozpočet do roku 2030. Bez toho, aby rezort vedel vysvetliť, ako splní kľúčový záväzok voči NATO – vybudovanie ťažkej mechanizovanej brigády,“ upozornil Valášek.
Ešte alarmujúcejšie je podľa neho, že Kaliňák časť obranného rozpočtu presúva iným rezortom pod zámienkou duálnych projektov. „Zriadenie Žandárskeho zboru či udržiavanie dvoch vládnych letiek pritom iba prehlbuje dieru v obranných investíciách a ukazuje, že sa minister obrany nezdráha financovať agendu premiéra Roberta Fica na úkor bezpečnosti štátu,“ pokračoval.
Poslanec SaS Juraj Krúpa kontrolné dni premiéra v rezorte obrany aj na ministerstve zahraničných vecí kritizoval. „Ministerstvo obrany sa stalo akýmsi všeobjímajúcim ministerstvom, ktoré pokrýva v podstate všetky aktivity alebo nedostatky, ktoré iné ministerstvá majú,“ podotkol. Zhruba tretina až štvrtina rozpočtu ministerstva obrany pôjde podľa neho na investície do nemocníc. Krúpa sa pýta, či idú nejaké prostriedky na ciele síl NATO, reálne posilňovanie obranyschopnosti a plnenie úloh rezortu či na ťažkú brigádu.
Gábor Grendel z hnutia Slovensko upozornil aj na predražené zákazky a rekonštrukcie. Myslí si, že Kaliňák zlyháva vo funkcii opakovane. Minister podľa neho vedome porušil ústavný zákon týkajúci sa konfliktu záujmov, keď nepriznal vlastníctvo domu v Chorvátsku. Kaliňáka kritizuje aj za to, že stavia na ministerstve obrany predražené.
„Dôkazom je rekonštrukcia bývalého internátu Hviezda, ktorý mal slúžiť ako služobné ubytovanie pre vojakov a zamestnancov ministerstva obrany. Za predchádzajúcej vlády mala byť táto budova zrekonštruovaná za 30 miliónov eur. Za Roberta Kaliňáka však celková suma narástla už na 60 miliónov eur. Navyše, táto budova už nebude slúžiť ako služobné ubytovanie, ale ako nové sídlo ministerstva obrany,“ priblížil Grendel s tým, že minister obrany netransparentne obstaráva a kupuje „zbytočné, predražené a pre ministerstvo a armádu nepotrebné veci“.