Kto prichádza s akými návrhmi?
- Hlas – z ústavy chce pozmeňovacím návrhom odstrániť vetu o jednom volebnom obvode
- Smer – počet poslancov parlamentu chce znížiť na 100 a zvýšiť kvórum z päť na sedem percent
- PS – vek prvovoličov chce znížiť vo voľbách do orgánov územnej samosprávy
- Slovensko – vek prvovoličov chce znížiť vo všetkých voľbách
- SNS – volebné obdobie v samosprávach chce predĺžiť zo štyroch na šesť rokov
Čítajte viac Kartel strán či paródia na demokraciu: Zmenou systému by Fico zabetónoval Smer pri moci. Ako by vyzeral parlament?
Návrhy, ktoré jednotlivé strany predložili na rokovanie alebo ich len avizujú, sme zosumarizovali a zisťovali, ako by sa k nim postavili zvyšné parlamentné strany a ich predstavitelia.
1. Viacero volebných obvodov
Nápad so zrušením jedného volebného obvodu nie je žiadnou novinkou. Objavuje sa cyklicky a načrtnutý je aj v programovom vyhlásení vlády. Šéf Hlasu Matúš Šutaj Eštok o ňom naposledy hovoril ešte na jeseň a s konkrétnejším krokom prišiel minulý týždeň pred otvorením aktuálnej schôdze. Koniec jedného obvodu chce docieliť pozmeňovacím návrhom, vďaka ktorému by, jeho slovami, vypadla z ústavy „Matovičova veta strachu“.
Do parlamentu by sa malo dostať menej poslancov z Bratislavy a viac z regiónov, čo má zaručiť návrat moci ľuďom naprieč Slovenskom. „Prežitok Vladimíra Mečiara zabudoval Igor Matovič do ústavy a my práve túto jednu Matovičovu vetu strachu chceme z ústavy odstrániť tak, aby sme otvorili debatu o tom, že na Slovensku je po 30 rokoch potrebná aj veľká zmena v rámci verejnej správy a volebného systému,“ uviedol minister vnútra.
Na zmenu ústavy je však potrebných 90 hlasov, ktoré koalícia nemá. Poslanec Dušan Jarjabek (Smer) hovorí, že rozhovory o zrušení jedného volebného obvodu prebiehajú už dlho, no zatiaľ len neoficiálne. Podľa toho, čo zachytil, by sa novinka najbližších volieb ešte nedotkla, platila by až od tých nasledujúcich. „Problém je v tom, že je to všetko veľmi drahé. Už len tie pečiatky kým sa vymenia,“ hovorí.
Podľa poslanca Hlasu Jána Ferenčáka, ktorý mal ešte pred pár mesiacmi blízko k rebelom okolo Samuela Migaľa, musia občania cítiť, že ich reprezentujú zástupcovia, s ktorými majú kontakt, a nejde len o tváre z kandidátok, zápasiace o najvyššie priečky. Pripúšťa, že to schvaľovanie nebude jednoduché.
„Nie je tam podpora ďalších dvoch koaličných partnerov. Vnímam to skôr ako politické stanovisko. Odporučil by som predsedovi strany, aby podstatne razantnejšie komunikoval s partnermi v rámci koalície a potom hľadal aj partnerov v rámci opozície, pretože ak chcete 90 hlasov bez opozície, 90 hlasov koalícia nemá,“ odkázal svojmu straníckemu šéfovi.
Ferenčákove slová potvrdil poslanec SNS Roman Michelko. Strana Andreja Danka návrh Hlasu nepodporí. „Nám to takto vyhovuje. Na to treba ústavnú väčšinu. Podľa mňa dajú návrh na ,pozmeňovák', ale ak by to malo byť v druhom, treťom čítaní, bude treba ústavnú väčšinu. Podľa mojich informácií to nemá šancu prejsť,“ uviedol Michelko.
Účelový návrh a zvýhodňovanie
Poslanec Progresívneho Slovenska (PS) Marek Lackovič, ktorý je bývalým starostom Hviezdoslavova, návrh považuje za prekrývanie hromadných prepúšťaní, drahých potravín či upadajúce preferencie Hlasu. Či je na Slovensku jeden obvod, alebo viac, ľudí podľa neho netrápi. „Nie je rozumné naskakovať na túto hru,“ povedal opakovane.
Bol to podľa neho práve premiér Robert Fico (Smer), kto za 14 rokov pri moci neurobil nič s reformou verejnej správy. Inak to nebude ani teraz. „Máme tu už niekoľko mesiacov takzvanú Koordinačnú komisiu na reformu a doteraz nebola zvolaná. Ľudia, ktorí sú tam nominovaní, sa spolu nestretli,“ poznamenal. „Nemôže to fungovať tak, že si vycucajú z prsta počet obcí 500. Na základe akých dát?“ poukázal na ďalší z volebných návrhov.
Zrušenie jedného obvodu je nepriechodné aj pre SaS. „Nepodporíme ten návrh, považujeme to za čisto účelové a neodôvodnené. V tejto dobe by bolo aj nebezpečné hrať sa s volebným systémom. Ak by tá poistka vypadla z ústavy, je pravdepodobné, že by koalícia chcela nastaviť volebný systém tak, aby viac vyhovoval jej ako opozícii,“ reagoval poslanec Ondrej Dostál.
Jednoznačné nie prichádza aj z hnutia Slovensko, ktoré „Matovičovu vetu“ dostalo do ústavy. „Našu podporu to určite mať nebude,“ odmietol poslanec Gábor Grendel. Ak by veta v ústave nebola, domnieva sa, že vláda by zmenila systém tak, aby zvýhodnil strany súčasnej koalície. „Čiže to, čo vidíme v Maďarsku, kde si nastavili volebný systém tak, že zvýhodňuje jednu silnú politickú stranu a ostatné znevýhodňuje. Smer by vďaka tomu mohol vládnuť nepretržite niekoľko volebných období,“ myslí si.
Viac obvodov presadzuje aj KDH
Najbližšie k návrhu Hlasu má z opozície len KDH, ktoré si však chce počkať na finálnu verziu. Osem volebných obvodov malo vo vlastnom programe. Či podporí Hlas, šéf hnutia Milan Majerský nepovedal a poukázal, že koaličná strana zatiaľ za sebou nikoho nemá.
„Strana Hlas síce o tom hovorí, ale nemá v tom jednotu ani vo vládnej koalícii. Najprv nech si zjednotia názor vládni predstavitelia a potom nech prídu za zvyškom poslaneckého zboru,“ uviedol. Prídu s vlastnou iniciatívou? Na rade je podľa Majerského koalícia. „Ak sa dokážu dohodnúť medzi sebou, vtedy môžu prísť k nám a debatovať ďalej,“ dodal neurčito.
Majerský je presvedčený, že zastupiteľnosť v parlamente by mala byť zo všetkých regiónov. „Dnes máme takmer polovicu poslancov z Bratislavy, a to nie je dobrý signál,“ tvrdí. Spôsobuje to totiž rozdiely medzi regiónmi. „Medzi najchudobnejším Prešovským krajom a najbohatším Bratislavským je 30-tisíc eur rozdiel v HDP na obyvateľa. Eurofondy mali zmazať regionálne rozdiely, nestalo sa tak. Je to aj preto, že je tu zastupiteľnosť tých bratislavských poslancov,“ vyhlásil.
2. Menej poslancov, vyššie kvórum
Myšlienku znížiť počet poslancov zo 150 na 100 vyslovil pred časom premiér Fico. Na to by už koalícia ústavnú väčšinu nepotrebovala. „Pýtam sa koaličných partnerov verejne a pýtam sa partnerov v opozícii, ste pripravení štandardizovať slovenský politický systém a zvýšiť hranicu na vstup do parlamentu na sedem percent? My sme pripravení. A môžeme hovoriť o sto poslancoch Národnej rady,“ uviedol šéf Smeru. Sedem percent potrebujú na vstup do parlamentu aktuálne len koalície. Na jej zvýšenie pre strany by koalícii stačila jednoduchá väčšina, teda 76 hlasov.
Podľa Jarjabka je táto zmena aktuálna. „Určite, len niekto musí povedať, prečo 100 a nie 110. Viem, že je to chrumkavá téma. Znížime počet poslancov, ušetríme a neviem čo všetko, a bude to jednoduchšie. Som vo veľmi úzkom kontakte s českými kolegami, kde existuje úplne iný systém schvaľovania zákonov a absolútne s tým nie sú spokojní a rozmýšľajú, čo s tým ďalej,“ povedal poslanec Smeru. „Je to na niekoľkodňovú konferenciu. Nedá sa to od stola vyriešiť šmahom pera,“ poznamenal.
Znižovanie počtu poslancov Ferenčák považuje za politickú tému. „Nemyslím si, že dôjde k zlepšeniu práce. K podstatnému zlepšeniu práce by došlo, ak by daní poslanci adresne reprezentovali nejakú skupinu ľudí,“ skonštatoval. Zákonodarcovia by podľa neho mali byť „na uchopenie“, a ak s niečím v pléne súhlasia, vedieť to obhájiť a čeliť spätnej väzbe z komunity, odkiaľ pochádzajú.
Nepodporuje ani zvýšenie kvóra z päť na sedem percent. „Slovensko ešte nie je dostatočne vyzreté na dve alebo tri politické strany. Ten súboj tu stále prebieha. Vznikajú nové strany a nie sme ešte stabilní – ani názorovo nie sú strany stabilizované, ani personálne, a moríme sa s tým, ako mať čo najlepšiu demokraciu v štáte. Keď máte nižšie kvórum, aj menšie strany majú šancu dostať sa do parlamentu. Ak zvýšite kvórum, tak vyselektujete, že to bude len niekoľko strán,“ podotkol Ferenčák.
Bez podpory SNS
Nesúhlasí ani Michelko. „Pre SNS je to nepriechodné. Na 100 poslancov treba zase ústavnú väčšinu. To sa určite nenájde,“ tvrdí. Rovnako je to u národniarov aj s kvórom. „Je tam spor dvoch princípov. Efektívnosť vládnutia kontra reprezentatívnosť, alebo kontra, či všetky relevantné záujmové skupiny, alebo časti obyvateľstva sú reprezentované. Mali sme systémy, keď až 20 percent hlasov prepadlo. To už je na hrane s legitimitou. Týmto smerom určite nepôjdeme,“ vysvetlil.
S návrhom na zníženie poslancov na 100 prišla v roku 2012 aj SaS, dôvodom bola takisto ekonomická situácia. Dostál teraz vníma znižovanie počtu poslancov ako „premiérove hrátky“, ktorými chce odviesť pozornosť a vyvolať diskusiu o niečom, čo nie je dôležité. Zvýšenie kvóra považuje za „veľmi nebezpečný návrh“, ktorý by obmedzil politickú súťaž.
„Vyššie ako päťpercentné kvórum na kvalifikovanie sa politickej strany do parlamentu je v demokratických krajinách veľmi neobvyklé. Nie je na to žiaden dôvod. Na Slovensku nie je dôvod, že by sa príliš veľa politických strán dostávalo do parlamentu. Problém je, že tie strany sú nestabilné, rozpadajú sa, odchádzajú im poslanci. Nikdy po voľbách nebol problém zostaviť väčšinovú vládnu koalíciu,“ priblížil.
Grendel si myslí, že Ficove návrhy by mohli naraziť na ústavu. „Ústavný súd už v inej veci konštatoval, že päťpercentná hranica je do istej miery limitujúcim faktorom, ale je to kompromis a je to ešte akceptovateľné,“ poukázal s tým, že zvýšenie kvóra by mohlo ohrozovať aj koaličný Hlas. Dávať do kontextu konsolidáciu a počet poslancov je podľa Grendela absurdné, keďže matovičovci už dlhšie navrhujú zmrazenie platov poslancov či zmenu odmeňovania ministrov a premiéra.
O znižovaní počtu poslancov na 100 hovorili podľa Majerského v klube len okrajovo. „Treba si povedať – nebude to skôr spieť k tomu, že bude manipulované s politickými stranami? Veď ktorýkoľvek predseda politickej strany si bude vedieť omnoho ľahšie zmanažovať piatich, šiestich, desiatich poslancov, ako keď musí zmanažovať 40-členný poslanecký klub, a zvlášť, ak by bol klub vytvorený z ľudí zo všetkých častí Slovenska,“ myslí si. Nemenil by ani výšku kvóra. Predpokladá, že by potom dochádzalo k zlučovaniu blízkych politických subjektov.
3. Mladší prvovoliči
Už 16-ročných prvovoličov chcú pretlačiť dve opozičné strany. Kým hnutie Slovensko navrhuje, aby mohli voliť v parlamentných, prezidentských, ale aj vo voľbách do Európskeho parlamentu, do vyšších územných celkov a v komunálnych voľbách, PS ide na to podstatne skromnejšie. U šestnásťročných by znížilo vekovú hranicu aktívneho volebného práva len pre voľby do orgánov územnej samosprávy. V Matovičovom hnutí so zelenou nerátajú. „Nerobíme si ilúzie, že takýto návrh prejde,“ hovorí Grendel. Návrh je podľa neho skôr pokusom o otvorenie témy a vypočutie si argumentov druhej strany.
Ferenčák na nižší vek prvovoličov nemá vyhranený názor. „Ak táto téma bude na stole, naštudoval by som si to. Som za, aby boli mladí ľudia viac zapájaní do politiky. Otázka je, či znižovať hranicu, alebo nie. Nevnímam to ako zlý nápad, len by som sa viac na to musel pozrieť,“ dodal.
Michelko návrh považuje za populistický. „Je to experiment, ktorý nemá šancu prejsť,“ myslí si. Dostál by s vekovou hranicou nehýbal, no pripúšťa, že má zrejme iný názor ako zvyšok SaS. „Predpokladám, že väčšina mojich kolegov z klubu SaS ten návrh podporí, respektíve podporí prinajmenšom návrh PS, ktorý ide na to trošku postupnejšie a navrhuje znížiť vekovú hranicu iba pri voľbách do samosprávy, čo je logickejší postup,“ vysvetlil svoj postoj. S diskusiou o nižšom veku prvovoličov by sa podľa Majerského zase mohla otvoriť aj téma elektronických volieb.
4. Šesť rokov namiesto štyroch
S vlastným návrhom napokon prichádza aj koaličná SNS. Novelou chce predĺžiť funkčné obdobie orgánov miest, obcí a vyšších územných celkovo zo štyroch na šesť rokov. Či bude mať návrh SNS podporu Smeru, podľa Jarjabka ešte nie je známe.
„Vždy je tu nebezpečenstvo, aby sme predlžovanie volebného obdobia nechceli našiť na niekoho konkrétneho. Mám človeka, s ktorým som spokojný, tak predĺžim zo štyroch na šesť, respektíve nemám človeka, tak skrátim zo štyroch rokov na tri. Toto by tu nemalo byť, a keď niekto príde s takýmto návrhom, mal by ho patrične spoločensky a objektívne zdôvodniť,“ zhodnotil poslanec.
Ferenčák ako dlhoročný primátor Kežmarku z praxe hovorí, že štyri roky sú málo a pýta sa viac. „Ak nastupujete ako nový, ideálne obdobie je päť rokov. Ak by bol kompromis päť rokov, s tým by som absolútne súhlasil. Šesť rokov je tiež akceptovateľné, ale skôr by som sa prikláňal na päť rokov, pretože ak je na pozícii niekto, kto neplní sľuby a u nás je odvolanie primátora alebo starostu veľmi ťažké na základe referenda, tak šesť rokov samospráve je obdobie, počas ktorého dokáže znížiť jej kvalitu. Päť rokov je ako päťročnica, to sa osvedčilo aj minulosti. Ja by som sa za to priklonil,“ dodal.
Hoci šesť rokov je ideál, Michelko sa prikláňa aj k piatim. SNS je podľa neho otvorená debate. „Myslím si, že po debate je päť rokov prijateľných. Otvárame debatu. Štyri roky je podľa mňa pri komunálkach dosť krátky horizont, šesť je podľa mňa ideálnych. Keď je dobrý starosta alebo primátor, môže byť znova zvolený. Dáva mu to väčšiu šancu, aby zrealizoval to, čo sľúbil. Keď je zlý, tak aj štyri roky sú veľmi veľa,“ vysvetlil.
Dostál predĺženie volebného obdobia na komunálnej úrovni nepreferuje. „Myslím si, že keď americkému prezidentovi stačia štyri roky, tak by mohli aj starostom a primátorom,“ zhrnul.
Šesťročné volebné obdobie je podľa Majerského, ktorý si vyskúšal nielen funkciu župana, ale aj primátora, už veľa. Po diskusiách so starostami zhodnotili, že dobrým riešením by bolo päť rokov. „Štyri roky je príliš málo na to, aby sa stihli podať projekty, schváliť a zrealizovať projektové zámery,“ zhodnotil. „Myslím si, že by sme našli zhodu v rámci našich regionálnych štruktúr a určite aj tu v Národnej rade,“ dodal.
Jozef Božík, predseda ZMOS
Foto: SITA
Šéf Združenia miest a obcí (ZMOS) Jozef Božík podotýka, že hoci sa šesť rokov môže zdať veľa, v zahraničí je to ešte viac. „Keď pôjdete do Francúzska, povedia vám, že je to optimálne. V Nemecku vám povedia, že je to málo, lebo tam majú sedemročné volebné obdobie,“ priblížil.
„Štyri roky sú momentálne najpreferovanejšie, ale je pravda, že pri väčších projektoch potrebujete dlhší čas,“ pokračoval. Návrh SNS rešpektujeme ako návrh jednej z parlamentných strán. Nevyvíjame žiadnu aktivitu, je to na poslancoch, ako rozhodnú. V Európe to nie je nič výnimočné,“ pokračoval. Božík prezradil, že ZMOS pripravuje vlastnú koncepciu modernizácie územnej samosprávy. Od roku 2030 by sa mohol zaviesť takzvaný päťročný volebný cyklus. Aktuálne o tom obce diskutujú, výsledky ozrejmí ZMOS na jeseň.
ZMOS nechce podľa Božíka vstupovať do politického zápasu, no podotýka, že zmenu počtu volebných obvodov žiadajú dlhodobo. Je podľa neho logické, že so zvýšením kvóra budú súhlasiť strany, ktoré dosahujú v prieskumoch nad desať percent, a ohrozené subjekty budú proti. „Zvyšovať kvóra bolo vždy záujmom tých, čo mali strany s popularitou nad desať percent. Keď sa dostali na úroveň pod desať percent, už to nebola pre nich téma,“ myslí si.
Božík pripomína, že v minulosti stačili na vstup do parlamentu tri percentá. „Spôsobuje to väčšiu atomizáciu politického spektra, lebo tam máte viac politických strán a komplikovanejšiu situáciu pri formovaní koalície. Možno raz dospejeme do takej demokracie, ako je vo Švajčiarsku – do konkordancie. Znamená to, že toľko strán, koľko bude v parlamente, bude zároveň aj vo vláde. Vychádza sa z premisy, že každá strana chce len dobre, nechce robiť ideologické boje voči ostatným. Pri kľúčových hodnotových otázkach sa rozhoduje v referende,“ priblížil.
„Osobne skôr za dôležitejšie než volebné právo od šestnástich považujem reguláciu sociálnych sietí vo veku do 16 rokov, pretože sociálne siete a streamovacie služby spôsobujú veľmi negatívne dopady na duševné zdravie detí a mládeže a spôsobujú rastúce tendencie vedúce k sebapoškodzovaniu, dokonca až k samovraždám,“ poukázal. „Ak to dokázali Austrálčania a chystajú sa na to ďalšie štáty, mali by sme sa tým zaoberať aj my,“ dodal.
